V Prešovskom kraji sa v zápase o post župana proti sebe postavia kandidátka Smeru, europoslankyňa Judita Laššáková, a kandidát Republiky, europoslanec Milan Mazurek. Otázne je, či nedôjde k zvratu a napokon bude kandidovať len jeden z nich.
Zároveň je zrejmé, že regionálna politika nemá celoštátny rozmer. Spolupráca oboch politických subjektov po parlamentných voľbách sa považuje za pravdepodobnú.
Ak chce najsilnejšia vládna strana po voľbách zostať pri moci, potrebuje spojencov. Medzi opozičnými parlamentnými stranami sa ani jedna nejaví ako budúci partner. Do úvahy prichádza najmä mimoparlamentná Republika, ktorá sa v prieskumoch pohybuje na úrovni okolo 10 percent. Ani to však zatiaľ nestačí na vládnu väčšinu.
Prieniky s Republikou
Pre vicepremiéra a ministra obrany Roberta Kaliňáka je Republika „určite“ prijateľný partner pre Smer. „Keď ste niekde v protipóle, dajme tomu so SaS alebo takými, ako sú Demokrati alebo OĽaNO (Hnutie Slovensko, poznámka redakcie), tak tam sa nenájdu spoločné prieniky. Avšak tam, kde sa nájdu, sme schopní spolupracovať s každým, pretože ide predovšetkým o Slovensko, nie o osobné ambície,“ ozrejmil nedávno Kaliňák v relácii Politika 24 v televízii JOJ.
Premiér a šéf Smeru Robert Fico začiatkom tohto roka vyhlásil, že jeho strana nemá žiadne obmedzenia na spoluprácu. Zdôrazňoval, že ľudia karty rozdajú vo voľbách. „O čo je Republika horšia ako PS?“ pýtal sa Fico začiatkom roka v relácii V politike v televízii TA3. „PS je pre túto krajinu stokrát nebezpečnejšie so svojou liberálnou a neviem akou hlúpou politikou vo vzťahu k tomuto štátu ako Republika,“ tvrdil.
Gröhling by riešil najskôr ekonomiku, potom nadstavbu
Pokiaľ ide o KDH a SaS, v ich vzťahoch sú síce pnutia, líder liberálov Branislav Gröhling sa však snaží, aby sporné hodnotové otázky išli bokom a prioritou boli problémy verejných financií a podpora podnikateľskej sféry.
Gröhling sa usiluje profilovať SaS ako stranu spájajúcu umiernených liberálov a konzervatívcov. Dôkazom takejto spolupráce majú byť aj osobnosti, ktoré prišli do SaS z KDH. Príkladom je bývalý predseda kresťanských demokratov Alojz Hlina, ktorý sa prekrúžkoval na kandidátke SaS z posledného 150. miesta.
Rady SaS v tomto volebnom období rozšírila aj poslankyňa KDH Martina Bajo Holečková. Po voľbách v roku 2023 bola dokonca predsedníčkou poslaneckého klubu kresťanských demokratov. Ďalšou posilou liberálov bol vlani riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove a prezident Asociácie evanjelických škôl Slovenska Marián Damankoš.
„Možno by niekto povedal, že sa pri toľkých konzervatívnych osobnostiach meníme. No nie je to pravda. Nás všetkých spája to, že chceme dobre spravovať Slovensko,“ priblížil predseda SaS.
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková naopak pred niekoľkými dňami kritizovala svoju bývalú stranu SaS, že jej nedovolili ani tlačovky k témam týkajúcim sa cirkvi. Uviedla, že patrila k najvýraznejším liberálnym političkám SaS. „Dnes, keď pozriem, nedajú ani komentár k Pride (Dúhovému pochodu, poznámka redakcie), liberálnym veciam, cirkvi. Tá liberálna časť sa úplne stratila,“ uviedla Bittó Cigániková v nedeľňajšej relácii V politike na TA3.
Odkaz pre Máriu Kolíkovú
Budúcnosť spolupráce liberálov a kresťanských demokratov môžu ovplyvniť rozdiely v ich hodnotových postojoch. Príkladom je aj názor podpredsedníčky SaS Márie Kolíkovej na potrebu zmeniť ústavu v časti, ktorá hovorí o zvrchovanosti štátu v kultúrno-etických otázkach a prednosti slovenského práva pred európskym.
