Kontroverzia sa začala kvôli zmenám v poľskej justícii. V skratke, EÚ má pocit, že vláda Práva a spravodlivosti (PiS) ohrozuje nezávislosť súdnictva. Varšava tvrdí, že Bruselu do vnútorného fungovania poľskej justície nič nie je. EÚ prostredníctvom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora prikázala, že Poľsko musí časť reforiem zrušiť, konkrétne nový disciplinárny súdny orgán, ktorý má dohliadať na nezávislosť sudcov.
Vláda sa preto obrátila na poľský ústavný tribunál, ako sa volá najvyšší súd v krajine. Mal určiť, či európske právo môže "prebiť" poľskú ústavu. Po niekoľkých odkladoch súd nakoniec vyniesol minulý týždeň verdikt, že poľská ústava stojí nad európskym právom.
V Bruseli sa strhlo peklo. Európska komisia tvrdí, že Poliaci ohrozujú jeden zo základných kameňov Európskej únie, teda nadradenosť európskeho práva. Bez neho vraj spolok nemôže fungovať, štáty si začnú vyzobávať tie časti európskych zmlúv, ktoré sa im páčia, a celá organizácia sa zosype.
Rozhodnutie ústavného tribunálu je vraj spolitizované. Súd je plný nominantov PiS, ktorí rozhodujú podľa želania vlády. Celá operácia je súčasťou komplotu PiS, ako vyviesť Poľsko z EÚ a tým sa zbaviť posledných právnych poistiek a zmeniť nášho severného suseda v plnohodnotný autoritársky štát.
To je, samozrejme, nezmysel. Je potrebné uznať, že nie všetko, čo poľská vláda v oblasti súdnictva robí, je úplne kóšer. Je to však potrebné vnímať v kontexte poľskej studenej občianskej vojny. Keď bolo v roku 2015 jasné, že Občianska platforma poputuje do opozície, začala rýchlo vykonávať zmeny aj v ústavnom tribunáli s cieľom zabetónovať tam svoje pozície. PiS sa v podstate snaží o to isté. Dá sa očakávať, že ak sa Občianska platforma dostane znova k moci, bude sa snažiť zase zvrátiť zmeny urobené PiS.
PiS má ale zároveň pocit, že v tomto spore EÚ nepíska férovo a jednoznačne straní Občianskej platforme, pretože k nej má ideologicky bližšie. Z čoho potom plynú také nápady, ako pýtať sa súdu, či stojí vyššie ústava alebo europrávo.
Ústavný tribunál je síce plný sudcov PiS, ale na druhej strane len ťažko si predstaviť ústavný súd, ktorý by si vlastným rozsudkom rozhodol obmedziť vlastnú suverenitu.
Za pripomenutie tiež stojí, že Európsky súdny dvor je spolitizovaný až po uši. Len ťažko by sme hľadali rozhodnutie, ktoré by nerozširovalo buď právomoci EÚ, alebo súdneho dvora.
PiS tiež nie je žiadny poľský UKIP, ako sa volala strana bojujúca za brexit. Poľská podpora pre EÚ je jedna z najvyšších v Európe, bežne prekonáva 80 percent. Je to dané tým, že Poliaci považujú EÚ za svoju kotvu na Západe, potvrdenie toho, že ich krajina nepatrí na Východ a pod Rusko. Istú – a nemalú – úlohu však budú hrať aj peniaze, ktoré z Bruselu do Poľska prúdia. Ročne je to zhruba 13 miliárd eur. Snaha vyviesť Poľsko z EÚ by tak bola pre PiS politicky samovražedná.
O to viac krátkozraké je únijné vyhrážanie sa Poľsku, ktorého súčasťou je práve okresanie dotácií a možné pokuty. Aby EÚ nakoniec sama nepodnietila to, čoho sa najviac bojí.
Poľské rozhodnutie sa však dotýka ešte jedného problému, totiž plazivej zmeny EÚ vo federáciu. Ak je európske právo nadradené národným ústavám, členovia Únie strácajú svoju plnú suverenitu a EÚ sa naozaj mení v akési Spojené štáty európske. Tento problém sa dlho riešil tak, že sa o ňom nehovorilo. Lenže to už ďalej nejde. Nie je to len prípad Poľska, už v máji minulého roka nemecký ústavný súd v Karlsruhe svojím rozsudkom zrušil predchádzajúce rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Bralo sa to ako odkaz, že nemecká ústava je nad európskym právom. EÚ vtedy podobne zúrila a dožadovala sa nápravy. Správne sa obávala, že nemecké rozhodnutie sa môže stať precedensom. Poliaci sa naň vo svojom spore s EÚ odvolávajú.
EÚ začína narážať na svoje limity. V hre nie je len nejaká poľská justičná reforma, ktorá nás vlastne nemusí zaujímať, ale samotná budúca podoba EÚ a to, či nastúpi pokútnu cestu k federácii.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.