Na pozadí obnovenej vojny proti Iránu začal Pentagón opäť pracovať na scenároch, ktorých hlavnou témou je Kuba. Oproti májovým správam, že velenie na čele s ministrom vojny Peteom Hegsethom odmieta pozemnú inváziu, sa diskusie rozšírili práve o túto možnosť, priznali anonymní predstavitelia televízii CBS News.
„Vojenskí plánovači v posledných týždňoch preskúmali celý rad možností potenciálnych akcií proti ostrovu vrátane vzdušného útoku pod vedením armády, na ktorom by sa podieľali tisíce amerických vojakov a ktorý by vykonala 101. výsadková divízia, jediná jednotka vycvičená na takúto úlohu,“ spresnila televízia po rozhovoroch so zdrojmi z Pentagónu.
Samotné rozhovory však neznamenajú, že by sa prezident Donald Trump alebo Hegseth rozhodli operáciu uskutočniť, ubezpečili zdroje. Televízia, ktorá sa nedávno stala súčasťou mediálneho impéria sionistického miliardára Larryho Ellisona, pripomenula, že invázia by bola osobitne náročná, keďže väčšina amerických síl sa nachádza na opačnej strane planéty – vo vojne s Iránom.
Recept šéfa diplomacie
Do vývoja vstupuje aj minister zahraničia a potomok kumánskych imigrantov Marco Rubio, ktorý trvá na uprednostňovaní diplomatickej cesty. Rovnako ako zdroje portálu Axios v máji, aj šéf diplomacie v médiách odmietol možnosť vyslania amerických vojakov na Kubu.
Diplomatický establišment na čele s Rubiom, v ktorom hrá kľúčovú úlohu aj CIA, pracuje jemnejšími metódami – kombináciou pritvrdzovania sankcií voči komunistickej vláde, armáde a jej vojenskému a biznisovému konglomerátu GAESA, a prísľubmi amerických investícií výmenou za uvoľnenie trhu či iné ústupky.
Rubio 11. júla vyhlásil, že Havana a jej „skorumpované elity“ doteraz odmietajú reformy, namiesto toho „udržujú svoju absolútnu kontrolu“ a veria v „morálne zbankrotovanú marxistickú ideológiu“. Tá sa však nezdala byť prekážkou v Caracase, kde vládu stále oficiálne vedie viceprezidentka Delcy Rodríguezová.
Predstavitelia ministerstva vojny priznali, že voči ostrovu ležiacemu len asi 145 kilometrov od polostrova Florida nepodniknú žiadne ozbrojené kroky, keďže väčšina námorníctva je v Arabskom mori. Napriek tomu pracujú tajné služby aj s informáciou, že Havana nakúpila stovky ruských dronov, ktoré by teoreticky mohla použiť proti základni Guantánamo Bay.
Washington tiež opakovane označoval kubánsku vládu za „hlavu hada“ v systéme exportu revolúcie v Latinskej Amerike – pripomeňme, že zo stovky zabitých pri útoku na Venezuelu bola asi tridsiatka Kubáncov, ktorí viedli ochranku Rodríguezovej bývalého šéfa Nicolása Madura.
Havana sa v marci tohto roka stala aj miestom stretnutia domáceho politbyra a radikálnych ľavicových a progresívnych aktivistov z USA, ktorí zabezpečujú existenciu finančnej siete „temných peňazí“ prostredníctvom americkej poradenskej spoločnosti Arabella Advisors.
Americký miliardár napojený na Peking, Neville Roy Singham, vyslal na stretnutie svoju neoficiálnu pravú ruku, šéfa inštitútu Tricontinental Vijay Prashad. Ten návštevu opísal ako stretnutie „medzinárodného ľudového zhromaždenia“.
V Havane sa tak začínajú nitky, ktoré vedú k Singhamovi či rodine Sorosovcov, od nich smerujú do fondov spravovaných firmou Arabella, až sa končia v rukách militantov hnutia Antifa, ktorí už od jari minulého roka organizujú ozbrojený odpor voči deportáciám migrantov.
Rozviazané ruky v Iráne
Rubiov recept na diplomatický tlak namiesto obetovania životov sa však môže vyplatiť. Už 20. mája varoval kubánsky minister energetiky a ťažby Vicente de la O Levy, že ostrovnej krajine došli zásoby nafty a vykurovacieho oleja a výpadky elektriny sa natiahli na 22 hodín denne.
To zároveň Trumpovi s Hegsethom rozväzuje ruky pri nasadzovaní vojsk pri iránskych brehoch, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné najmä po zlyhaní prímeria. Jedinou možnosťou, ktorá by neskončila ďalším patom, je totiž pozemná invázia – pred ktorou varovali americkí generáli ako pred „horským peklom“.
Komentátori ako Curt Mills či generál Douglas MacGregor už pred rokom varovali americkú armádu pred scenárom spojenia afganských hôr a irackých miest, ktoré by podľa slov druhého menovaného pripomínali „Islamský štát krát 100“. Trump na tieto varovania zjavne neberie ohľad, keďže do médií vypustil niekoľko lastovičiek o „získaní“ ostrova Chárk v Hormuzskom prielive.
Washingtonu by invázia uškodila viac ako Havane
Stoprvú divíziu armády Spojených štátov by však Pentagón potreboval práve na opačnej strane planéty, čo znamená, že scenár pre Kubu zatiaľ nie je až taký pravdepodobný. Kubánska vláda sa k zverejneniu týchto plánov zatiaľ nevyjadrila.
Na májové správy naposledy reagoval kubánsky minister zahraničia Bruno Rodríguez, ktorý odmietol palivovú blokádu so slovami, že ide o krok genocídneho charakteru. Havana sa rovnako postavila aj proti obvineniam z ohrozovania Floridy ruskými dronmi – čo Axios označil za potenciálnu zámienku pre útok.
Kubánska vláda po návšteve riaditeľa CIA Johna Ratcliffa vyhlásila, že ostrov nepredstavuje hrozbu pre americkú národnú bezpečnosť. Námestník ministra zahraničia Carlos Fernández de Cossío tiež v máji v rozhovore pre denník Los Angeles Times varoval, že by invázia uškodila Američanom viac ako Kubáncom.
Rovnako však priznal, že „moja generácia vyrastala v tom, že sa musí pripraviť na vojenskú agresiu USA, pretože táto hrozba bola stále prítomná“. „Sme pripravení zaplatiť najvyššiu cenu, ak máme brániť svoju krajinu,“ dodal de Cossío.
„Jedným z hlavných problémov je, že americkí politici a členovia vlády nedokážu akceptovať, že Kuba je suverénny štát. To isté platí aj pre ostatné krajiny v regióne. Predstavovať západnú hemisféru ako územie, ktoré patrí USA a nachádza sa pod ich nadvládou, je urážkou medzinárodného práva,“ vysvetlil predstaviteľ dôvody odporu voči americkému impériu.
„Tie Spojené štáty americké, ktoré vznikli na základe povstania proti cudzej moci, si chcú nárokovať zvrchovanosť nad celou hemisférou. To odmietam. To však neznamená, že nemôžeme s Amerikou spolupracovať v priateľskom duchu, že nemôžeme vybudovať veľmi dobré vzťahy,“ poznamenal.