A to bol veľmi vážny problém, keďže skutočné pomenovanie toho, čo sa stalo, by vlastne poukázalo na spojenecký útok na najväčšieho európskeho partnera len preto, aby ho hybridným manévrom dotlačili k tomu, aby sa prebudil a zaujal k vojne na Ukrajine ten jediný „správny“ postoj.

Ostatne, americký exprezident Joe Biden sa pred začiatkom vojny verejne vyhrážal, že ak Rusko začne vojnu, plynovod Nord Stream zničia. Keď sa ho zaskočená reportérka spýtala, ako sa také niečo dá vykonať, Biden jej odpovedal: „Sľubujem vám, že to budeme schopní uskutočniť.“ Vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz pritom bez slova stál vedľa neho, pripravený prijať akékoľvek poníženie, ktorého sa mu od Američanov dostane. Presne tak sa Nemecko vyrovnalo aj so samotným výbuchom – prešlo ho spočiatku mlčaním.

Dnes sme o kus ďalej, nemecké vyšetrovacie orgány, ktoré sa útoku na strategickú infraštruktúru radšej sprvoti ani veľmi nevenovali, boli miestnymi poslancami dotlačené k tomu, aby vážny hybridný vojenský útok na vlastnú krajinu preskúmali. Médiá postupne opísali výsledky vyšetrovania a minulý týždeň nemecké vyšetrovacie úrady obžalovali ukrajinského občana zo sabotáže.

Serhij Kuznecov, ktorý údajne operáciu riadil, je pritom bývalým príslušníkom špeciálnych jednotiek ukrajinskej armády. Podľa nemeckého Spieglu bol agentom ukrajinskej tajnej služby SBU.

Útok bol podľa nemeckého Spolkového súdneho dvora s vysokou pravdepodobnosťou vykonaný na pokyn cudzieho štátu, teda samotného velenia Ukrajiny. Tak to uviedli v skoršom uznesení o väzbe Kuznecova, v ktorom konštatujú, že zničené plynovody, ktoré neslúžili na vojenské účely, zasiahli suverenitu Nemecka, keďže zabezpečovali dodávky plynu. Išlo o tajnú spravodajskú operáciu, pri ktorej podozrivý nevystupoval ako bojovník.

Bol to útok na civilnú infraštruktúru, ktorý zmenil energetickú mapu Európy. Hoci to už nemecké orgány nemenujú priamo, taký bol aj cieľ útokov: každého z partnerov, ktorý by si dovolili voči západnej vojnovej „taktike“ vystupovať „nejednotne“, teda rozvážne, dotlačiť k „jednote“.

V Európe nastala citlivá diplomatická situácia. Ukrajina a jej spojenci, ako Bidenove USA, zničenie plynovodu považovali za významné strategické víťazstvo, odhalenie detailov sabotáže by prinieslo obrovské medzinárodné a diplomatické škody. O Nord Streame sa začalo hovoriť ako o „mŕtvole na oslave“ – každý ju vidí, ale všetci sa tvária, že tam nie je. Washington Post priniesol v lete 2023 článok, podľa ktorého CIA minimálne vedela o plánovanom útoku.

Dilemy „protihybridnej“ vysvetľovacej mašinérie

Akým spôsobom sa dnes vyrovnáva dezinformačná propaganda s takýmto citlivým posunom, de facto hybridným vojnovým útokom Ukrajiny na najbližšieho európskeho spojenca?

Osobitným spôsobom sa do vytvárania novej reality najnovšie vložil napríklad týždenník .týždeň. Aby sme mali jasno, čo si máme o veci myslieť, k spravodajskému textu o rozhodnutí nemeckej prokuratúry o obžalobe Ukrajinca je pripojený rámček s názvom „Vysvetlenie Maríny Gálisovej“, ktorá je zástupkyňou šéfredaktora časopisu.

Ono „vysvetlenie“ uvádza, že útoky na energetickú infraštruktúru, ktorá Rusku prináša prospech, sú v poriadku, pretože sú údajne morálne správne a „zachraňujú tak životy Ukrajincom, keďže znižujú schopnosti Ruska viesť vojnu proti Ukrajine. Takto to Európa vníma a je to veľmi správne vnímanie“, píše pani Gálisová a pokračuje:

„Tento akt bol jednoznačne pokusom znížiť príjmy Ruska... a teda znížiť kapacitu Ruska vraždiť Ukrajincov.“ Útok na Nord Stream dokonca prirovnala k súčasným útokom na ruskú energetiku na území Ruska a „nič na tom nemení, že je lokalizovaný na území iného štátu“. Sabotáž Nord Streamu bola skrátka obranný akt napadnutej krajiny, a preto vraj z „pohľadu morálky“ nie je trestným činom, lebo „zákony a morálka žiaľ nie sú vždy to isté“. Na záver dodá, že „čo s týmto faktom urobí nemecká justícia, je otázka“.

Pani Gálisová pritom nespomenula, že Nord Stream nebol len ruský, ale aj nemecký plynovod. Nord Stream 2, ktorý riadi dcérska spoločnosť Gazpromu a majú v nej významné podiely aj európske firmy, najmä nemecké, spolovice financovali európski partneri od Uniperu cez OMV až po Shell. Taktiež polovicu plynovodu Nord Stream 1, ktorý bol pri sabotáži poškodený najviac, vlastnia európske firmy vrátane holandskej Gasunie a francúzskej Engie.

