V prípade výpovede spolupracujúceho obvineného Bernarda Slobodníka v kauze Očistec o údajnom úplatku 50-tisíc eur za kauzu Váhostav nastal zásadný rozpor. Kauza Váhostav totiž tvorí jeden zo skutkov, ktoré sa kladú obžalovaným za vinu v Očistci.
Podľa výpovede Slobodníka mala policajná skupina pod vedením Norberta Bödöra a Tibora Gašpara za úlohu kryť záujmy spojené s Váhostavom tak, aby podnikateľ Juraj Široký nebol trestne stíhaný. Prípad dostal na starosť obžalovaný vyšetrovateľ Roman Stahl, ktorý podľa obžaloby dohliadal na to, aby sa vec riadila „podľa pokynov“.
Slobodník podrobne opisoval udalosti, ktoré sa nestali
Slobodník pred súdom opisoval, že súdny znalec Marián Kočner (menovec odsúdeného podnikateľa Kočnera) a vyšetrovateľ Roman Stahl dostali od neho každý samostatne úplatok vo výške 15-tisíc eur, pričom Slobodník zase dostal od podnikateľa Norberta Bödöra 50-tisíc eur.
Kajúcnik podrobne opisoval priebeh celého skutku aj pri otázkach obhajoby, aby následne vyšlo najavo, že súdny znalec v kauze vôbec nefiguroval. Túto skutočnosť potvrdil aj súd, keď zistil, že posudok v kauze vypracovala znalecká organizácia bez účasti Kočnera.
Po týchto zisteniach následne Slobodník pred súdom emotívne priznal chybu s tým, že skutok sa udial tak, ako ho opisoval, ale zrejme v inom prípade. Podľa vyjadrení jeho obhajcu Jána Duloviča zistenie o chybe vo faktoch nespochybňuje Slobodníka samého osebe, ale iba jeho výpoveď vo vzťahu k danému skutku z 20 skutkov v celej kauze Očistec.
Advokát Kubina hovorí o záväzku Slobodníka vypovedať pravdivo
V danej veci poskytol denníku Štandard stanovisko aj advokát Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons, ktorá zastupuje Slobodníka.
Kubina pripomína, že Slobodník „pred súdom v trestnej veci Očistec vypovedal konzistentne so všetkými jeho doterajšími výpoveďami v prípravnom konaní“ a poukazuje aj na jeho výpovede v postavení svedka. Ide o prípad Váhostav, keď sa ešte viedlo samostatné konanie voči vyšetrovateľovi Stahlovi, alebo o prípad Jopi Trade v samostatnom konaní vedenom voči Mariánovi Kučerkovi.
Kubina ďalej hovorí, že Slobodník „má v jednej trestnej veci mimo Očistca podmienečne zastavené trestné stíhanie, čo ho zaväzuje naďalej spolupracovať a vypovedať pravdivo vo všetkých trestných veciach počas celej skúšobnej doby, ktorá ešte ani zďaleka neuplynula. To všetko sú okolnosti, ktoré vierohodnosť jeho výpovede zosilňujú a prakticky vylučujú obranu v štýle, že je obžalovaný, a preto môže klamať“.
Podľa advokáta bude Slobodníkovu výpoveď vyhodnocovať súd po skončení dokazovania a v kontexte všetkých dôkazov, pričom „čiastkové nezrovnalosti“ vníma Kubina ako potvrdenie toho, že Slobodníka nikto nenavádzal k jeho výpovedi.
Výhrady obhajcov obžalovaných k výpovedi Slobodníka advokát vníma ako „sledovanie ich vlastných záujmov“ a pripomína „využívanie ich politického vplyvu či dokonca vlastného poslaneckého mandátu“.
Kubina poukazuje na to, že advokáti spolupracujúceho obvineného majú na zreteli najmä ochranu jeho práv, a preto „nebolo v záujme klienta urobiť vyhlásenie o vine pri skutkoch, ku ktorým sa priznáva. Napriek tomu sa vo svojej výpovedi k týmto skutkom priznal. Týmto postupom sme zabezpečili iba to, aby súd o vine Slobodníka rozhodoval na základe presne tých istých dôkazov, z ktorých bude vychádzať pri rozhodovaní o vine ostatných spoluobžalovaných“.