„Pre právny štát je to dôležité, lebo by malo byť zrejmé a jasné ľuďom aj na Slovensku, aké právo tu platí. A keď sme súčasťou európskeho priestoru a chceme tou súčasťou byť, tak prednosť európskeho práva by tu mala platiť,“ vyhlásila v nedeľnej relácii Politika 24 v televízii JOJ24.
Kresťanskí demokrati na Kolíkovej slová reagovali tým, že diskutované ustanovenie o zvrchovanosti štátu nie je namierené proti EÚ a nie je dôvod ho meniť.
„Takéto vysvetlenie vytvára falošný dojem, že ústavná novela z dielne KDH spochybňuje naše členstvo v EÚ alebo všeobecnú platnosť európskeho práva. Odporúčam preto pani Kolíkovej, aby si predmetné ustanovenie ešte raz pozorne prečítala,“ odkázal podpredseda KDH Viliam Karas.
Novela podľa neho nikde nehovorí, že európske právo na Slovensku neplatí. Ako ďalej Karas uviedol, novela len potvrdzuje skutočnosť, že Slovenská republika si zachováva okrem iného zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, ktoré neboli prenesené do právomoci EÚ.
Klus: SaS sa snaží odlíšiť od PS
Napriek rozdielom sa Gröhling usiluje o politické prieniky medzi liberálmi a konzervatívcami. „Osobne za tým vidím legitimizáciu aktuálnej reality, keď medzi najviditeľnejšie osobnosti poslaneckého klubu SaS patria bývalý predseda KDH Hlina a bývalá členka predsedníctva KDH Bajo Holečková. Do istej miery je to aj spôsob, ako sa odlíšiť od Progresívneho Slovenska,“ zhodnotil pre Štandard analytik Martin Klus z agentúry Scio.
Na otázku, či možno hovoriť o odklone SaS od liberálnej orientácie, na ktorý poukazovala Bittó Cigániková, analytik odpovedal, že ak by to tak bolo, nebola by to až taká nová situácia.
„Už počas predsedníctva Richarda Sulíka strana SaS oveľa viac akcentovala ekonomické témy ako kultúrno-etické. Tieto témy jej navyše do veľkej miery prebralo práve Progresívne Slovensko. Hoci treba priznať, že napríklad pani Bittó Cigániková bola v tejto veci omnoho aktívnejšia ako zvyšok poslaneckého klubu,“ ozrejmil Klus.
Smer má k Republike pragmatický postoj, hovorí analytik
Pokiaľ ide o vyjadrenia politikov Smeru k prijateľnosti Republiky, Klus ich vníma ako odkaz voličom. „Je to do veľkej miery príprava voličov Smeru na to, že hoci lídri hnutia pochádzajú z neonacistického prostredia a niektorí boli za extrémizmus aj odsúdení, ako perspektívny koaličný partner je ich hnutie pre Smer akceptovateľné,“ zhodnotil Klus. Dodal, že ide o pragmatický postoj, pretože si v Smere uvedomujú, že bez Republiky by po budúcich voľbách pravdepodobne nemali šancu vytvoriť funkčnú väčšinu.
V minulosti bolo pritom nepredstaviteľné, že by strana Mariana Kotlebu ĽSNS mohla vládnuť so Smerom. V súčasnosti sú niektorí politici ĽSNS v hnutí Republika. Podľa Klusa prispieva politika Republiky k tomu, že ju predstavitelia najsilnejšej vládnej strany vnímajú ako legitímneho partnera.
„Je umiernenejšia ako za Mariana Kotlebu a tiež je to zásadný posun v samotnom Smere, keď pri mnohých témach majú takmer totožné postoje,“ doplnil.
Do istej miery podľa neho platí, že sa viaceré politické subjekty snažia zbližovať svoje postoje, aby mohli spolu vytvoriť prípadnú vládu.
„Ak sa však pozrieme na niektoré koalície, ktoré sa vytvorili počas komunálnych a regionálnych volieb, je vidieť, že tieto strany sa navzájom vnímajú aj ako konkurenti. Uvidíme, ako to bude vyzerať na konci októbra, či prípadne dôjde k ďalším posunom,“ uzavrel Klus.