Valuačné skepsy a odlev technologických mozgov

Trhy zasiahli pochybnosti o tom, či firmy spojené s boomom umelej inteligencie nie sú predražené. Táto otázka bola konkrétne namierená na výrobcov pamäťových modulov. Spätný náraz bol taký silný, že burza v juhokórejskom Soule musela dokonca prerušiť obchodovanie. Juhokórejský index sa nachádza na svojich maximách predovšetkým vďaka dvom firmám: SK Hynix a Samsung.

Nebolo to len klasické vyberanie ziskov, ktoré by ospravedlnilo vysokú volatilitu. Spúšťacím mechanizmom výpredajov bola správa o tom, že juhokórejskí poslanci pripravujú zákon o zdanení nerealizovaných ziskov. Ten, samozrejme, mieri na týchto dvoch juhokórejských gigantov. Tieto snahy len potvrdzujú smer, ktorý už v máji naznačil juhokórejský prezident, teda že by sa mala zaviesť daň z AI.

Nebola to jediná správa, ktorá v technologickom sektore zvyšovala nervozitu. Alphabet, tretia najväčšia spoločnosť sveta podľa trhovej kapitalizácie, zažil svoju najhoršiu obchodnú seansu tohto roka a počas dňa odpísal zhruba sedem percent. Dôvodom neboli slabé čísla ani regulačný zásah, ale odchod dvoch mimoriadne dôležitých ľudí.

Noam Shazeer, jeden z kľúčových mozgov stojacich za modelom Gemini, zamieril do OpenAI. A nositeľ Nobelovej ceny John Jumper, spojený predovšetkým s prelomom v oblasti AlphaFoldu, odišiel do Anthropicu. Strata takého významného ľudského kapitálu by sama osebe vyvolala otázky. Ešte citlivejší je však fakt, že obaja odchádzajú ku konkurencii.

Práve tu sa ukazuje jeden z paradoxov umelej inteligencie. Technológia, ktorá má automatizovať čoraz väčšiu časť ľudskej práce, je vo svojej vlastnej vývojovej fáze naďalej mimoriadne závislá od niekoľkých výnimočných ľudí. Pre investorov je to pripomienka, že v pretekoch o AI nerozhodujú len dátové centrá, čipy a kapitál, ale aj schopnosť udržať ľudí, ktorí posúvajú celý odbor vpred.

Finančný hlad SpaceX a triumf Micronu

Treťou zlou správou pre trhy bol pokles teraz najsledovanejšej akcie SpaceX. Tá sa dostala pod cenu, s ktorou pred niekoľkými dňami začínala na Wall Street. Ochladenie eufórie po vydarenom IPO je normálne, za poklesom akcie SpaceX však stálo niečo iné.

Táto firma vstupom na burzu dostala zhruba 86 miliárd dolárov novej hotovosti. Peniaze sa však vo firme veľmi dlho neohriali. Niekoľko dní po vstupe na burzu SpaceX oznámila akvizíciu spoločnosti Cursor za 60 miliárd dolárov.

Tento týždeň vedenie spoločnosti oznámilo, že vstupuje aj na trh s dlhopismi. SpaceX chce upísať dlhopisy za 20 miliárd dolárov splatné počas 30 rokov. Dobrou správou je, že trhy považujú tieto dlhopisy za kvalitné. Zlá správa však spočíva v tom, že problém v SpaceX bude obdobný ako v prípade Tesly: spoločnosť doslova páli hotovosť.

Aj napriek poklesu celého sektora zo začiatku týždňa sa to s najväčšou pravdepodobnosťou skončí happy endom. Svoje čísla publikovala spoločnosť Micron, ktorá je symbolom vzostupu výrobcov pamäťových komponentov z dôvodu AI boomu.

Výsledky Micronu boli veľkolepé. Zisk na jednu akciu dosiahol 25,11 dolára. Aby sme si uvedomili silu obrovského dopytu po výstavbe dátových centier: ešte pred rokom predstavoval zisk tejto firmy iba 1,91 dolára na akciu. Tržby dosiahli 41,5 miliardy dolárov. Prekonanie odhadov analytikov bolo obrovské, tí totiž cielili iba na 35,9 miliardy. Akcie tak v after-markete posilnili o 14 percent. Vďaka týmto pozitívnym výsledkom sa určite zvráti nepriaznivý trend zo začiatku týždňa.

Výsledky Micronu zároveň pripomínajú jednu dôležitú vec: investičná horúčka okolo umelej inteligencie nemá rovnakú povahu ako internetová bublina na prelome storočia. Vtedy sa často kupoval príbeh bez tržieb, bez ziskov a mnohokrát aj bez jasného biznis modelu.

Dnešný AI boom je komplexnejší. Má svoje prehnané valuácie, eufóriu aj riziko sklamania, ale súčasne stojí na reálnych investíciách do infraštruktúry, dátových centier, čipov, pamätí a energetiky. Micron teraz z celej situácie silne profituje, zároveň sa však bude musieť postupom času pripraviť na to, že dopyt po pamäťových moduloch zostáva cyklický. Hneď ako sa dátové centrá nasýtia súčasnou investičnou vlnou, bude kľúčovou otázkou, kedy – a či vôbec v takej sile – príde ďalšia vlna dopytu.

Jastrabí obrat a tlak na alternatívne aktíva

Rušno tento týždeň nebolo iba pri technologických akciách, ale pridali sa aj bitcoin a zlato. Cena zlata sa dostala pod psychologickú hranicu štyritisíc dolárov za uncu, zatiaľ čo cena bitcoinu zostúpila pod 60-tisíc dolárov.

Tentoraz mal pokles oboch týchto finančných aktív spoločného menovateľa, ktorým bola vyhliadka na obdobie silnejšieho dolára. Vo finančnom svete sa totiž pomaly, ale isto menia očakávania vzhľadom na vývoj úrokových sadzieb. Bank of America, ktorá doteraz vo svojich projekciách patrila skôr medzi holubice, úplne zmenila svoj názor. Teraz jej analytici očakávajú tri zvýšenia sadzieb, z ktorých to prvé by malo prísť v septembri.

K zmene názoru ich presvedčil jastrabí postoj nového guvernéra Kevina Warsha, ktorý aj napriek Trumpovmu želaniu sadzby znížiť dal jasne najavo, že musí skrotiť infláciu. V dôsledku toho by mali vzrásť výnosy amerických dlhopisov, čo nikdy nie je dobrá správa pre zlato ani bitcoin.

Samozrejme, vo vzduchu zostáva nepríjemná otázka, ako tieto vysoké výnosy dlhopisov ešte viac zdecimujú prázdnu americkú pokladňu. A ak sa naplní intelektuálne dedičstvo nedávno zosnulého dlhoročného guvernéra Alana Greenspana, že Fed v poslednej chvíli vždy trhy zachráni masívnou menovou expanziou, potom je pokles cien zlata a bitcoinu príležitostí pre tých, ktorí veria, že to aj tentoraz dopadne rovnako.

Inými slovami, zlato aj bitcoin dnes padajú pre silnejší dolár a vyššie výnosy štátnych dlhopisov, ale práve tieto vyššie výnosy môžu nakoniec vytvoriť tlak, ktorý Fed znovu donúti otočiť k menovému uvoľňovaniu.