Slobodníkova chyba výrazne znižuje jeho dôveryhodnosť
Problém s dôveryhodnosťou kajúcnika Slobodníka je však oveľa hlbší. Denník Štandard už upozornil, že Slobodník dostal mimoriadne výhody za svoje svedectvá a že sám priznal aj policajnú manipuláciu pri svojich výpovediach.
Tentoraz pred súdom priznal, že sa v podstatnej časti výpovede a pri usvedčovaní iných osôb mýlil. V danom prípade si tak súd bude musieť položiť otázku, ako mohol podrobne opisovať dej udalostí, hoci tie neboli pravdivé. Rovnako bude potrebné vyriešiť problém, prečo sa doposiaľ nikto z orgánov činných v trestnom konaní nezaoberal tým, že Slobodníkova výpoveď fakticky nesedí s realitou.
V prípade Slobodníka a údajného úplatku 50-tisíc eur za kauzu Váhostav ide o zásadný rozpor. Dotýka sa totiž totožnosti údajne podplateného znalca, časovej následnosti, rozdelenia peňazí a dokonca aj toho, či údajný úplatok vôbec súvisel s Váhostavom.
Názor jeho obhajcu, že ak v určitej časti nehovoril pravdu alebo uviedol objektívne nemožnú verziu, automaticky nevylučuje celú jeho výpoveď pri iných skutkoch, možno prijať.
Zároveň však treba pripomenúť aj rozsiahlu judikatúru súdov, podľa ktorej je potrebné hodnotiť výpovede kajúcnikov mimoriadne obozretne.
Ústavný súd SR prevzal závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorých sú výpovede poskytnuté výmenou za imunitu alebo inú výhodu významným nástrojom boja proti závažnej kriminalite. Zároveň však zdôraznil, že takáto výpoveď je zo svojej povahy manipulovateľná a môže byť motivovaná získaním výhod alebo osobnou pomstou (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 14/2019).
Pre súd musí byť pri Očistci zistenie, že Slobodník dokáže rozsiahlo a podrobne opisovať neexistujúce udalosti, veľkým výkričníkom. Všetky jeho ďalšie tvrdenia budú musieť byť nepochybne podložené inými dôkazmi, aby vôbec bolo možné hovoriť o autenticite jeho výpovedí.
Slobodníkova chyba výrazne znižuje všeobecnú dôveryhodnosť jeho výpovede a ukladá súdu povinnosť mimoriadne dôkladne, oddelene a s konkrétnym odôvodnením preveriť každé jeho ďalšie tvrdenie, ktoré má slúžiť na usvedčenie ostatných obžalovaných.
Slobodník totiž nie je len jedným z najznámejších kajúcnikov, ale zároveň bolo pred súdom preukázané, že v podstatnej časti svojej výpovede nehovoril pravdu.
Problém, pre ktorý sa môže celá kauza rozpadnúť
Oveľa väčším problémom pre obžalobu v Očistci než dôveryhodnosť výpovedí Slobodníka bude zaujatosť vyšetrovateľov, a teda aj samotné základy celej kauzy.
Obhajca Tibora Gašpara a Norberta Bödöra, advokát Marek Para, totiž stavia významnú časť svojej obhajobnej stratégie na tvrdení, že vyšetrovanie kauzy Očistec viedli zaujatí vyšetrovatelia, ktorí mali vopred vytvorený názor na vinu obvinených a nevykonávali dôkazy nestranne.
Táto argumentácia sa týka najmä vyšetrovateľov Pavla Ďurku, Jána Čurillu a Františka Vojtuša a čiastočne aj dozorujúcich prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry. Ďurka viedol vyšetrovanie v kauze Očistec a vykonával v ňom procesné úkony, a to aj neopakovateľné, ako napríklad domové prehliadky. Čurilla v kauze vystupoval tiež ako vyšetrovateľ a po ňom vyšetrovanie prevzal Vojtuš, ktorý podal návrh na podanie obžaloby.
Obhajoba chce tieto tvrdenia dokazovať predovšetkým nahrávkami z odpočúvaných kancelárií vyšetrovateľov vtedajšej NAKA, ich komunikáciou v skupine „Apači“, postupmi pri výsluchoch spolupracujúcich obvinených a dôkazmi zo súvisiacich trestných konaní proti čurillovcom, ako sú akcia „Kajúcnik“ či „technický spis č. 80“.
