Začiatok týždňa sa na svetových trhoch viezol na optimistickej vlne podpisu memoranda o porozumení, ktoré už potvrdili svojimi podpismi americký prezident Donald Trump a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján. Trhom to stačilo na to, aby brali prakticky celú udalosť za uzavretú, a cena ropy počas týždňa padala.
Nič na tom nezmenila ani správa o amerických strategických rezervách, ktoré dosiahli 340,3 milióna barelov ropy, čo je úroveň, akú dosahovali za prezidenta Ronalda Reagana. Práve rozpustenie týchto strategických rezerv zabránilo tomu, aby ceny ropy vystrelili nad 150 dolárov za barel počas iránskeho konfliktu. Rýchlo sa zmenšujúce strategické zásoby navyše vytvárali tlak na USA, aby čo najrýchlejšie dosiahli odblokovanie Hormuzského prielivu.
Ten by mal byť v praxi prejazdný čo najskôr, no návrat k plnej prevádzke ešte nejaký čas potrvá. Lodiari a poisťovne sa budú chcieť uistiť, že drahému materiálu nič nehrozí, a rovnako tak treba pripočítať čas, kým tankery doplávajú z Hormuzského prielivu do Ázie a do Európy.
To však trhom, ktoré sa vždy pozerajú do budúcnosti, príliš neprekáža. Pokiaľ sa otvorením Hormuzského prielivu navyše zruší embargo na iránsku ropu a zemný plyn, bude v roku 2027 týchto surovín vo svete prebytok. Trhy preto mali dôvod na oslavu. Samozrejme, za predpokladu, že sa nič nepokazí a obe strany budú počas 60 dní naozaj pracovať na novej dohode.
Projektory zamerané na SpaceX
Jedno z ponaučení z iránskej krízy pre Wall Street spočíva v tom, že ropa už nemá takú veľkú moc nad obchodovaním. Na technologický Nasdaq sú priame dosahy obmedzené a investori uvažujú iba o nepriamych vplyvoch v podobe menovej politiky.
Umelá inteligencia dokázala zatieniť dianie okolo Iránu a od minulého piatka má nový objekt záujmu v podobe akcií spoločnosti SpaceX. Elonovi Muskovi sa vstup na trhy podaril. Počas týždňa dokonca tieto akcie atakovali hranicu 220 dolárov, čo znamenalo, že nejaký čas prekonávali kapitalizáciu Amazonu a Microsoftu. Nováčik sa tak nachvíľu stal štvrtou najhodnotnejšou firmou Wall Street, čo je úspech, ktorý čakal len málokto.
Pozitívny vývoj akcií SpaceX ovplyvnil celý sektor umelej inteligencie a navyše zahýbal obchodovaním na indexe S&P 500, a to aj napriek tomu, že firma nie je jeho súčasťou. Ako príklad uveďme spoločnosť Western Digital, ktorej akcie pridali za jediný deň 16 percent na cene.
SpaceX chce budovať dátové centrá na orbite Zeme a tie musia byť vybavené diskami od tejto firmy. Nevie sa síce, kedy sa budú presne stavať, ale to zatiaľ investorom neprekáža, pretože Musk vie, ako udržať pozornosť.
Tento týždeň vyhlásil, že spoločnosť SpaceX by do roku 2030 mohla dosiahnuť tržby vo výške jedného bilióna dolárov. Cieľ je to určite odvážny. Ak by sa mal naozaj naplniť, museli by tržby do roku 2030 rásť každý rok o 100 percent, čo bude ťažká úloha aj pre Muska.
Špekulatívny kapitál sa tak jasne presunul práve do tejto akcie. Z tohto prílevu sa však všetci neradovali. Napríklad akcie menších spoločností z vesmírneho odboru, ktoré raketovo rástli niekoľko dní pred vstupom SpaceX na finančné trhy, zaznamenali značný odlev kapitálu, ktorý sa presmeroval práve do Muskovej spoločnosti.
To so sebou nesie veľké riziko, pretože špekulanti dokážu veľmi rýchlo zmeniť názor a smer svojich investícií. Streda však priniesla zlom v tomto rastovom príbehu a akcie SpaceX po prvýkrát uzavreli obchodovací deň so stratou.
Akákoľvek ďalšia strata v najbližších týždňoch bude psychologickým testom hlavne pre drobných investorov, ktorí nakupovali akcie za dvesto a viac dolárov za kus. Dôvodom poklesu ceny akcie SpaceX pritom nebola žiadna konkrétna správa, ale zmena nálady, ktorú vyvolalo zasadnutie Fedu.
Warshov nový poriadok v centrálnej banke
Kevin Warsh viedol prvýkrát tlačovú konferenciu namiesto Jeroma Powella. Hlavným rizikom jeho vystúpenia bolo, že nikto vopred nevedel, čo má očakávať. Jedinou istotou bolo, že sadzby zostanú bez zmeny. Hneď ako totiž na začiatku týždňa klesla cena ropy, bolo jasné, že bezprostredné riziko zdvíhania sadzieb pominulo.
Sadzby na americkom dolári zostali nezmenené štvrtýkrát za sebou. Americká centrálna banka tak nenasledovala ECB a Bank of Japan, ktoré sa rozhodli svoje sadzby zvýšiť, a trh si mohol vydýchnuť. Warsh síce neprišiel s jastrabím prekvapením, to však neznamenalo, že večer nepriniesol žiadne prekvapenie.
Skutočne nečakaná správa sa skrývala inde. Investori čakali skôr holubicu, ktorá bude hovoriť o umelej inteligencii, raste produktivity a postupnom ústupe inflácie. Išlo by presne o diskurz, ktorý by sa páčil predovšetkým americkému prezidentovi Trumpovi, ktorý ho nominoval do Fedu s jasnou misiou – znížiť sadzby podľa možností čo najviac. Namiesto toho dostali centrálneho bankára, ktorý hneď pri svojej premiére ukázal, že sa nechce nechať zavrieť do roly, ktorú mu trh aj Trump vopred pridelili.
Warsh pripomenul, že inflácia zostáva príliš vysoko a príliš dlho nad dvojpercentným cieľom. Jeho prvotným cieľom však nebude len rozhodovať o sadzbách, ale zmeniť samotné fungovanie a komunikáciu Fedu – a začal s tým rázne. Pravidelné vyhlásenie, ktoré bolo pri každom zasadnutí vybrúsené do dokonalosti a kde sa s napätím sledovala každá zmena slovosledu, bolo prudko zredukované, takže zo 341 slov zostalo iba 130. Predtým ostro sledovaná ekonomická projekcia sa na tlačovej konferencii ani nepremietala.
Nový šéf Fedu dal najavo, že tento cestovný poriadok chce roztrhať a nahradiť ho tichom. Warsh nechce, aby každá veta z Fedu okamžite slúžila ako navigácia pre finančné trhy. Menej slov má znamenať menej falošnej istoty. Pre investorov to bude nepohodlná zmena, pretože namiesto centrálnej banky, ktorá ich vodí za ruku, dostanú inštitúciu, ktorá im častejšie odpovie mlčaním. Práve táto neistota trhy vydesila. Fed pod Warshom síce nezmenil sadzby, ale zmenil niečo podstatnejšie – mieru istoty, ktorú bol doteraz ochotný trhom dopriať.
