V eurozóne narastajú obavy o stav hospodárstva. Čiastočne je to spôsobené aj fiškálnymi tlakmi, ktoré pripomínajú tie, čo prispeli k európskej kríze štátneho dlhu v roku 2008.
Vtedy krajiny na geografickom a ekonomickom okraji trpeli vážnymi fiškálnymi problémami, zatiaľ čo kľúčové ekonomiky, ako je Nemecko, z krízy vyšli relatívne bez úhony. Tentoraz je však situácia iná: rastú obavy, že ohrozený je aj úverový rating Nemecka na úrovni AAA.
Ak by vláda najväčšej európskej ekonomiky utrpela ponižujúce zníženie úverového ratingu, nebolo by to len obrovskou senzáciou. Malo by to aj negatívny dosah na zvyšok eurozóny. V dôsledku nekontrolovateľných deficitov by klesala ochota investovať do štátnych dlhopisov a úrokové sadzby by rástli.
Ako keby nestačilo, že situácia je už aj tak zlá. Viaceré členské štáty EÚ sú už dnes pod formálnym dohľadom Európskej rady pre nadmerný rozpočtový deficit.
Hoci Veľká recesia, ako sa nazýva kríza z rokov 2008 až 2010, sa začala o rok skôr vo finančnom sektore, rýchlo prerástla do vážnej fiškálnej krízy s dôsledkami pre väčšinu Európy. Európa teraz stojí pred otázkou, či by súčasné zhoršovanie stavu verejných financií mohlo viesť k podobnej kríze bez toho, aby „zápalnú šnúru“ zapálila nepriaznivá vonkajšia udalosť.
Jednoducho povedané, zopakujú európske vlády históriu len tým, že budú vytvárať nadmerné deficity?
Deficity, deficity a deficity
Odpoveď nie je jednoznačná. Existujú dôležité rozdiely, vďaka ktorým je opakovanie krízy z rokov 2008 až 2010 menej pravdepodobné. Veľká časť dnešného zadlženia súvisí s vyššími výdavkami na obranu a vlády vo všeobecnosti pristupujú k výslednému nárastu dlhu s väčšou opatrnosťou.
Napriek tomu budú nakoniec finančné trhy rozhodovať o tom, aký objem zadlženia je udržateľný. Ak investori stratia záujem o štátne dlhopisy denominované v eurách, vládam sa bude oveľa ťažšie financovať pretrvávajúce rozpočtové deficity.
Zatiaľ sa tak nestalo. Úrokové sadzby pri dlhopisoch denominovaných v eurách zostali stabilné, najmä v porovnaní s rokmi 2008 až 2010. Zároveň však existujú náznaky, že Európa naozaj nemá ďaleko k fiškálnej kríze. K prvému štvrťroku tohto roka malo 13 z 27 členských štátov EÚ priemerný rozpočtový deficit za posledné štyri štvrťroky nad tromi percentami HDP, čo je limit stanovený v Pakte stability a rastu.
EÚ už v roku 2024 začala takzvané konania vo veci nadmerného deficitu (EDP) voči siedmim krajinám: Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Malte, Poľsku, Rumunsku a Slovensku. V niektorých prípadoch sa odvtedy situácia ešte zhoršila.
Rumunsko je najvýraznejším príkladom, keďže od začiatku roka 2024 zaznamenávalo v každom štvrťroku rozpočtový deficit vyšší ako tri percentá HDP. K dramatickému zhoršeniu došlo aj v Maďarsku, kde sa financie prepadli z prebytku vo výške 0,4 percenta HDP v druhom štvrťroku 2025 do mínusu vo výške 10,6 percenta HDP v prvom štvrťroku 2026.
Odvtedy, ako Európska rada spustila postupy pri nadmernom deficite (EDP) voči týmto siedmim krajinám, boli do rovnakého mechanizmu zaradené aj Fínsko a Bulharsko. Ich prípady ilustrujú, aké ťažké môže byť pre vlády uviesť verejné financie späť do súladu s Paktom stability a rastu.
Kríza na konci cesty
Po tom, ako bolo Fínsko v januári 2025 zaradené do režimu osobitného dohľadu nad deficitom, sa jeho verejné financie stále výrazne nezlepšili, čo viedlo Európsku radu k formálnemu otvoreniu konania v súvislosti s nadmerným deficitom v januári 2026.
Fínska vláda pritom berie postup pri nadmernom deficite veľmi vážne a vynakladá veľké úsilie na odstránenie vysokého rozpočtového schodku. Jej snahy však narážajú na tri prekážky: politickú opozíciu zo strany tých, ktorí sa obávajú, že rozpočtové škrty môžu poškodiť zraniteľných občanov, obavy, že ekonomika by sa mohla destabilizovať v dôsledku nepredvídateľných opatrení fiškálnej politiky, a odpor voči vyšším daniam.
