Nové rozdelenie území do zón určuje, kde bude platiť najprísnejší režim ochrany prírody a kde zostanú zachované možnosti hospodárskeho využívania. Návrhy zonácií počas pripomienkového konania kritizovali opozícia, časť vedcov aj viaceré environmentálne organizácie.
Najväčší podiel územia s piatym stupňom ochrany bude mať po novom Tatranský národný park. Zóna A bude mať výmeru 46 163 hektárov, čo predstavuje viac ako 61 percent rozlohy parku. Celková výmera Tatranského národného parku bude 74 606 hektárov.
V Národnom parku Nízke Tatry bude najprísnejšie chránená zóna A zaberať 36 843 hektárov, teda 46,7 percenta jeho rozlohy. Celková výmera parku po zonácii bude 78 840 hektárov. V Poloninách bude piaty stupeň ochrany platiť na 6 293 hektároch, čo predstavuje 19,1 percenta územia. Rozloha Národného parku Poloniny bude 32 809 hektárov.
Vo všetkých troch podrobne predstavených parkoch vzniknú štyri zóny – od zóny A s piatym stupňom ochrany až po zónu D s druhým stupňom ochrany. Vláda zároveň schválila aj zonáciu Malej Fatry.
Ochrana hlucháňa aj plnenie záväzkov voči Európskej únii
Ministerstvo životného prostredia zdôvodňuje prijatie zonácie predovšetkým potrebou zlepšiť ochranu biotopov a ohrozených druhov. V prípade Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry zároveň reaguje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z roku 2022, podľa ktorého Slovensko nedostatočne chránilo biotopy hlucháňa hôrneho.
V Tatrách sa má výmera biotopov hlucháňa v bezzásahovom režime zvýšiť z 10 198 na 18 791 hektárov. Nová zonácia zároveň umožní reguláciu raticovej zveri a vybraných druhov srstnatej zveri v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho aj tetrova hoľniaka.
Pri Národnom parku Nízke Tatry rezort upozorňuje aj na nadmerné stavy niektorých druhov zveri, ktoré podľa neho poškodzujú prirodzenú obnovu lesov a negatívne vplývajú na reprodukčný úspech vtákov hniezdiacich na zemi, vrátane hlucháňa.
Dôvodom zonácie je aj konanie Európskej komisie voči Slovensku pre nedostatočnú ochranu území európskeho významu.
Menia systém ochrany území
Schválená zonácia mení aj doterajší systém chránených území. V Poloninách zrušia sedem národných prírodných rezervácií, 15 prírodných rezervácií a jednu prírodnú pamiatku, ktoré sa dnes prekrývajú s národným parkom. Ochranné pásmo národného parku sa zároveň po novom nebude prekrývať s národnou sústavou chránených území.
Súčasťou Národného parku Poloniny sa stane aj prírodná rezervácia Rydošová, ktorá patrí do lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Takmer celé územie Polonín patrí do siete Natura 2000. Celý národný park je zároveň od roku 1992 súčasťou slovensko-poľsko-ukrajinskej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, zaradenej do siete UNESCO, a od roku 1998 je držiteľom Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia.
Účinnosť od polovice júla 2026
Zonácia Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a Polonín nadobudne účinnosť 15. júla 2026. V prípade Tatranského národného parku nadobudnú niektoré ustanovenia účinnosť až v roku 2036, v prípade Polonín v roku 2056.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že nové zonácie vytvoria prehľadnejší systém ochrany prírody, posilnia ochranu najcennejších biotopov a druhov a zároveň prispejú k plneniu medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti ochrany prírody.
Taraba hovorí o rešpektovaní reality
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) označil schválenie zonácie za „obrovský krok k poriadku“ v národných parkoch. Tvrdí, že nové pravidlá výrazne zvyšujú stupeň ochrany prírody, no zároveň rešpektujú realitu území, v ktorých už dnes existujú hotely, cesty, parkoviská, železnice či lyžiarske strediská.
Zdôraznil, že cieľom nebolo vytvoriť „skanzeny“, ale nájsť rovnováhu medzi ochranou prírody, životom v regiónoch a právami vlastníkov.
Taraba zároveň tvrdí, že zonácia odstráni doterajší systém tisícov výnimiek. Ako príklad uviedol turisticky využívané územia, kde sa podľa neho len na papieri tvárilo, že ide o prísne chránené lokality, hoci v nich už desaťročia fungovala infraštruktúra. Nové pravidlá majú podľa neho znížiť priestor na svojvoľné rozhodovanie a obmedziť možné korupčné riziká.
Minister pripomenul, že zonácia bola viazaná na plán obnovy a jej neschválenie mohlo ohroziť približne 500 miliónov eur. Kompenzácie za obmedzenie vlastníckych práv sa podľa neho nebudú hradiť priamo zo štátneho rozpočtu, ale z Environmentálneho fondu.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) upozornil, že štátne lesy po zonácii prídu o významnú výmeru lesov, ktoré prejdú pod Štátnu ochranu prírody. V Poloninách podľa neho v zásade zanikne celý závod štátnych lesov. Zároveň však uviedol, že rezorty našli dohodu pri praktických otázkach, napríklad pri financovaní družstva v Uliči či pri geometrickom oddeľovaní pozemkov.
(tasr, lud)