Američan si tak priplatí za európske auto, francúzske víno, nemecký stroj či čínsku elektroniku. Zahraničný výrobca môže časť bremena niesť znížením marže, dovozca môže jeho časť tiež pohltiť, ale podstatná časť nakoniec dopadne na zákazníka.
Keď Únia mení slovník
Presne ten istý mechanizmus však platí aj v prípade nového európskeho cla na lacné zásielky z platforiem typu Temu, Shein či AliExpress. Brusel tvrdí, že trojeurové clo nie je daňou na spotrebiteľov, pretože ho formálne platia predávajúci, dovozca či deklarant. To je právne-technická pravda.
Ekonomicky je však zavádzajúce. Každý podnikateľ, ktorému štát zvýši náklad na predaný tovar, zvažuje, akú časť premietne do ceny, akú časť prenesie na dodávateľa a akú časť ponesie vo svojej marži. Pri lacnom tovare za niekoľko eur je pritom trojeurový príplatok natoľko výrazný, že sa jeho dosah na cenu spotrebiteľovi schová len ťažko.
Nemožno súčasne tvrdiť, že v prípade Trumpa je clo daň na spotrebiteľov, zatiaľ čo v európskom prevedení je to len neutrálny nástroj „napravenia“ trhu.
Práve takáto dvojitá komunikácia je politicky nebezpečná. Európska únia dlhodobo kritizuje protekcionizmus Spojených štátov a stavia sa do úlohy obhajcu otvoreného obchodu. Lenže v okamihu, keď sama zavádza tarifné opatrenia, mení slovník.
Z „dane na spotrebiteľov“ sa stáva „odstránenie zastaranej výnimky“. Z ochranárskeho nástroja sa stáva level playing field [rovnaké podmienky pre všetkých, pozn. red.]. Z nákladu, ktorý sa prenesie do cien, sa stáva administratívny detail, ktorý vraj spotrebiteľa nezdaňuje.
Daňový klin
Pre českú [rovnako ako pre slovenskú, pozn. red.] ekonomiku má vec niekoľko rovín. Naši spotrebitelia patria medzi aktívnych používateľov lacných ázijských trhovísk, pretože v krajine s nižšou kúpnou silou ako v západnej Európe je rozdiel niekoľkých eur citeľný.
Trojeurové clo teda môže obmedziť drobné impulzívne nákupy a časť tovaru zdražiť. Na druhej strane môže pomôcť tuzemským obchodníkom, ktorí musia znášať náklady európskej regulácie, skladovania, reklamácií, daní i bezpečnostných štandardov, zatiaľ čo čínske platformy dlho ťažili z režimu, ktorý vznikol pre úplne inú dobu.
Makroekonomicky nepôjde o zásadný inflačný šok. V koši českej (aj slovenskej) inflácie sú lacné zásielky z Číny len čiastkovou položkou. Politicky a symbolicky je však opatrenie významné. Ukazuje, že éra lacného globalizovaného tovaru bez plného regulačného a colného dohľadu sa končí. Európa sa približuje modelu, v ktorom ochrana trhu, bezpečnosť spotrebiteľa a priemyselná politika dostávajú prednosť pred čo najnižšou cenou.
Treba to povedať poctivo. Clo je clo. Je to daňový klin vložený medzi zahraničného predajcu a domáceho kupujúceho. Jeho bremeno sa rozdeľuje podľa sily trhu, elasticity dopytu, konkurencie a marží.
Nie je pravda, že ho vždy celé zaplatí spotrebiteľ. Rovnako však nie je pravda, že ho spotrebiteľ neplatí vôbec. Európska komisia to dobre vie, pretože rovnakú ekonomickú poučku používa proti Trumpovi. Len by ju mala používať aj vtedy, keď sa nehodí Bruselu.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
