Jozef Onačilla

Extrémizmus má mnoho podôb a nie všetky sú trestne postihnuteľné. Veľmi dobre to vedia aj prívrženci zakázaných ideológií, ako sú nacizmus a fašizmus, a preto sa snažia vytvárať nové formy obsahu. Tie podprahovo šíria myšlienky neznášanlivosti, hoci navonok pôsobia ako snaha o historické bádanie či iné formy prospešnej činnosti.

Jedným z podstatných prvkov týchto ideológií v histórii bolo vytváranie zoznamov nepriateľov, proti ktorým bolo potrebné bojovať a ktorých bolo potrebné vytlačiť zo spoločnosti. Práve oni mali podľa tejto logiky niesť zodpovednosť za všetky problémy v štáte.

V modernej dobe sa zoznamy nepriateľov nevytvárajú na základe rasy či etnicity, ale na základe oveľa vágnejších a menej overiteľných prvkov. Nie je náhoda, že neurčitosť je v tomto prípade rozhodujúcim faktorom – tak totiž možno na zoznam dostať každého, kto akokoľvek nevyhovuje určitej politickej skupine.

Nie je podstatné, či osoby na zozname páchajú overiteľné či preukázateľné „protispoločenské“ skutky. Podstatné je, že ich možno označiť za nepriateľov, a to aj na základe všeobecných a nič nehovoriacich tvrdení. Skutočným cieľom extrémistov totiž nie sú fakty, ale vyvolanie pocitu hnevu a odporu voči nepriateľom vo väčšinovej spoločnosti.