Zároveň obvinil predstaviteľov americkej spravodajskej komunity, že informácie o rozsahu čínskych kybernetických aktivít pred verejnosťou zámerne tajili a potláčali.
Spravodajské hodnotenia z minulosti však Trumpovým slovám priamo odporujú, píše Reuters. Oficiálna odtajnená správa tajných služieb z roku 2021 nezistila žiadne náznaky, že by sa akýkoľvek zahraničný aktér pokúsil alebo uspel v zmene technického aspektu volieb z roku 2020 – vrátane sčítavania hlasov či registrácie voličov. Toto hodnotenie vtedy vypracoval John Ratcliffe, vtedajší Trumpov riaditeľ národnej spravodajskej služby a súčasný riaditeľ CIA.
Zdroje oboznámené s prípadom navyše pre agentúru Reuters uviedli, že spomínané údaje o voličoch, ktoré Čína získala, neboli dôverné. Ide o bežne dostupné registre voličov, ktoré si na svoje analýzy a kampane pravidelne kupujú politickí konzultanti a marketingové firmy, pričom s týmito dátami nie je možné manipulovať samotné hlasovanie.
Obavy zo zverejnenia týchto informácií vyjadrovali pred prejavom aj niektorí predstavitelia Bieleho domu, ktorí varovali, že interpretácia dát Trumpom môže byť vyslovene zavádzajúca.
Dokumenty, ktoré hovoria o niečom inom
Podrobný pohľad na Trumpom prezentované dokumenty navyše naznačuje, že s bezpečnosťou amerických volieb nemajú veľký súvis.
Jedným zo spisov je dokument o Venezuele z dielne CIA, vypracovaný len minulý mesiac. Ten analyzoval situáciu a voľby vo Venezuele, nie v Spojených štátoch.
Ďalší dokument k odolnosti systémov priamo uvádzal: „Odhadujeme, že systémy sčítavania hlasov by bolo ťažké manipulovať v dostatočne širokom rozsahu, aby to ohrozilo výsledky volieb.“ To je v rozpore s Trumpovým tvrdením o vysokej zraniteľnosti.
Tretí materiál od CIA síce mapoval snahy čínskych špiónov zamerať sa na Bidenovu kampaň, no zároveň jasne konštatoval, že Peking „v súčasnosti nemá v úmysle tajne zasahovať do volieb, aby sa pokúsil ovplyvniť ich výsledok“.
Demokratický senátor Mark Warner, podpredseda senátneho výboru pre spravodajské služby, prezidentovo vystúpenie ostro skritizoval. „Trumpove šokujúce ‚bomby‘ o Číne sú úplne nepravdivé. Faktom je, že naše spravodajské služby sa jednomyseľne zhodli na tom, že Čína sa ani len nepokúsila zmeniť jediný hlas vo voľbách v roku 2020,“ vyhlásil.
Politický tlak na sprísnenie pravidiel
Prezident využil prejav aj na to, aby opätovne zatlačil na republikánskych zákonodarcov v Kongrese. Žiada od nich urýchlené schválenie zákona SAVE America Act. Táto legislatíva by zaviedla povinnosť preukazovať sa pri hlasovaní preukazom totožnosti s fotografiou, vyžadovala by striktný doklad o občianstve pri registrácii a výrazne by omedzila korešpondenčné hlasovanie.
Trump v prejave argumentoval, že jeho administratíva odhalila viac než 275-tisíc cudzincov bez občianstva registrovaných na voľby v štyroch štátoch. Odborníci však upozorňujú, že v minulosti štátne overovacie systémy často omylom označili riadne naturalizovaných občanov USA za cudzincov.
Nezávislé štúdie dlhodobo potvrdzujú, že reálne hlasovanie neobčanov je v USA raritou a volebné podvody sú celkovo mimoriadne zriedkavé.
Návrh zákona už prešiel republikánskou väčšinou v Snemovni reprezentantov, no v Senáte naráža na silný odpor demokratov. Tí spolu s aktivistami za volebné práva tvrdia, že cieľom zákona nie je ochrana systému, ale vedomé potláčanie legitímnych hlasov menšín a nízkopríjmových skupín.
Vlažný záujem médií
Trumpova ostrá rétorika prichádza v citlivom momente pre medzinárodnú diplomaciu. Vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom sa len nedávno stabilizovali po vyčerpávajúcej a nákladnej obchodnej vojne. Prezident pritom dúfa, že sa v septembri stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, aby rokoval o nových obchodných dohodách.
Peking akékoľvek zasahovanie dôrazne odmieta. Hovorca čínskej ambasády vo Washingtone Liu Chang pred prejavom vyhlásil, že Čína nikdy do prezidentských volieb v USA nezasahovala a ani tak urobiť neplánuje.
O tom, že Trumpova rétorika už unavuje aj časť verejnosti a médií, svedčí aj reakcia televíznych staníc. Dve z troch hlavných amerických vysielacích sietí a spravodajská stanica CNN sa rozhodli prejav na svojich hlavných kanáloch vôbec nevysielať. Pristúpili tak k kroku, ktorý sa zvyčajne uplatňuje, ak prejav hlavy štátu neprináša nové informácie zásadného národného významu.
Aj niektorí republikánski lídri Trumpa v zákulisí vyzývajú, aby pred voľbami radšej hovoril o témach, ktoré Američanov trápia najviac – najmä o vysokých životných nákladoch. Podpora jeho teórií medzi radovými republikánmi je však stále obrovská. Podľa prieskumov až 63 percent z nich stále verí, že voľby v roku 2020 boli zmanipulované.
(reuters, max)