Podľa pôvodného plánu konzorcia mali oba plynovody pokrývať viac než 100 percent nemeckej spotreby plynu a z Nemecka sa mal stať hlavný energetický uzol, cez ktorý by plyn prúdil ďalej do západnej a strednej Európy, čím by obišiel Ukrajinu a Poľsko. Nemci v tom období tento zdroj považovali za alternatívu, vďaka ktorej mohli realizovať svoju pochabú transformáciu od jadrových zdrojov k „obnoviteľným“ zdrojom energie. Nord Stream slúžil na umlčanie nemeckých energetických gigantov, aby s obrím politickým nápadom s názvom Energiewende súhlasili.

Pripomeňme, že v období výbuchu plynovodov už síce Západ označoval ruské energonosiče za zlé, krvavé a všeobecne „bakané“, vzdanie sa ich malo platiť až po tom, ako si Európa vypestuje vlastné alternatívy a zabezpečí nové energetické zdroje, čo sa nedá zrealizovať zo dňa na deň. Dovtedy malo Rusko plyn poslušne dodávať podľa pôvodných dohôd.

Obmedzenie dodávok ruského plynu v lete 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, európski politici a mienkotvorcovia považovali za ďalší dôkaz vierolomnosti Moskvy.

Rusko v auguste 2022 odstavilo dodávky plynu aj cez Nord Stream 1, údajne pre opravy, no Európa to označovala za energetické vydieranie. Téza o tom, ako sme odstavili Rusov od príjmov, je preto z dnešného pohľadu vyslovene klamlivá, keďže sťažnosti v tom čase smerovali opačným smerom.

V každom prípade, išlo najmä o útok na nemeckú a európsku strategickú energetickú infraštruktúru, teda čin, ktorý sa považuje za medzinárodný terorizmus a potenciálne vojnový akt. Voči Nemecku, nie Rusku. Toto Marína Gálisová vo svojom geopolitickom „vysvetlení“ akosi zamlčala. Presne takto sa s tým budú musieť nemecké orgány vyrovnať, bez ohľadu na podivuhodné „morálne“ argumenty časopisu .týždeň.

Poľská cesta

Nejde však len o bizarnosť jedného slovenského týždenníka. V podobnom duchu si vec už predtým osvetlili aj v susednom Poľsku, kde jeden z ďalších útočníkov Kuznecovovho komanda Volodymyr Žuravľov našiel azyl.

Na nemeckú žiadosť o jeho vydanie reagovali odmietnutím. Pred poľským súdom, ktorý o odmietnutí vydania rozhodoval, stál Žuravľov v pozícii takmer vojnového hrdinu. To, že nešlo o súdny proces, ale skôr o politický manifest, je zrejmé aj z výroku sudcu o zločine, ktorý dotyčný údajne vykonal: „Bol to spravodlivý čin.“ Ukrajina vraj má právo brániť sa proti Rusku, ktoré vedie „krvavý a genocídny útok“. Zrejme ho vedie spolu s Nemeckom, dalo by sa dodať.

Súd, prirodzene, nerozhodoval o tom, či Žuravľov a spol. zločin spáchali, ale iba o jeho vydaní. Pred poľským súdom stál ako vojnový hrdina, ktorý zničil plynovod, s ktorého výstavbou Poliaci nesúhlasili a boli radi, že bol zničený.

Paradoxne sudca vlastne uznal podozrivého za nevinného aj v prípade, ak by vinný bol: „Ak Ukrajina a jej špeciálne jednotky zorganizovali ozbrojenú misiu s cieľom zničiť nepriateľské potrubia – čo súd neposudzuje –, potom tieto akcie neboli nezákonné. Naopak, boli oprávnené, racionálne a spravodlivé,“ povedal sudca.

Zničenie plynovodu pripravilo Rusko o nemecké miliardy, z ktorých by sa „financovala vojna“. To bolo podstatné. Sudca rovno osvetlil aj delikátnu otázku teroristického útoku voči nemeckým občanom. V čase vojny sa vraj inak pozerá na to, či ide o terorizmus. Poľsko tak de facto vyhlásilo, že Nemecko považovalo za ruského spojenca a rusko-nemecký vojnový „pakt“ Nord Stream za akúsi obdobu paktu Molotov-Ribbentrop (nejde o iróniu komentátora, takto ho Poliaci naozaj nazvali ešte v roku 2005, keď sa plynovod začal budovať).

Tieto ikonické tvorby naratívov sú pritom veľmi dôležité pre slovenský kontext. Ony totiž aktuálne v Európe definujú, nakoľko si bude môcť Slovensko ako suverénna krajina slobodne zvoliť, odkiaľ bude dovážať energonosiče na základe vlastných nevyhnutných potrieb.

Alebo či budeme musieť akceptovať situáciu, keď mu budú „spojenci“ diktovať, z ktorých krvavých diktatúr sa energie dovážať smú a z ktorých už nie.

Oproti Nemecku máme v tejto absurdnej realite aspoň jednu výhodu. Na Slovensku sa Ukrajina zatiaľ hádam nechystá odpáliť nejakú tú Družbu. Najbližšiu zimu by totiž bez našej pomoci zamrzla.