Služba pre sledovanie klímy Copernicus (C3S) informovala, že západná Európa zaznamenala najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Priemerná teplota dosiahla 21,62 stupňa Celzia a suché počasie vytvorilo vo viacerých lokalitách priaznivé podmienky na požiare.
Vyprahnuté európske rieky zas spôsobili ekonomické straty, obmedzenie lodnej dopravy aj výpadky niektorých jadrových elektrární. Druhou stranou mince je, že sa na svetlo sveta dostali aj archeologické artefakty, z ktorých mnohé si bádatelia dovtedy nevšimli.
Bulharsko
Rekordne nízka hladina Dunaja v severnom Bulharsku odkryla pozostatky pravdepodobne pravekého mamuta. Nález objavil miestny obyvateľ pri dedine Rjachovo.
Pracovníci Regionálneho historického múzea v neďalekom Ruse na mieste identifikovali spodnú čeľusť, dva kly a pravdepodobne aj mamutie rebro. Pozostatky plánujú vyzdvihnúť a podrobnejšie preskúmať, aby určili ich pôvod a vek.
Riaditeľ múzea Nikolaj Nenov predpokladá, že lokalita bola kedysi močiarom, v ktorom zviera pred tisíckami rokov uhynulo. Mamut zrejme meral takmer päť metrov a vážil sedem až osem ton.
Odhalili sa aj časti základov mosta, ktorý dal postaviť cisár Konštantín I. a slávnostne ho otvorili v roku 328 n. l. Spájal staroveké mesto Ulpia Oescus (pri dnešnej obci Gigen na severe Bulharska) so Sucidavou na území dnešného Rumunska.
Bol dlhý viac ako dva kilometre a považuje sa za jeden z najdlhších mostov staroveku, hoci nemal dlhú existenciu. Predpokladá sa, že ho z veľkej časti zničili približne v roku 367 n. l.
Srbsko
Na Balkáne pri meste Prahovo sa opäť vynorili vraky nemeckých vojnových lodí z druhej svetovej vojny. Plavidlá potopili ich vlastné posádky na jeseň 1944 počas ústupu Wehrmachtu pred Červenou armádou.
Nemci nimi chceli zablokovať plavebnú dráhu a sťažiť Sovietom postup proti prúdu Dunaja. Táto „hrádza“ spôsobuje problémy aj po osemdesiatich rokoch.
Podľa Európskej investičnej banky vraky dlhodobo prekážali nákladnej doprave a Srbsko pre ne prichádzalo približne o päť miliónov eur ročne.
Na päťkilometrovom úseku rieky sa pôvodne nachádzalo okolo 200 rôznych plavidiel. Niektoré pritom môžu stále obsahovať muníciu a výbušniny, čo komplikuje ich odstraňovanie.
Výraznejšie sa objavili aj počas leta 2022. Srbsko s podporou Európskej únie spustilo projekt na odstránenie 21 plavidiel. Práce majú pokračovať do roku 2028, EÚ na to poskytla grant vo výške 16 miliónov eur.
Príliš veľké vraky však zostanú na dne a majú ich uložiť hlbšie, aby neprekážali lodnej doprave.
Nemecko
Nízka hladina Labe odhalila pri Pirne, neďaleko českej hranice, takzvaný hladový kameň. V európskych riekach sa ich nachádzajú desiatky. Na ich povrchu sú vyryté dátumy, tento pri Pirne má najstarší záznam z roku 1707.
Vyznačovali vtedajšiu hladinu rieky. Zároveň ľudí varovali pred hladomorom a ťažkosťami, ktoré budú pravdepodobne nasledovať vždy, keď sa vynoria.
Maďarsko
Hladina Dunaja v Budapešti dosiahla 29. júla rekordne nízku výšku – 23 centimetrov. Koryto odkrylo viaceré pozostatky z druhej svetovej vojny.
Zrejme najviac zarezonoval motocykel nemeckého Wehrmachtu, ktorý našli v bahne pri budove maďarského parlamentu. Stroj DKW NZ 350-1 vyrábala spoločnosť Auto Union od roku 1944. Využíval sa najmä na prieskum a prepravu rozkazov, správ či máp. Do konca vojny ich vyrobili približne 12-tisíc.
Pod motocyklom sa navyše nachádzali ľudské pozostatky. Podľa nemeckej organizácie Volksbund ide o dvoch vojakov Wehrmachtu. Pri telách sa zachovali identifikačné známky, ktoré by mali umožniť určiť totožnosť vojakov. Ich pozostatky následne pochovajú na nemeckom vojenskom cintoríne v Budaörsi pri Budapešti, kde je pochovaných viac ako 16-tisíc nemeckých vojakov.
V okolí objavili aj nemecké protitankové míny Tellermine 35, časti ručných granátov a delostreleckú muníciu. Maďarský Vojenský historický inštitút preto predpokladá, že táto časť Dunaja mohla po vojne slúžiť ako miesto na odkladanie vojenského materiálu.
Okrem toho neďaleko našli aj nové termálne pramene, ktoré aktuálne skúmajú odborníci. Objav vraj môže pomôcť pochopiť fungovanie podzemných vôd.
Taliansko
V severnom Taliansku v priehrade Valvestino neďaleko Gardského jazera sa vynorila historická kráľovská colnica Lignago.
Budovu postavili koncom 19. storočia na vtedajšej hranici medzi Talianskym kráľovstvom a Rakúsko-Uhorskom. Severná časť oblasti okolo Gardského jazera vrátane mesta Riva v tom čase patrila pod vládu Viedne.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia vznikla priehrada Valvestino a bývalá colnica skončila pod vodou.
Slovensko
Pri obci Virt našli začiatkom augusta doposiaľ najväčšiu bombu na území Slovenska. Išlo o britskú leteckú námornú mínu z druhej svetovej vojny, ktorá vážila 700 kilogramov.
Umiestnili ju tam pravdepodobne v roku 1944 počas operácie Gardening, keď britské Kráľovské letectvo (RAF) zamínovalo Dunaj s cieľom narušiť zásobovacie trasy nepriateľských vojsk.
Pri jej prevoze asistovali viaceré bezpečnostné zložky a detonovali ju v päťmetrovej jame.
Pri Medveďove sa zas objavil vrak lode Wotan, ktorá počas druhej svetovej vojny odmínovala zásobovaciu trasu nacistického Nemecka. Loď potopila 17. septembra 1944 magnetická mína.