Kedy sa Ficova renta vyrovná nákladom na referendum

Zvyšné dve otázky pravdepodobne budú témou pre novú vládu, ak by ju vytvorili strany súčasnej opozície. To znamená, že by zrušili Ficovi rentu a znova oživili ÚŠP a NAKA. Na stole je teda otázka, či je vôbec ľudové hlasovanie 4. júla potrebné a či radšej verejné zdroje neušetriť.

Zaujímavý je aj prepočet výdavkov na referendum a na premiérovu rentu. Nárok na ňu vznikne Ficovi po skončení výkonu funkcie ústavného činiteľa, ak bol v úrade premiéra po dobu dvojnásobne dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta.

Renta je podľa zákona vo výške základného platu poslanca. V súčasnosti je to 4 115 eur v hrubom.

Náklady na ľudové hlasovanie by mali dosiahnuť zhruba spomínaných 12 miliónov eur. Závisí to od konečného vyúčtovania. Inými slovami, premiér by musel poberať rentu približne 240 rokov, aby súčet vyplatených rent dosiahol 12 miliónov eur. Je to len jednoduché porovnanie. Výška renty by sa upravovala podľa toho, ako by sa menil aj základný plat poslanca. Ten by sa totiž postupne zvyšoval.

Referendum nie je možné stiahnuť

Spýtali sme sa iniciátora referenda, Demokratov, či strana nezvažovala požiadať prezidenta, aby nevyhlásil referendum, ak z neho vypadla kľúčová otázka o skrátení volebného obdobia parlamentu. Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga odpovedal, že ústava ani zákon takýto postup nepripúšťajú.

„Naša legislatíva nepozná taký proces, že nevyhlási referendum, alebo stiahne referendum. Keď sú splnené podmienky, má ho vyhlásiť,“ zhodnotil.

Práve referendum malo byť prostriedkom na mobilizáciu voličov opozície. „Presne preto ho Peter Pellegrini stanovil na 4. júla a vypustil prvú otázku. Vedel, aký efekt to môže mať. Nebolo to náhodné rozhodnutie, ale premyslená stratégia,“ mienil podpredseda Demokratov. Dodal, že hlava štátu hlasovanie občanov politicky zmarila a urobila to cielene.

Kampaň akoby nebola

Bez zapálených politických debát, mítingov opozície alebo reklamy speje Slovensko k termínu hlasovania. Zvyčajná kampaň sa v podstate nedeje.

Šeliga povedal, že Demokrati začnú s terénnou kampaňou. Majú tiež 250 bilbordov, do ktorých investovali okolo 30-tisíc eur. „Nemáme veľké finančné prostriedky,“ podotkol.

Demokrati majú prísľub od strán PS a Maďarská aliancia, ktoré referendum podporujú, že tak opakovane urobia aj pred jeho konaním. „Takisto od najvyšších ústavných činiteľov očakávame, že sa vyjadria a vyzvú občanov, aby prišli k hlasovacím urnám,“ uviedol Šeliga.

Jarjabek: Končíme pri osobných útokoch

Vládni politici nebudú zrejme tlačiť na voličov, aby prišli hlasovať. Možno však očakávať všeobecné vyjadrenia, že si referendum ako demokratický inštitút ctia.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek nevie, či sa na ľudovom hlasovaní zúčastní. Zariadi sa podľa stanoviska strany. „V prvom rade si myslím, že nebude úspešné,“ vyjadril sa Jarjabek pre Štandard s tým, že problémom je vysoké kvórum účasti, aby bolo vôbec platné. Musí sa na ňom zúčastniť viac ako polovica všetkých oprávnených voličov.

Pripomenul, že úspešné bolo len referendum o vstupe Slovenskej republiky do EÚ. „Chcel by som vidieť tie referendové lístky a kontrolu, že naozaj bolo úspešné. Bolo to účelové, všetci chceli, aby boli za vstup,“ mienil poslanec.

Podľa neho by bolo potrebné zmeniť podmienku účasti občanov v referende, aby bolo funkčným nástrojom. Pochybuje však, že by sa na tom politici dokázali zhodnúť. „Rozprava o tom nebude, nie je s kým. Nech sa rozprávate v parlamente o čomkoľvek, či je to nejaký zákon, alebo odvolávanie niekoho z funkcie, tak vždy skončíte pri vulgarizmoch a tam, kde nechcete. Teda pri osobných útokoch,“ zhodnotil Jarjabek.

