Vývoj okolo iránskeho konfliktu nám pripomenul obdobie pred americkým útokom 28. februára 2026. Pred ním sa totiž niekoľko týždňov stupňoval tlak na Irán, a to vždy počas víkendu. Tieto prestrelky sa odohrávali v čase, keď boli svetové trhy zatvorené.
Niečo podobné sme zažili aj tento víkend. Obe strany sa obvinili z porušenia prímeria a v okolí Hormuzského prielivu sa znovu rozozneli výbuchy. Dopravný ruch však úplne neustal a odhaduje sa na približne 40 lodí denne.
Počas víkendu teda situácia nevyzerala obzvlášť dobre. Ako sa však približoval nedeľný večer, keď sa mali otvoriť trhy v Ázii, situácia sa upokojila. Cena ropy nakoniec rástla len veľmi mierne, rádovo v desatinách percenta.
To ukazuje, že obe strany zatiaľ nechcú, aby rétorická a vojenská eskalácia znovu ovplyvnila vývoj na finančných trhoch. Ten by mohol Američanov opäť donútiť k ráznejšej vojenskej operácii.
Neznamená to, že sa počas týždňa nemôže nič stať, konflikt znova neeskaluje a nevznikne z neho ďalší otvorený stret. Z víkendového priebehu je však jasné, že zatiaľ obe strany nechcú zbytočne zvyšovať ekonomické napätie. Majú totiž záujem na tom, aby sa ekonomická situácia stabilizovala. Pre iránsky režim je veľmi dôležité, aby sa iránska ropa mohla vrátiť na trh a ekonomické sankcie boli zrušené.
Keď hardvér diktuje ceny
Dobré čísla spoločnosti Micron mali nečakaný vplyv na iné technologické firmy. Výsledky firmy vyrábajúcej pamäte boli také skvelé, že dokázali zvrátiť pochmúrnu náladu okolo vývoja umelej inteligencie.
To však neznamená, že astronomický rast tržieb a marží výrobcov pamäťových modulov je všeobecne dobrou správou pre všetkých. Hospodárske výsledky Micronu ukázali strmý nárast hrubých marží z 37,7 percenta na 84,6 percenta.
Z výrobcu komoditných pamätí sa tak na chvíľu stal stroj na tlač hotovosti. Marže rástli, pretože dopyt po pamäťových moduloch je taký obrovský, že Micron môže zdvíhať svoje ceny do astronomickej výšky. A nie je to prípad iba tejto spoločnosti. Ďalší výrobcovia, ako napríklad SanDisk, Western Digital a ďalší, hlásia, že majú svoje kapacity do konca roka prakticky vypredané.
Ceny pamätí, ale aj ďalších komponentov rastú, čo sa prejaví na cenách počítačov a iných zariadení. Apple zdražil vybrané produkty zhruba o 15 až 25 percent. Microsoft oznámil zdraženie konzol Xbox od 1. augusta 2026, čo v praxi znamená zvýšenie cien o 100 až 150 dolárov podľa daného typu konzoly.
Tento krok sa nepáčil investorom a akcie Applu počas týždňa oslabili o viac ako 4,73 percenta. Akcie Microsoftu po zverejnení správy oslabili dokonca o šesť percent, v závere týždňa však tento pokles ceny prilákal investorov späť. Vývoj cien akcií Microsoftu a Applu sa od začiatku roka líši. Zatiaľ čo cena akcií Applu je od začiatku roka stále v pluse okolo štyroch percent, akcie Microsoftu od začiatku roka odpísali viac ako 20 percent a sú teda z pohľadu fundamentov relatívne lacné.
Práve pri akciách Microsoftu vidíme, že príbeh o Magnificent Seven, ktorý ťahal rast finančných trhov v rokoch 2024 a 2025, je teraz na konci. Rast akcií v oblasti umelej inteligencie sa tento rok definitívne presunul k výrobcom komponentov, ako je Micron.
Tu je však jasné, že dopyt po pamäťových moduloch je cyklický. O rok už môže dopyt výrazne klesnúť, pretože veľká časť dátových centier bude v prevádzke. Dianie okolo umelej inteligencie tak vstúpilo do svojej ďalšej fázy.
