Sobotňajšie hlasovanie o doživotnej rente pre premiéra Roberta Fica a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry pritiahlo iba 16,13 percenta voličov. Na jeho platnosť bola potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov, teda niečo viac ako 50 percent.
Očakávalo sa, že by ju potiahla otázka skrátenia volebného obdobia Národnej rady. Tú však prezident Peter Pellegrini vypustil, pretože podľa neho nespĺňala podmienku ústavnosti. Odvolával sa na verdikt ústavného súdu z roku 2021. Ústava totiž nepripúšťa, aby sa mandát poslancov skrátil ľudovým hlasovaním.
Prísna podmienka účasti viac ako 50 percent voličov tiež ukazuje, že zbierať podpisy občanov má zmysel vtedy, ak má byť predmetom hlasovania taká vážna vec, ktorá dostane ľudí k urnám. Inak sa z referenda stáva nástroj na zviditeľnenie jeho iniciátora. Navyše, ak strany rezignujú na kampaň, dávajú ľuďom signál, že nejde o zásadnú otázku, ku ktorej by sa mali hlasovaním vyjadriť.
Fico hovorí o roztrieštenosti aj zázraku, ktorý sa podaril
Osobitným problémom je skrátenie volebného obdobia. Pre občanov by mohlo byť motivujúce vyjadriť sa, či chcú predčasné voľby. V minulosti sa už hlasovania s takouto otázkou konali, stroskotali však pre vysoké kvórum účasti.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pripravil návrh, aby bolo možné skrátiť mandát parlamentu ľudovým hlasovaním podobne ako v prípade prezidenta. Nemohlo by sa uskutočniť v prvom ani v poslednom polroku volebného obdobia. Za odvolanie parlamentu by musela hlasovať trojpätinová väčšina z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na posledných voľbách.
Vládny Hlas má tiež v pláne predložiť samostatný návrh na zmenu ústavy, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady a vyvolať tak predčasné voľby.
Schválenie ústavných zmien z dielne ministra Suska či Hlasu si vyžaduje 90 poslancov. V koalícii aj opozícii však panuje skepsa, že sa niečo také podarí presadiť.
Fico sa cez víkend vyjadril, že je vôbec zázrak, že sa parlament zhodol na definícii manželstva, uznaní dvoch pohlaví a nadradenosti slovenského práva nad medzinárodným v otázke národnej identity. Politická scéna je podľa neho taká roztrieštená, že približovanie názorov v zásadných otázkach, ktoré sa týkajú fungovania štátu, je veľmi náročné.
Karas: Politický marketing bez efektu
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas povedal, že si nevie predstaviť, že by sa vo volebnom roku menila ústava v takej zásadnej veci, akou je skracovanie volebného obdobia prostredníctvom referenda. Táto zmena by podľa neho ovplyvnila politické cykly.
„Celá politická reprezentácia by sa mala snažiť o hľadanie súdržnosti a podstaty, na ktorej sa zhodneme a nebudeme obeťou neustálej polarizácie a marketingových aktivít,“ zhodnotil pre Štandard. Poznamenal, že v posledných rokoch sa referendum premieňa na politický marketing bez reálneho efektu.
K prípadnému zámeru znížiť 50-percentné kvórum uviedol, že na Slovensku nie je tradícia priameho hlasovania ako vo Švajčiarsku. „U nás je tradícia zastupiteľskej demokracie. Čiže volíme zástupcov, aby rozhodovali na základe poznania veci a rozumne. Je to teda vec kultúry a tradície,“ vysvetlil.
Možné zníženie hranice účasti nevylúčil, ale bol by zdržanlivý. „Každé štyri roky sa konajú voľby, v ktorých sa občan rozhoduje podľa programov a v prospech niečoho. Bol by som opatrnejší pri všetkých popularizačných snahách o znižovanie kvóra účasti,“ mienil Karas.
Máme funkčný nástroj priamej demokracie, tvrdí Bárány
Názory právnikov na to, ako je referendum upravené v ústave, sa rôznia. Bývalý ústavný sudca Eduard Bárány povedal, že tento inštitút považuje „v zásade za funkčný“.
„Môže sa znížiť kvórum pre platnosť, ale to znamená, že relatívne malá menšina by mohla vnútiť svoj názor väčšine,“ zhodnotil. Hranica účasti by sa podľa neho nemala znižovať. „Skôr si treba uvážiť, s čím idem do referenda. Nie s takými hlúposťami ako teraz,“ podotkol.
Ako príklad uviedol situáciu, že by sa rozhodovalo o vystúpení Slovenskej republiky z EÚ. „Myslíte si, že by o tom mala rozhodovať menej ako polovica občanov? Asi nie,“ priblížil. Ak by sa kvórum účasti podľa Báránya znížilo na štvrtinu, o výsledku by mohlo rozhodnúť 12,6 percenta voličov.
Ľalík: 50-percentná účasť je príliš vysoká
Ústavný právnik Tomáš Ľalík si myslí, že podmienky by sa mali zmeniť, aby sme mali funkčný inštitút priamej demokracie. „Napríklad by sa malo znížiť kvórum alebo ho úplne zrušiť. Nech rozhodnú len tí, ktorí sa na hlasovaní zúčastnia, pričom musí existovať mechanizmus, aby naň neprišli traja ľudia a dvaja budú za a jeden proti. To by bolo absurdné,“ vyjadril sa. Doplnil, že pri 30-percentnej účasti by už mali byť výsledky relevantné, pretože podmienka 50-percentnej účasti „je príliš vysoká“.
Ľalík nesúhlasil s argumentom, že napríklad pri vystúpení z EÚ by pri zníženom kvóre mohol rozhodnúť relatívne malý počet voličov. „Ten argument nie je úplne relevantný, lebo je možné uvažovať o tom, že tým, ktorí sa nezúčastnia alebo nechcú ísť voliť, je jedno, či vystúpime alebo nevystúpime z EÚ. Ten, kto má záujem, aby sme zostali v EÚ, by mal prísť a hlasovať proti vystúpeniu z Únie,“ mienil Ľalík.
Ako je to s predčasným koncom parlamentu
Opozícia sa spravidla usiluje dostať k moci čo najskôr. Otázkou je, či by mali ľudia v referende rozhodovať o skrátení volebného obdobia parlamentu, alebo by toto oprávnenie zostalo len v rukách 90 poslancov, ktorí sa môžu uzniesť na uskutočnení predčasných volieb.
Odporcovia skrátenia volebného obdobia ľudovým hlasovaním hovoria, že v záujme politickej stability je lepšie, aby poslanci mohli vykonávať mandát celé štvorročné obdobie, na ktoré boli zvolení.
Právnik Ľalík povedal, že ľudia by mali mať možnosť rozhodnúť, ako poslanci svoj mandát vykonávajú.
„Je logické, že ten, kto im mandát dal, mal by si ho vziať späť a rozdať karty znovu. To znamená, že budú voľby,“ priblížil Ľalík s tým, že ak ľudia nie sú spokojní s tým, ako poslanci vykonávajú svoj mandát, mali by mať možnosť zvoliť si iných zástupcov.
Bárány skonštatoval, že „vôbec nie je priateľom“ ľudového hlasovania o skrátení volebného obdobia parlamentu. Poslanci podľa neho dostali mandát na štyri roky, ak sami nerozhodnú o jeho predčasnom ukončení.
Zdá sa, že nastavenie referenda sa ešte dlho nezmení. K posunu by mohlo dôjsť v prípade, že by sa k moci dostala taká ústavná väčšina, ktorá by sa zhodla na tom, že ho predsa len upraví.