Obchodná aktivita Bidenovho syna Huntera patrila k veľkým, no starostlivo utajovaný škandálom americkej diplomacie. Škandál to bol dvojaký. Začal sa tri mesiace po Majdane, keď Hunter, ktorý sa za celý život nedotkol poriadnej práce, zasadol do predstavenstva veľkej ukrajinskej energetickej firmy Burisma.
A pokračoval o dva roky neskôr, keď sa jeho otec z funkcie Obamovho viceprezidenta postaral o odvolanie generálneho prokurátora Viktora Šokina, ktorý synovu firmu vyšetroval.
Ak v čase Bidenovho prezidentstva tieto súvislosti niekto spomenul, bol okamžite označený americkými úradmi a hlavnými médiami za konšpirátora. S nástupom Trumpa sa washingtonské pomery zmenili. Politický biznis vládnucich rodín dosiahol rozmery, o ktorých sa bidenovcom ani nesnívalo. O ich kšeftoch sa však celkom slobodne hovorí a píše.
Obchod a geopolitika
Samostatnú kapitolu predstavuje manžel Trumpovej dcéry Ivanky, Jared Kushner. O jeho projektoch sa veľa hovorí, ale skôr ako zisk prinášajú problémy. Trump ho vymenoval do výkonného výboru Rady pre mier, ktorá by mala zhromaždiť miliardy dolárov na transformáciu Gazy do podoby luxusného letoviska. Kushner o tomto zámere hovoril ešte pred Trumpovým návratom do Bieleho domu, potom sa z jeho úvah stala oficiálna americká politika.
V Gaze je však prímerie len na papieri a žiadne peniaze sa tam nehrnú. V čase, keď začal hovoriť o hoteloch v Gaze, predstavil Kushner aj plán iného letoviska, tentoraz v prírodnej rezervácii na albánskom ostrove Sazan.
Keď tam pred niekoľkými mesiacmi prišli buldozéry, vyšli Albánci na protest do ulíc. Premiér Edi Rama je síce verný trumpovec, ale z Bruselu mu teraz odkazujú, že ak chce do EÚ, musí tiež chrániť životné prostredie a betónovanie prírodnej rezervácie sa s tým nezhoduje.
Do ulíc sa Kushnerovi podarilo dostať ľudí aj koncom minulého roka v Belehrade. Tam chcel pre zmenu vybudovať Trumpovu vežu na mieste niekdajšieho generálneho štábu juhoslovanskej armády, zbombardovaného NATO v roku 1999. Ani Kushnerovi, ani Vučićovej vláde neprekážalo, že torzo budovy bolo pod pamiatkovou ochranou.
Kushner očakával zisky a Aleksandar Vučić chcel ústupkom Trumpovi prehĺbiť svoje vyvažovanie medzi Ruskom, Čínou, EÚ a USA. Keď sa však do veci vložili demonštranti a prokurátor, ktorý začal vyšetrovať úplatky okolo projektu, Trumpov zať to radšej odpískal.
To Donaldovi juniorovi sa darí lepšie. Len počas minulého roka sa jeho majetok znásobil z 50 na 300 miliónov dolárov.
Priateľské vzťahy zošnurované s biznisom
Navyše sa zdá, že ide len o špičku ľadovca, ktorá nezahŕňa napríklad jeho podiel v donedávna obskúrnej naftárskej firme America First Refining. Do žiary mediálnych reflektorov sa dostala pred niekoľkými mesiacmi, keď získala miliardovú investíciu od indického konglomerátu Reliance Industries, ktorý vlastní jedna z najbohatších indických rodín.
Rodina Ambaniovcov udržiava s rodinou Trumpovcov priateľské vzťahy. Tie sa však vlani skomplikovali, keď Trump naliehal na zastavenie indických nákupov ruskej ropy, na ktorých Ambaniovci dosť zarábali. Na clách vymeraných Trumpom naopak veľa prerábali. Koncom roka sa Donald junior vypravil do Indie riešiť situáciu.
O úspechu misie už vtedy svedčili medializované fotky z nočného ťahu s mladým Ambanim. Začiatkom roka prišli reálne výsledky. Ambaniovci naliali peniaze do firmy, v ktorej má junior podiel, Trumpova administratíva znížila clá na tovar z Indie, Ambaniovci dostali licenciu na venezuelskú ropu a takisto boli medzi prvými, ktorí dostali výnimku na obchod s ruskou ropou, keď po začatí vojny v Iráne hrozil globálny nedostatok.
Rodinné prepojenia
Donald junior tiež očakáva veľké peniaze z Kazachstanu. Keď prezident Trump minulú jeseň oznámil, že sa s kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom dohodol na ťažbe a dodávkach volfrámu, vyzeralo to ako ďalší úspešný krok, ktorým si USA zabezpečujú vzácne zdroje, ktoré im chýbajú. Ani suma presahujúca jeden a pol miliardy dolárov, ktorú vo Washingtone na tento projekt vyčlenili, nevyvolávala žiadne otázky. Vtedy však ešte nebolo známe, že 20-percentný podiel v projekte si zabezpečila spoločnosť Dominari Securities, v ktorej má podiel Donald junior spolu so svojím bratom Ericom.
Na svoje si prídu aj synovia Howarda Lutnicka, ktorý ako Trumpov minister obchodu dohodu vyjednával. Ich investičná banka Cantor Fitzgerald pomáhala pri získavaní finančných prostriedkov pre jedného z investorov. A mladí Lutnickovci nechýbajú ani pri indickej investícii, kde vystupujú ako finanční poradcovia spoločnosti America First Refining Junior.
New York Times napočítal 14 firiem spojených s rodinou Trumpa alebo Lutnicka, ktoré sú zapojené do amerických dohôd o surovinách v celkovej hodnote okolo deviatich miliárd dolárov. Dúfajme, že New York Times bude v budúcnosti s rovnakým investigatívnym zápalom pristupovať aj k politickým predstaviteľom vlastného tábora. Ich mlčanie v kauze Huntera Bidena bolo trápne.
Skutočná tvár systému
Trumpovská nehanebnosť je v niečom užitočná. Odhaľuje pravú tvár systému. Takzvaná liberálna demokracia stojí na úzkom prepojení biznisu a politiky, teda súkromných záujmov so záujmom verejným. Spojenie je také úzke, že verejný záujem často prežíva len vtedy, ak zodpovedá nejakým súkromným záujmom.
Koniec koncov, do najvyšších politických funkcií sú filtrovaní tí, ktorí dokážu uistiť sponzorov, že vnímajú ich potreby. A nielen politici, ale aj vysokí úradníci, diplomati, spravodajcovia, policajti či dôstojníci vedia, že pokiaľ budú podobne vnímaví, môžu si pred dôchodkom v pozíciách poradcov a lobistov ešte siahnuť na skutočné peniaze.
Všetci tak nejako tušia, čo tradičné „demokratické“ kulisy skrývajú. Trumpovci si nad nejakým kamuflovaním hlavu nelámu. Ich nepotizmus a klientelizmus nastavuje zrkadlo západnej demokracii ako takej.