Začiatkom júla sa zdalo, že čierny scenár sa na energetickom trhu nenaplní. Po podpísaní memoranda medzi Spojenými štátmi a Iránom začali tankery prechádzať cez Hormuzský prieliv, pričom doprava sa pomaly dostávala na bežnú úroveň.

Ceny ropy vďaka injekcii z Perzského zálivu klesli, na trh sa v priebehu niekoľkých týždňov dostalo okolo 200 miliónov barelov ropy a svet nadobudol dojem, že kríza je zažehnaná. Dnes je však situácia opäť zásadne iná.

Hoci obnovené dvojtýždňové boje po poslednom júlovom víkende viac-menej utíchli, menšie incidenty sú stále realitou a otázka Hormuzu nie je vyriešená.

Preplávať prielivom je síce možné a premávka opäť pomaly rastie, no chce to dávku odvahy a nízku averziu voči riziku. Časť tankerov si pri prechode vypína identifikačný systém AIS, aby nebolo možné verejne sledovať ich pohyb, prípadne sa plavia tesne pri iránskom pobreží, aby znížili riziko útoku.

Teherán totiž tlačí na to, aby sa lode plavili okolo jeho brehov a platili za tranzit cez Hormuz poplatok.

Práve to je však tŕňom v oku USA. Ide o bod, na ktorý majú obaja aktéri rozdielne názory. Spojené štáty presadzujú obnovenie status quo spred začiatku vojny, a teda voľný a bezplatný obchodný koridor. Lodiam, ktoré vyhovejú požiadavkám Iránu, preto hrozí, že ich zablokuje americké námorníctvo.

Veľké lodné spoločnosti tak čelia obrovskej neistote, keďže sa pohybujú medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Výsledkom nie je úplne uzavretý prieliv, ale prostredie, v ktorom je bežná komerčná plavba obmedzená, neistá a pre časť prevádzkovateľov plavidiel ekonomicky aj bezpečnostne neprijateľná.

Trh už nie je v plnej sile

Najväčší rozdiel oproti začiatku vojny spočíva v tom, že aj keď si ľudia na konflikt na Blízkom východe zvykli a správy pútajú čoraz menej pozornosti, z pohľadu energetiky je situácia v mnohých ohľadoch horšia.

Prvým z negatívnych faktorov je zapojenie jemenských povstalcov húsíov do konfliktu. Tí po útoku na letisko v meste Saná pripísali zodpovednosť Saudskej Arábii, ktorá sa na ňom podieľala, a úder opätovali, pričom jej vyhlásili blokádu.

Pre trh s ropou ide o problém, keďže okolo Jemenu vedie ďalšia kľúčová námorná trasa, ktorá spája saudskoarabský prístav Janbú v Červenom mori s Indickým oceánom a zákazníkmi v Ázii (úzkym prielivom Báb el-Mandeb). Práve na túto trasu moslimská krajina odklonila významnú časť svojich dodávok ropy – od apríla tadiaľ vyvážala približne polovicu svojho priemerného denného exportu z minulého roka. V absolútnych číslach približne tri milióny barelov denne.

graf

Krok húsíov, ktorí už zaútočili na niekoľko obchodných lodí, v praxi neznamená, že po novom sa odtiaľ žiadna saudskoarabská ropa nedostane na trh – z Červeného mora sa totiž možno plaviť Suezským prieplavom do Stredozemného mora.

Ide však o obrovský logistický problém, a to najmä pre Áziu, kam by tankerom trvala cesta takmer dvakrát dlhšie. Navyše, najväčšie tankery nedokážu Suezom preplávať, čo situáciu ešte viac komplikuje.

Ako dlho to trh s ropou vydrží?

Mesiace podvyživenej ponuky tiež vyčerpali národné aj komerčné rezervy.

Napríklad strategické zásoby Spojených štátov sú najnižšie za viac ako 40 rokov, pričom sa ráta s ďalším poklesom, keďže sa stále uvoľňujú objemy, ktoré ešte v marci povolil Donald Trump.

Vzhľadom na to, že denná globálna ponuka sa oproti normálu stenčila približne o 13 miliónov barelov ropy, nie sú americké rezervy čítajúce momentálne 308 miliónov barelov nijako závratné. Tým skôr, že približne 70 miliónov barelov sa nedá použiť, keďže ide o objem potrebný na fungovanie tamojších podzemných zásobníkov.

Samozrejme, zásoby udržiavajú aj ďalšie krajiny, takže ropa sa nestane nedostatkovým tovarom zo dňa na deň. Lenže cena bude pomaly stúpať a tí, ktorí nedokážu iných kupcov preplatiť, sa k nej budú dostávať čoraz ťažšie. To, ako vysoko cena pôjde, bude záležať predovšetkým od toho, ako dlho bude obnovené zahatanie Hormuzu trvať.

Veľkú časť doterajšej stability navyše zabezpečoval pokles spotreby. Lenže priestor na ďalší pokles dopytu sa drasticky zmenšil. Len Čína dnes dováža o približne päť miliónov barelov denne menej než začiatkom tohto roka. A spotreba padla podľa magazínu Economist na minimá aj v ďalších chudobnejších ázijských krajinách.

Bankový kolos JPMorgan preto odhaduje, že ak sa premávka v Hormuze do konca leta nepriblíži k normálu, cena ropy môže rýchlo prekonať aj 120 dolárov za barel.

Dan Pickering z konzultačnej spoločnosti Pickering Energy Partners zase podobne kalkuluje, že ak by sa prielivy Báb el-Mandeb aj Hormuz prakticky uzavreli, cena komodity by mohla už v auguste atakovať aprílové maximum na úrovni približne 125 dolárov za barel.

Blíži sa kríza palív? Útoky Ukrajiny na ruské rafinérie nepomáhajú

Pri surovej rope sa však príbeh stále nekončí, keďže čierne zlato treba spracovať na finálne produkty. A háčik tkvie v tom, že svetové rafinérske kapacity nie sú v najlepšej kondícii.

Po prvé, odstavenie dopravy cez Hormuz zapríčinilo, že sa narušili zaužívané dodávateľské reťazce. Druhý faktor zase spočíva v tom, že viaceré arabské rafinérie museli obmedzovať prevádzku pre iránske útoky alebo pre prostý fakt, že spracovanú ropu už nemali kde uskladniť a pre blokádu ju nemohli vyvážať na trh.

Situáciu na svetovom trhu s palivami však výrazne komplikujú aj ukrajinské útoky na ruské tankery a spracovateľské kapacity. Moskva, ktorá tradične nepatrí len medzi najväčších exportérov ropy, ale aj nafty, už zakázala jej vývoz, aby mala dostatok zásob pre domáce potreby.

Natasha Kanevová, šéfka výskumu komodít v JPMorgan, sa pre CNN vyjadrila, že vo svete sa dnes spracúva približne o desatinu menej ropy ako pred vojnou v Iráne.

Susan Bellová, viceprezidentka pre výskum rafinérskeho sektora v spoločnosti Rystad Energy, k tomu pridáva, že v prípade palív sú svetové rezervy omnoho nižšie ako zásoby surovej ropy, pričom od začiatku roka sa znížili o 14 percent na približne 1,2 miliardy barelov.

Aj preto prudko vzrástol rozdiel medzi cenou surovej ropy a cenou palív. Kým ešte pred vojnou sa v USA pohyboval okolo ôsmich dolárov za barel, dnes dosahuje 40 až 50 dolárov. Čoraz jasnejšie tak vidieť, kde sa v energetickom systéme vytvára nové úzke miesto.