Kuriéri by sa pravdepodobne zhodli na tom, že významná časť zásielok, ktoré denne doručujú do domácností či firiem, prichádza zo známych obchodných platforiem. Okrem širokého výberu sortimentu na nich totiž spotrebiteľ nájde aj nižšie ceny, ktoré sú natoľko lákavé, že je ochotný zniesť aj o niečo nižšiu kvalitu.
Práve tento fenomén sa stal tŕňom v oku Bruselu. Európska únia v snahe chrániť trh, ktorý by len ťažko konkuroval ultralacným tovarom pochádzajúcim prevažne z Číny, od júla 2026 ruší oslobodenie od cla pri zásielkach do 150 eur z krajín mimo EÚ a pridáva aj nové paušálne poplatky.
Najviac to pocítia milovníci portálov ako Temu, Shein či AliExpress, ale aj menšie e-shopy a dopravcovia.
Koniec lacných balíkov, na ktoré sme si zvykli
V praxi to znamená, že takmer každý balík z Číny, Británie či USA bude po novom drahší. Brusel tvrdí, že cieľom zmien je nastaviť férovejšie podmienky medzi európskymi obchodníkmi a zahraničnými platformami.
Doteraz totiž malé zásielky prichádzali do Únie bez cla, hoci DPH sa na ne vzťahovala. Podľa Európskej komisie sa však tento systém pri obrovskom raste lacného online nakupovania stal neudržateľný.
Popularita platforiem ako Temu, Shein či AliExpress sa v zahraničných médiách a analytických textoch označuje ako fenomén „ultra-fast retailu“ alebo „ekonomiky lacných balíkov“ – teda modelu založeného na extrémne lacnom tovare, masových malých zásielkach a algoritmicky riadenom impulzívnom nakupovaní.
Analytici hovoria aj o „Temu efekte“, ktorý mení spotrebiteľské správanie podobne ako kedysi fast fashion: zákazníci si zvykajú na neustále zľavy, mikronákupy za niekoľko eur. Sú nonstop bombardovaní „akciami“ či darčekmi, ktoré v skutočnosti túto funkciu vôbec nemajú.
Európska komisia tento jav opisuje technickejšie ako „mass influx of low-value parcels“ (hromadný prílev balíkov s nízkou hodnotou) a tvrdí, že miliardy ultralacných zásielok z Číny vytvárajú tlak na colné systémy, európsky retail aj domácich výrobcov. Kritici preto hovoria o pretekoch k čo najnižšej cene bez ohľadu na ekologické, sociálne či konkurenčné dôsledky.
Do Európy prichádzajú miliardy balíkov
Dôvod, pre ktorý sa Únia rozhodla konať, ukazujú aj čísla. Len počas roka 2024 prišlo do EÚ približne 4,6 miliardy lacných zásielok a viac ako 90 percent z nich pochádzalo z Číny.
Každý deň tak do Európy smerovali milióny drobných balíkov, ktoré colníci často kontrolovali len minimálne. Európski obchodníci pritom už roky upozorňujú, že zahraničné platformy majú výraznú cenovú výhodu.
Kým domáce firmy museli platiť clá, dodržiavať pravidlá a znášať vyššie náklady, zahraniční predajcovia vedeli lacný tovar posielať priamo zákazníkom prakticky bez colného zaťaženia.
Nové poplatky nebudú len symbolické
Najväčšou novinkou bude paušálne clo vo výške tri eurá. Nie je to však poplatok za celý balík, ale za každú colnú kategóriu tovaru. Ak si teda zákazník objedná napríklad tričko, kozmetiku a elektronický doplnok v jednej objednávke, clo sa môže uplatniť viackrát. Namiesto troch eur tak môže zaplatiť napríklad deväť.
A to nie je všetko. Od novembra 2026 sa navyše očakáva aj ďalší manipulačný poplatok približne dve eurá za balík. Ten má pokryť náklady na spracovanie zásielok. Niektoré krajiny, napríklad Francúzsko alebo Taliansko, už zároveň pripravujú aj vlastné národné poplatky.
Najciteľnejšie zmeny pocítia ľudia pri lacnom tovare. Ak si dnes objednáte drobnosť za päť eur, po novom sa k cene môže pripočítať trojeurové clo, manipulačný poplatok aj DPH. Výsledné náklady tak môžu byť vyššie ako cena samotného produktu.
Pri objednávke za päť eur môže konečná suma narásť približne o 121 percent. Pri nákupe za 15 eur môžu dodatočné poplatky predstavovať ďalších približne osem eur.
Pri drahších produktoch bude zvýšenie konečnej sumy percentuálne nižšie, no stále citeľné. Napríklad pri objednávke za 30 eur môžu nové poplatky zdvihnúť cenu približne o tretinu. Pri zásielke za 140 eur môže výsledná suma stúpnuť približne o štvrtinu.
Brusel hovorí o férovosti aj bezpečnosti
Európska únia zdôrazňuje, že nejde len o nové príjmy do rozpočtu. Dôležitou témou sú aj bezpečnostné riziká a kvalita výrobkov z tretích krajín.
Podľa Bruselu totiž množstvo produktov vstupovalo na európsky trh bez dostatočnej kontroly. Únia zároveň upozorňuje aj na časté podhodnocovanie cien zásielok, keď predajcovia uvádzali nižšiu hodnotu tovaru, aby sa vyhli clám.
Aj preto sa majú colné kontroly výraznejšie sprísniť. Väčšiu zodpovednosť budú niesť aj platformy. Temu či Shein budú po novom považované za oficiálnych dovozcov a budú zodpovedať za správnosť colných údajov.
Ak budú pravidlá opakovane porušovať, môžu dostať pokuty až do výšky šiestich percent hodnoty dovážaného tovaru.
Zmeny pocítia aj e-shopy a dopravcovia
Nové pravidlá sa netýkajú len zákazníkov. Veľké zmeny čakajú aj logistické firmy a dopravcov, ako sú DHL, UPS či FedEx. Práve oni budú zabezpečovať výber nových poplatkov, čo sa pravdepodobne premietne aj do cien dopravy.
Pod tlak sa môžu dostať aj menšie e-shopy, ktoré fungujú na priamom dovoze lacného tovaru z Ázie. Analytici preto očakávajú, že časť predajcov začne presúvať sklady priamo do Európy.
Namiesto tisícov malých balíkov z Číny budú tovar vo veľkom dovážať do európskych skladov a zákazníkom ho následne posielať už v rámci Únie. Takýto model je síce logisticky drahší, no môže pomôcť obmedziť nové poplatky pri každej zásielke.
Zmeny sú súčasťou širšej colnej reformy Európskej únie, ktorú Brusel predstavil už v roku 2023. Od roku 2028 má začať fungovať nové európske colné dátové centrum, ktoré zjednotí colné údaje naprieč členskými štátmi, a zjednoduší kontrolu zásielok.
Úplné zavedenie nového systému sa plánuje do roku 2034. Už dnes je však jasné, že obdobie extrémne lacných balíkov z Číny sa v Európe pomaly končí.