Ako opatrenie na zmiernenie obáv zo zvyšovania daní kombinuje vláda v Helsinkách rozpočtové škrty vo výške 4,8 miliardy eur s balíkom menších daňových úľav.
Vo Fínsku panuje široký konsenzus, že návrat k dodržiavaniu Paktu stability a rastu bude dlhý a politicky náročný proces. Ministerstvo financií varovalo, že ďalšie fiškálne sprísňovanie by mohlo destabilizovať ekonomiku. Hoci sa toto varovanie formálne vzťahuje na dodatočné škrty vo výdavkoch, je zamerané hlavne proti výzvam na zvýšenie daní.
Podľa Eurostatu je fínsky pomer daní k HDP najvyšší v EÚ. Dosahuje 53,4 percenta. Ešte vyššie dane by mohli mať negatívny vplyv na medzinárodnú konkurencieschopnosť fínskeho priemyslu.
Situácia v Bulharsku je ešte vážnejšia. Európska rada 10. júla oznámila začatie postupu pri nadmernom deficite voči Bulharsku, pričom konštatovala, že konsolidovaný rozpočtový deficit bulharskej vlády pravdepodobne prekročí limit troch percent HDP v rokoch 2026 aj 2027.
Bulharsko pritom vstúpilo do eurozóny len 1. januára tohto roka, čím sa stalo prvou krajinou, na ktorú sa tak krátko po prijatí spoločnej meny vzťahujú akékoľvek fiškálne sankcie zo strany EÚ.
Výhľad pre Bulharsko zďaleka nie je pozitívny. Vládny rozpočet na rok 2026 predpokladá, že konsolidovaný deficit dosiahne v tomto roku až 5,7 percenta HDP, čo je výrazne viac ako 4,1 percenta, ktoré Európska rada zahrnula do svojho postupu pri nadmernom deficite. Vzhľadom na to, že parlamentná opozícia kritizuje rozpočet na rok 2026 ako fiškálne príliš prísny, politické a ekonomické podmienky v Bulharsku neveštia nič dobré pre nasledujúce hodnotenie Európskej rady v novembri.
Problémy v srdci Európy
Tentoraz však fiškálne tlaky netrápia len menšie ekonomiky, ale začínajú sa objavovať aj v srdci Európy. Podľa denníka Handelsblatt je najvyšší nemecký úverový rating AAA ohrozený v dôsledku pretrvávajúcej slabosti verejných financií.
Jeho zníženie by zvýšilo náklady Nemecka na financovanie a obmedzilo by manévrovací priestor vlády v rozpočtovej oblasti. A keďže nemecké štátne dlhopisy slúžia v rámci eurozóny ako akési referenčné bezpečné aktíva, dôsledky by sa mohli rozšíriť aj za hranice krajiny. To by následne zvýšilo náklady na financovanie aj v iných štátoch a investori by boli menej ochotní tolerovať pretrvávajúce rozpočtové deficity v rámci menovej únie.
Zníženie ratingu však zatiaľ nie je ani zďaleka isté. Nemecké verejné financie sú naďalej podstatne silnejšie ako vo väčšine členských štátov EÚ a všetky tri hlavné ratingové agentúry naďalej udeľujú krajine najvyšší rating.
Poučenia z poslednej krízy
Aj keby k zníženiu ratingu došlo, Nemecko by automaticky nemuselo čeliť rovnakej miere kontroly ako krajiny, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Pakt stability a rastu totiž poskytuje Európskej komisii podstatne väčšiu flexibilitu pri prispôsobovaní svojich opatrení situácii v jednotlivých členských štátoch.
Cieľom tejto flexibility je vyhnúť sa rigidnému, univerzálnemu prístupu, ktorý charakterizoval dlhovú krízu v rokoch 2008 až 2010. Komisia teraz namiesto uplatňovania identických nápravných opatrení umožňuje vládam vypracovať pre ich krajiny cesty šité na mieru, ktoré by mali v ideálnom prípade viesť k opätovnému dosiahnutiu súladu s fiškálnymi pravidlami. Tieto cesty, samozrejme, podliehajú pravidelnému prehodnocovaniu a úpravám.
Prípady Fínska a Bulharska však ukazujú, že ani flexibilnejší rámec nedokáže plne eliminovať politickú realitu. Vlády musia naďalej zosúlaďovať vonkajšie požiadavky na fiškálnu disciplínu s domácim odporom voči škrtom vo výdavkoch či zvyšovaniu daní.
Kľúčová otázka znie: čo sa stane, ak štáty eurozóny vyčerpajú čas na fiškálnu konsolidáciu bez toho, aby dosiahli dostatočné zlepšenie rozpočtovej situácie?
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.