Varovanie z centrály centrálnych bánk
Podrobnejší rozbor diania okolo umelej inteligencie, a to hlavne z makroekonomického hľadiska, poskytlo zverejnenie výročnej správy BIS (Bank for International Settlements), teda Banky pre medzinárodné platby.
Táto inštitúcia sa často označuje za centrálnu banku centrálnych bánk. Jej pohľad na umelú inteligenciu je zaujímavý práve tým, že nejde iba o ďalšiu úvahu nad tým, či sú akcie technologických firiem drahé alebo lacné. BIS sa pozerá na umelú inteligenciu ako na nový makroekonomický fenomén.
Práve investičný boom okolo AI bol podľa nej jedným z dôvodov, prečo svetová ekonomika v roku 2025 ustála kombináciu ciel, geopolitickej neistoty a slabšej spotrebiteľskej nálady lepšie, než sa čakalo. Investície do polovodičov, dátových centier a energetickej infraštruktúry sa stali jedným z motorov amerického rastu a cez dodávateľské reťazce pomohli aj časti Ázie.
BIS vo svojej správe rozoberá dianie okolo umelej inteligencie z mnohých uhlov. Jeden z najzaujímavejších pohľadov konštatuje, že pokiaľ umelá inteligencia začne vo veľkom nahrádzať prácu, zvýši síce výrobnú kapacitu ekonomiky a zefektívni produkciu, ale zároveň silne oslabí spotrebiteľskú základňu.
Hrozí teda, že sa príjmy presunú príliš rýchlo od práce ku kapitálu. Firmy budú vyrábať efektívnejšie, ale ekonomika nebude mať dostatočne silný dopyt, ktorý by túto novú kapacitu absorboval. Inak povedané: AI je technologicky skvelá, ale ekonomicky menej užitočná, ak pod sebou podreže vetvu spotrebiteľov.
Supercyklus, ktorý vysáva likviditu
Ďalším z rizík spojených s umelou inteligenciou, ktoré BIS spomína, je kapitálové riziko. Príbeh umelej inteligencie sa často predáva ako čisto digitálna revolúcia. V skutočnosti je však čoraz viac priemyselným a infraštruktúrnym boomom.
Potrebuje čipy, pamäte, servery, dátové centrá, chladenie, elektrinu, prenosové siete a stavebné kapacity. To všetko stojí obrovské peniaze. Päť najväčších hyperscalerov má v rokoch 2025 a 2026 minúť na kapitálové výdavky spojené s AI viac ako bilión dolárov. To už nie je len inovácia v garáži alebo softvérový produkt s minimálnymi limitnými nákladmi. To je nový investičný supercyklus.
Každý investičný supercyklus má jednu nepríjemnú vlastnosť: spotrebúva kapitál skôr, ako začne generovať výnosy. AI tak začína z finančných trhov vysávať likviditu. Peniaze, ktoré by mohli prúdiť do iných sektorov, do dividend, spätných odkupov, menších firiem alebo do klasických investícií, sa presúvajú do dátových centier a infraštruktúry.
Spočiatku to vyzerá ako dôkaz toho, že umelá inteligencia pretvorí budúcnosť. Neskôr sa ale môže ukázať, že časť tohto kapitálu bola vynaložená príliš skoro, príliš draho a za príliš optimistických predpokladov.
A práve v tomto bode dostáva varovanie BIS konkrétnu trhovú podobu. Problém už nie je iba v tom, či umelá inteligencia raz zvýši produktivitu, ale aj v tom, ako dlho budú musieť firmy navyšovať investície, kým sa tento prísľub začne viditeľne premietať do ich výsledkov.
Apple a Microsoft už nezdražujú preto, že by zákazníkom predávali nové technologické vymoženosti, ale preto, že rastúce ceny pamätí a ďalších komponentov musí niekto zaplatiť.
Investori to pochopili okamžite. Hyperscaleri sú nútení opätovne zvyšovať kapitálové výdavky, zatiaľ čo trh im túto investičnú nenásytnosť prestáva odpúšťať. Varovanie BIS tak nezostalo len akademickou poznámkou vo výročnej správe.
Je to vidieť priamo na burze: Wall Street sa po niekoľkých týždňoch zadýchava a Európa pred koncom polroka zrazu nepôsobí ako zaostalý príbuzný, ale ako trh, ktorý si aspoň na chvíľu môže dovoliť držať krok.