Ceny sú vysoké. Ak sa to zmení, na predzásobení obchodníci prerobia

Prímerie medzi Iránom a Spojenými štátmi aj znovuotvorenie Hormuzského prielivu síce priniesli na istý čas úľavu, no začiatkom júla sa konflikt znova rozhorel. To situáciu opäť výrazne skomplikovalo. Po tom, ako útoky koncom mesiaca ustali a aktéri sa vrátili za rokovací stôl, sú vyhliadky o niečo pozitívnejšie, no na energetickom trhu stále panuje obrovská neistota.

Ceny plynu v prvom polroku neúnavne rastú. Keďže sa na trh od konca februára dostalo minimum plynu z Kataru (a zo Spojených arabských emirátov, ktoré sú však omnoho menším exportérom), znamená to, že chýba zhruba pätina dodávok svetového LNG. Ceny na kľúčovej amsterdamskej burze sa tak koncom júla ocitli na najvyššej úrovni od januára 2023. Atakovali 65 eur za megawatthodinu. Pred rokom stál plyn v rovnakom čase približne dvakrát menej.

Hoci cena z maxím mierne klesla, obchodníci, ktorí potrebujú obstarať plyn na zimu, ho môžu stále nakúpiť len draho, pričom kalkulujú s tým, že ak sa stranám vo vojne podarí dohodnúť a ceny plynu budú v zime nižšie alebo rovnaké, na svojom predzásobení prerobia. Preto sa do nákupov a cenového súťaženia s Áziou o tankery so skvapalneným plynom hrnie v Európe len málokto.

Viaceré krajiny, ako Japonsko, Južná Kórea, Čína či Taiwan, ale aj ich chudobnejší ázijskí susedia, sú od dovozu LNG závislé. Nie je preto žiadnou raritou, ak sa k európskym brehom priblíži tanker naložený plynom, no pre vyššiu ponuku z Ázie sa otočí a plaví sa k lepšie platiacim zákazníkom.

Ak by chcela Európa ázijským odberateľom pri nákupe LNG naplno konkurovať, pravdepodobne by musela akceptovať ešte vyššie ceny plynu. Keďže tak nerobí, ceny sú nižšie, no daňou je pomalšie dopĺňanie zásobníkov, ktoré sú na jasne najnižšej úrovni za toto obdobie od začiatku invázie na Ukrajinu a odluky Európy od ruských energonosičov.

Cieľ na úrovni 90 percent sa do zimy zrejme nepodarí splniť

Viacerí analytici v prognózach tvrdia, že plnenie prebieha natoľko pomaly, že cieľové limity Bruselu sa do konca novembra nepodarí splniť. Tie sú štandardne na úrovni 90-percentnej naplnenosti zásobníkov, v prípade extrémnych trhových podmienok je však pravidlo uvoľnené o 10 percentuálnych bodov. Ani méta 80 percent však pri súčasnom tempe plnenia nie je príliš reálna.

„Celkovo sa zdá pravdepodobné, že do sezóny čerpania zásob vstúpime s nižšími zásobami ako vlani a pod cieľovou úrovňou,“ uviedol prednedávnom expert na LNG Piers De Wilde s poznámkou, že ceny stále nedokážu motivovať k dopĺňaniu zásob. 

V podobnom duchu sa nesú závery júnovej publikácie analytikov Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie. Členovia EÚ podľa nich dosiahnu začiatkom novembra len približne 70 percent kapacity zásobníkov.

Ani podľa šéfa nórskeho gigantu Equinor Andersa Opedala sa Európe nepodarí pred blížiacou sa zimou dosiahnuť hranicu 80 percent.

Bude to stačiť na prežitie zimy?

Finančný riaditeľ Equinoru Torgrim Reitan okomentoval súčasnú pozíciu Európy ako „veľmi zraniteľnú“.

Napriek tomu, ak nenastane nepriaznivá kombinácia scenárov, okolo 70 až 80 percent plynu v zásobníkoch by na úspešné zvládnutie priemernej zimy malo Európe pohodlne stačiť.

Vecí, ktoré sa môžu pokaziť, je však viacero. Analytici v kalkuláciách napríklad rátajú s tým, že dodávky plynu z Blízkeho východu sa niekedy počas tretieho kvartálu obnovia a tempo plnenia sa zrýchli. Júl však naznačil, že spriechodniť Hormuz nebude také jednoduché.

Hoci sa vzájomné útoky koncom mesiaca zastavili, objem lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv opäť padol na minimá. A obchodníci na lodiach budú po iránskych útokoch ešte väčšmi zvažovať plavbu. Nedávne udalosti totiž ukázali, že Amerika ich nevie plnohodnotne ochrániť.

Ak sa dodávky plynu z Perzského zálivu neobnovia v dohľadnom čase, aj naplnenie zásobníkov približne na 70 percent bude možné považovať za úspech.

Do hry však môžu vstúpiť aj extrémne prejavy počasia – a to nielen v zime v podobe nízkych teplôt. Rýchlosť plnenia zásobníkov negatívne ovplyvňujú horúčavy, keďže klimatizácie zvyšujú dopyt po elektrine. A prenesene aj po plyne, ktorého potom smeruje do rezervoárov menej.

Európa pre vysoké teploty bojuje aj so suchom, ktoré negatívne ovplyvňuje výkonnosť vodných elektrární. A keď je hladina vodných tokov nízka a voda v nich, ktorá slúži na chladenie, sa prehrieva, trpia aj jadrové reaktory. Tieto zdroje potom musia suplovať iné. A plynové elektrárne vedia vyrábať flexibilne.

Pri pohľade na aktuálne teploty aj prognózy počasia na začiatok augusta sa pritom natíska otázka, či sa tento rizikový scenár už do istej miery nenapĺňa.

Okrem toho môžu nastať aj rôzne nepredvídané udalosti – od štrajku robotníkov LNG terminálov (ako v Austrálii pred tromi rokmi) až po bežné poruchy či nehody.

Potešiť môže pripomienka, že spotreba Európy od roku 2021 klesla približne o pätinu, takže objem v zásobníkoch môže dnes vystačiť dlhšie než vtedy. Ide však o zjednodušujúci argument zachytávajúci celoročné údaje, pričom veľká časť poklesu spotreby súvisí s oslabením priemyslu a priaznivejším počasím, nie s trvalým znížením zimnej potreby vykurovania.

Napriek hrozbám je však vysoko pravdepodobné, že aj s nižšími zásobami budú mať Európania v zime plynu dostatok. No ak nastane kombinácia nepriaznivých scenárov, naplno to pocítia peňaženky obyvateľov starého kontinentu.