Portál Axios s odvolaním sa na predstaviteľa americkej administratívy napísal, že tentoraz boli americké útoky štyri až päťkrát rozsiahlejšie než operácie uskutočnené v júni.
Prezident USA Donald Trump v rámci stredajšieho príhovoru k novinárom na samite NATO v Ankare vyhlásil, že podľa jeho názoru sa prímerie skončilo. Lídrov islamskej republiky označil za „šialených“ a „chorých ľudí“ a rokovania o prímerí za stratu času.
Teherán hrozí tvrdou odvetou
Irán reagoval ostrou kritikou. Centrálne veliteľstvo Khatam al-Anbija označilo americké údery za „očividný akt agresie“ a prisľúbilo „drvivú odpoveď“. Zároveň vyhlásilo, že Teherán nedovolí Spojeným štátom zasahovať do správy Hormuzského prielivu.
Iránske Revolučné gardy následne oznámili, že podnikli raketové a dronové útoky na americké vojenské základne v Bahrajne a Kuvajte ako odvetu za nové nočné americké údery na iránske ciele. Podľa Teheránu boli terčom základňa Piatej flotily USA v Bahrajne aj letecká základňa Alí as-Sálim v Kuvajte, pričom iránska armáda tvrdí, že zostrelila aj americký dron MQ-9.
V Bahrajne a Kuvajte sa rozozvučali sirény protivzdušnej obrany a kuvajtská armáda potvrdila zásahy proti raketám a dronom.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí zároveň obvinilo Washington z opakovaného porušovania memoranda, na základe ktorého bolo uzavreté dočasné prímerie. Vo vyhlásení uviedlo, že Irán prijme všetky opatrenia potrebné na ochranu svojich záujmov a národnej bezpečnosti.
Tamojšie médiá medzitým informovali o sérii explózií na juhu krajiny. Výbuchy zaznamenali na ostrovoch Kešm a Chárg, ako aj v prístavných mestách Sirik a Bandar Abbás. Štátna televízia Press TV informovala, že pri útokoch utrpelo zranenia niekoľko osôb, pričom poškodené boli aj rybárske prístavy a viaceré lode zachvátil požiar.
Osobitnú pozornosť vyvolali správy o explóziách na ostrove Chárg, cez ktorý prechádza približne 90 percent iránskeho exportu ropy. Americká armáda sa však k prípadnému zásahu tohto strategického terminálu nevyjadrila.
Washington pritvrdil aj ekonomický tlak
Súbežne s vojenskou operáciou Spojené štáty zrušili licenciu vydanú 22. júna, ktorá umožňovala predaj iránskej ropy, petrochemických a ropných produktov na svetových trhoch až do 21. augusta.
Americké ministerstvo financií stanovilo termín do 17. júla na ukončenie všetkých prebiehajúcich obchodných transakcií. Rozhodnutie okamžite ovplyvnilo svetové trhy. Cena ropy po oznámení Washingtonu vzrástla o viac ako tri percentá.
Irán označil zrušenie licencie za porušenie rámcovej dohody, ktorá mala vytvoriť priestor na rokovania o trvalom mieri.
Útoky na tankery zvyšujú napätie
Bezprostredným dôvodom americkej reakcie boli útoky na tri obchodné plavidlá v Hormuzskom prielive. Katar obvinil Irán zo zásahu tankera so skvapalneným zemným plynom Al Rekayyat, ktorý podľa tamojších úradov zasiahol dron a spôsobil požiar v strojovni. Posádku následne evakuovali.
Poškodený bol aj ropný tanker plaviaci sa pod saudskoarabskou vlajkou pri pobreží Ománu. Príčina incidentu zatiaľ nebola oficiálne potvrdená.
Katarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo iránskeho zástupcu veľvyslanca a odovzdalo mu protestnú nótu. Teherán obvinenia odmietol a vyhlásil, že obchodné lode podstupujú riziko, ak využívajú trasy nekoordinované s iránskymi úradmi.
Americkí predstavitelia podľa agentúry Reuters zhodnotili, že prvotné informácie nasvedčujú tomu, že na tri obchodné plavidlá strieľali iránske sily.
NATO stojí za USA
Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil nové americké vojenské údery proti Iránu za „absolútne nevyhnutné“. Podľa neho Spojené štáty reagovali primerane na to, čo označil za porušenie prímeria zo strany Teheránu po útokoch na tankery v Hormuzskom prielive.
USA podnikli nálety na iránske ciele a obnovili obmedzenia na vývoz iránskej ropy.
Rutte sa zároveň pred samitom NATO v Ankare snažil rozptýliť pochybnosti o záväzku Washingtonu voči Aliancii. Zdôraznil, že Spojené štáty zostávajú plne oddané NATO, no zároveň je oprávnené očakávať, že európske krajiny a Kanada zvýšia svoje obranné výdavky.
Podľa Rutteho je práve väčšia ochota spojencov investovať do obrany významným úspechom samitu, ktorý podľa jeho slov predstavuje aj strategickú prehru pre ruského prezidenta Vladimira Putina.
Rokovania zostávajú v slepej uličke
Prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom malo vytvoriť 60-dňový priestor na uzavretie trvalej dohody po vojne, ktorá sa začala vo februári americkými a izraelskými útokmi na Irán. Nepriame rokovania sprostredkované Katarom sa však minulý týždeň skončili bez pokroku.
Trump v posledných dňoch opakovane varoval, že ak rokovania zlyhajú, bombardovanie bude pokračovať. Vyhlásil, že Spojené štáty môžu v priebehu jednej hodiny zničiť iránske mosty aj energetickú infraštruktúru.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí naopak uviedol, že rokovania o konečnej dohode sa nezačnú, pokiaľ budú zo strany Spojených štátov pokračovať vojenské hrozby.
Napätie v regióne zároveň umocňujú smútočné obrady za najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý zahynul na začiatku vojny spolu s viacerými členmi svojej rodiny. Iránske vedenie využíva pohrebné ceremónie aj na demonštráciu stability režimu v čase pokračujúcej konfrontácie s Washingtonom.
Na pozadí obnovenej vojny stále prebiehajú pohrebné ceremónie zabitého najvyššieho vodcu Alho Chameního. V rámci nich pútnici s rakvami prekročili hranicu a vstúpili do susedného Iraku, pričom v priebehu utorka dorazili do posvätného šíitského mesta Nadžaf.
Pútnici okrem podobizní dlhoročnej hlavy štátu niesli aj transparenty s výzvami „Smrť Amerike“ či „Smrť Izraelu“, ako aj červené vlajky typu Já Husajn, ktorou šíiti vyzývajú na krvavú pomstu za neprávosti páchané na veriacich moslimoch.
(reuters, tasr, mja)