Obhajoba spája otázku odposluchov aj s takzvaným „technickým spisom č. 80“. Do tohto spisu údajne boli mimo riadne vedených trestných konaní zaznamenávané pracovné alebo neformálne výsluchy spolupracujúcich osôb, medzi nimi aj Slobodníka.
Najvyšší súd SR už rozhodol, že Špecializovaný trestný súd (ŠTS) sa bude musieť vyrovnať aj s námietkami zaujatosti obhajoby, ktoré spochybňujú zákonnosť a použiteľnosť týchto dôkazov. Súčasný senát ŠTS v Očistci vedie predseda Peter Pulman a jeho členmi sú sudcovia Beáta Medveďová a Rastislav Stieranka.
Zaujatosť Ďurku voči Kováčikovi aj v Očistci
Pre kauzu Očistec je rozhodujúce aj to, že vyšetrovateľa Ďurku najvyšší súd v dovolacom rozsudku uznal za zaujatého voči Dušanovi Kováčikovi. Ďurka sa zároveň podieľal na vyšetrovaní Očistca, kde je Kováčik opäť obžalovaný. Ak teda bol Ďurka zaujatý voči Kováčikovi v jednej kauze, iba ťažko možno hovoriť o jeho nezaujatosti v inej kauze.
Na rovnaké nezákonné metódy, aké najvyšší súd vytkol Ďurkovi, poukazuje obhajoba aj v Očistci. Podkladom na tieto tvrdenia vraj sú zvukové nahrávky z kancelárií vyšetrovateľov NAKA, ktoré vznikli počas odpočúvania čurillovcov Úradom inšpekčnej služby v roku 2021. Pri získavaní záznamov bol použitý aj ich bývalý kolega Ján Kaľavský.
Nahrávky sa následne stali jedným z hlavných dôkazov v trestných veciach vedených proti čurillovcom, hoci ich advokát Peter Kubina spochybňuje zákonnosť týchto dôkazov. Podľa Kubinu boli odposluchy realizované nezákonne, pretože sa spätne nedá zistiť, kto, kedy a aké zariadenia do ich kancelárií nainštaloval.
Dôvod na jasné oslobodenie obžalovaných
Na nahrávkach sa podľa obhajoby vyšetrovatelia vulgárne vyjadrujú na adresu obžalovaných a ich zástupcov, teda údajne ide o totožný scenár, aký už Najvyšší súd SR pri dovolaní Kováčika označil za neprípustný.
Senát Petra Pulmana prerušil pojednávanie z dôvodu zabezpečenia komunikácie z WhatsApp skupiny Apači, ako aj ďalších podkladov týkajúcich sa odposluchov vyšetrovateľov. Policajná inšpekcia však stále nepredložila príkazy, na základe ktorých odpočúvala kancelárie Čurillu a jeho kolegov, čo môže hrať zásadnú rolu pri posudzovaní ich legality.
Advokát Para tak musí špecifikovať časti nahrávok zabezpečených zo strany Slovenskej informačnej služby, ktoré žiada v procese prehrať.
Pulman už avizoval, že súd sa vyrovná so všetkými námietkami obhajoby týkajúcimi sa zaujatosti vyšetrovateľov. Zároveň dodal, že ak sa preukáže rovnaká zaujatosť polície ako v prípade Kováčika, bude to dôvod na jasné oslobodenie obžalovaných.
Ak teda budú nahrávky v konaní prípustné a z ich obsahu vyplynie rovnako nezákonné konanie vyšetrovateľov ako v prípade dovolania Kováčika, celý Očistec sa rozpadne.
Nebude potrebné spochybňovať kľúčového svedka Slobodníka, pretože samotné základy celej kauzy budú poznačené nezákonnosťou vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku. O týchto skutočnostiach bude rozhodovať súd, no ak sa ukáže rovnaký „lov“ na obžalovaných, predseda senátu už avizoval výsledok.
Bude ním oslobodenie spod obžaloby. Nie pre skutočnosť, že skutok sa nestal alebo nebol trestným činom, prípadne že ho obžalovaní nespáchali. Verejnosť nedostane odpoveď na tieto otázky v súdnom procese.
Oslobodenie nastane pre závažnú neschopnosť vyšetrovateľov udržať svoju nezaujatosť na uzde a vyšetrovať prípady profesionálne. Rozpadne sa tak druhá významná kauza po odsúdení Kováčika.
Iba preto, že vyšetrovatelia nevedeli vyšetrovať.