Pôvodne malo ísť o relatívne pokojný týždeň. Nečakali nás žiadne zásadné makroekonomické dáta ani veľké firemné správy. Výsledková sezóna na Wall Street sa síce už pomaly začína prvými predskokanmi, ako sú PepsiCo alebo Delta Air Lines, ale skutočnú výsledkovú sezónu za druhý kvartál naplno odštartujú až americké banky budúci týždeň.
Samsung v centre diania
Lenže pre svet umelej inteligencie sú dnes dôležité aj firmy mimo amerického kontinentu. Investorské nadšenie sa totiž postupne presúva od samotných výrobcov čipov k producentom pamäťových modulov. A práve tu zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Južná Kórea. Disponuje hneď dvoma kľúčovými hráčmi: spoločnosťou SK Hynix a svetoznámym technologickým konglomerátom Samsung.
Práve Samsung teraz zverejnil svoje hospodárske výsledky. Tie boli samy osebe fenomenálne. Juhokórejský gigant utŕžil 171 biliónov wonov (takmer 100 miliárd eur).
Zisk v druhom štvrťroku narástol 19-násobne a bol vyšší ako súhrnný zisk firmy za posledné tri roky. Navyše išlo už o tretí rekordný fiškálny štvrťrok v rade. Napriek tomu akcie Samsungu oslabili o viac ako desatinu a so sebou stiahli celý index KOSPI, ktorý pre tento prepad musel prerušiť obchodovanie na celý deň. Ako to vysvetliť?
Stačí si spomenúť na to, ako konkurenčná spoločnosť SK Hynix zverejnila výsledky minulý týždeň. Tie výrazne prekonali očakávania trhu a akcie SK Hynix rástli, alebo presnejšie povedané, zastavili predajný tlak, ktorý sa kumuloval pred ich zverejnením. V prípade Samsungu však boli výsledky iba v súlade s očakávaniami.
Tieto očakávania boli extrémne vysoké, no Samsung ich neprekonal, a tak si vyslúžil tvrdú reakciu zo strany investorov. Ide o znepokojujúci signál, že investori majú dnes od trhov maximalistické očakávania. Akékoľvek, hoci aj drobné zaváhanie zo strany firiem sa prejavuje silným výpredajom. Trhový sentiment je značne napätý.
Niet sa čomu čudovať, pretože valuácie týchto firiem sú skutočne vysoké. Napriek tomu, že akcie Samsungu po zverejnení výsledkov výrazne stratili, za posledný rok aj tak posilnili o viac ako 360 percent. To predstavuje obrovský nárast trhovej kapitalizácie.
Zdražujúca elektronika a strašiak inflácie
Vedenie firmy vo svojom vyhlásení naďalej vidí budúcnosť veľmi pozitívne. Aj v roku 2027 bude dopyt po pamäťových moduloch podľa predikcií veľmi silný. Večierok by tak mal pokračovať.
Finančné trhy sa však pozerajú dopredu, koniec roka 2027 je veľmi blízko, a ponúka sa tak otázka, čo sa s trhom pamäťových modulov stane potom. Dopyt sa zrejme predĺži vďaka obmedzenej spotrebe inej elektroniky.
Počítače a smartfóny už z dôvodu rastu cien pamätí zdražujú, ale ceny by sa mali vrátiť späť už o niekoľko kvartálov. Za tejto konštelácie rozumný spotrebiteľ nákup zariadenia o rok či dva odloží.
Rast cien pamäťových modulov však znepokojuje makroekonómov, pretože okrem rastúcich cien ropy sa teraz ľudia budú musieť vyrovnať aj s drahšou elektronikou. Na to sme pritom neboli zvyknutí, skôr naopak.
Vo výpočte inflácie elektronika dlho pomáhala výsledné číslo znižovať, pretože za rovnakú cenu sme z roka na rok dostávali výkonnejšie telefóny, počítače alebo televízory. Inými slovami, technologický pokrok pôsobil ako tichý protiinflačný faktor.
Pokiaľ sa ale tento trend obráti, pôjde pre centrálne banky o veľmi nepríjemnú správu. Inflácia sa totiž nemusí vracať len cez benzínové pumpy, ale aj cez tovar, ktorý sme si zvykli považovať za čoraz dostupnejší.
Výsledky Samsungu tak spustili výpredaje u výrobcov komponentov, ako sú už spomínané SK Hynix, Micron či Western Digital. K týmto spoločnostiam sa neskôr pridal aj celý sektor výrobcov čipov, pretože spoločnosť DeepSeek potvrdila snahu vyvinúť a vyrábať svoj vlastný čip, aby znížila svoju závislosť od dodávok od Nvidie alebo Huawei.
Trh s čipmi sa tak vyvíja v súlade s očakávaniami: postupom času sa ponuka ustáli a už nebude dominovať iba jeden výrobca s náskokom pred ostatnými, ale trh sa rozrastie o ďalších hráčov. Tým sa zvýši konkurencia aj tlak na nižšie marže, čo je hlavný dôvod, prečo sa investori rozhodli vybrať svoje doterajšie zisky.
Návrat geopolitiky a ropný šok
Prebiehajúci týždeň však neponúkol len vyššiu volatilitu v sektore umelej inteligencie a polovodičov. Do hry sa totiž znova vrátil Hormuzský prieliv.
Už od chvíle, keď sa Donald Trump neúctivo vyjadril o pohrebe Alího Chameneího a vyhlásil, že Spojené štáty dali Teheránu pre smútočné obrady „týždeň voľna“, bolo jasné, že iránska strana túto štipľavú poznámku len ťažko prehltne. Nasledovali ďalšie rétorické prestrelky.
Na samite NATO potom Trump pritvrdil ešte viac, keď iránske vedenie označil za šialencov a chorých ľudí. Prímerie sa tak skončilo. Z rétorickej paľby sa stala paľba skutočná. Spojené štáty zaútočili na 90 cieľov v Iráne v okolí Hormuzského prielivu.
Reakcia trhu s ropou na seba nenechala dlho čakať. Cena ropy Brent vystrelila na 80 dolárov za barel, čo znamená rast o 10 percent za necelých 24 hodín. Na tento cenový skok najhoršie reagovali akciové trhy v Európe.
Francúzsky index CAC 40 oslabil o 2,18 percenta a nemecký DAX stratil 2,38 percenta za jediný deň. Zámorské trhy preukázali väčšiu odolnosť a oslabovali len mierne. Všetci, samozrejme, očakávali, že Trump znova predvedie svoj názorový obrat. To sa v istom zmysle aj stalo, keď šéf Bieleho domu vyhlásil, že ho Iránci zúfalo prosia, aby sa pokračovalo v rokovaní.
Kde je pravda, sa asi ťažko dozvieme, ale jedno je isté: prímerie je mimoriadne krehké a nájsť trvalý mier na Blízkom východe bude veľmi zložité. Skutočný test príde až vo chvíli, keď sa ropa začne znova blížiť k 130 dolárom za barel, pretože práve tam sa bude geopolitické napätie meniť na celosvetový ekonomický problém.