Opozícia nepôsobí ako jeden celok

V opozícii sú dva rozdielne prístupy k vyhlásenému referendu. Kresťanskí demokrati a SaS sa od neho skôr odťahujú. Berú ho na vedomie, ale nič aktívne nepodnikajú.

Naopak, PS a Demokrati sú aktívnejší. Ani oni však zatiaľ nerozprúdili také aktivity, aby nadchádzajúce ľudové hlasovanie dostali viac do verejného povedomia.

Predseda PS Michal Šimečka odporučil ľuďom, aby sa na referende zúčastnili a pri obidvoch otázkach hlasovali za, pretože ide o súčasť dlhodobého programu strany. Tvrdil, že referendum vníma ako príležitosť mobilizovať ľudí. Podľa neho si všetci opoziční voliči prajú, aby Fico nedostával doživotnú rentu v čase konsolidácie, lebo je to prejav „papalášizmu najhrubšieho zrna“.

„PS sa bude koordinovať so stranou Demokrati, ktorá referendum iniciovala. Toto je moment, ktorý by sme mali využiť aj na jednotný postup, spoločnú mobilizáciu. Nech 4. júla občania ukážu, čo si myslia o Ficovej rente a čo si myslia o krivení spravodlivosti,“ odkazoval pred časom.

Majerský: Referendum nič nerieši

Líder KDH Milan Majerský sa na referende zúčastniť nechystá. Plánuje ísť na púť do Levoče a zúčastniť sa na oslavách sviatku svätých Cyrila a Metoda. „Jednak Mariánska hora v Levoči, kde je veľká celonárodná púť, ale bude aj sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorý je preložený na 4. júla, teda budem na týchto dvoch pútnických akciách,“ povedal portálu Postoj.

Podľa šéfa kresťanských demokratov nie je dobré vyhodiť 10 miliónov eur v čase konsolidácie na referendum, ktoré nič nebude riešiť a navyše nebude úspešné.

Predseda SaS Branislav Gröhling označil referendum za drahý prieskum verejnej mienky. Minulý týždeň v televízii JOJ v relácii Politika 24 netajil prekvapenie, že menej ako mesiac do referenda nevidí nijaké aktivity.

„Nebudem aktívne kampaňovať prioritne za toto referendum, lebo si myslím, že odpovede na tieto otázky už dávno máme,“ poznamenal Gröhling. Dodal však, že sa na ňom zúčastní.

Sociológ: Referendum nepritiahlo ľudí ani počas prezidentských volieb

Pri pohľade na doterajšiu históriu referend na Slovensku je podľa sociológa Martina Slosiarika realistické predpokladať, že ani to 4. júla nebude pre nízku účasť platné.

„Platilo by to pravdepodobne aj v prípade referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu. Takáto téma bola predmetom už troch referendových hlasovaní. V roku 2000 dosiahla účasť približne 20 percent, v roku 2004 približne 36 percent a v roku 2023 približne 27 percent. Ani jedno z nich nebolo platné,“ ozrejmil Slosiarik pre Štandard.

Osobitne zaujímavý je podľa neho rok 2004, keď sa referendum konalo súčasne s prvým kolom prezidentských volieb, napriek tomu nedosiahlo potrebnú 50-percentnú účasť.

Pokiaľ ide o motiváciu jednotlivých voličských skupín, sociológ predpokladá, že najvyšší záujem o účasť budú mať voliči strán, ktoré referendum jednoznačne podporujú a aktívne mobilizujú svojich sympatizantov.

„Keďže Demokrati sú hlavným iniciátorom referenda, ich voliči budú pravdepodobne nadpriemerne motivovaní. Vyššiu ochotu zúčastniť sa možno očakávať aj medzi voličmi PS, keďže ide o elektorát, ktorý sa vo všeobecnosti vyznačuje vyššou volebnou participáciou a občianskou angažovanosťou,“ priblížil odborník.

Naopak, rezervovanejší postoj vedenia KDH a SaS môže podľa neho viesť k slabšej mobilizácii ich voličov. „Treba však dodať, že správanie voličov nie je vždy totožné s odporúčaniami straníckych lídrov a časť z nich sa môže rozhodovať podľa samotnej témy referenda,“ doplnil.

Za dlhodobý problém považuje dosiahnutie účasti nad 50 percent oprávnených voličov, pokiaľ nejde o tému, ktorá má veľmi širokú spoločenskú podporu a zároveň mobilizuje naprieč politickými tábormi. „Referendá sú totiž špecifické tým, že časť odporcov nechodí pri otázkach hlasovať proti, ale zostáva doma, čo znižuje celkovú účasť,“ uzavrel Slosiarik.