AfD teraz v celonárodných prieskumoch vedie nad CDU/CSU o 10 percentuálnych bodov a dosahuje takmer 30 percent, zatiaľ čo CDU/CSU klesla pod hranicu 20 percent na 19,5 percenta.

V súčasnosti je najsilnejšou politickou silou na celonárodnej úrovni a už má najväčšiu poslaneckú skupinu v troch krajinských parlamentoch: v Durínsku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku.

Tým sa AfD dostala do pozície, ktorú kedysi v nemeckej politickej scéne zaujímala CDU/CSU. V dohľadnej budúcnosti zostane najsilnejšou konzervatívnou politickou silou v Nemecku, a to aj preto, že si vybudovala veľké jadro oddaných voličov, ktorí nemajú v úmysle svoju novú politickú domovinu v najbližšom čase opustiť.

Jadro voličov

Až 22 percent voličov uvádza, že pri najbližších federálnych voľbách určite odovzdá svoj hlas AfD. Príslušný údaj pre CDU/CSU je v súčasnosti len 13 percent.

Veľkosť jadra voličov jednotlivých strán nadobúda čoraz väčší význam odvtedy, ako sa CDU 20. septembra 2026 nepodarilo dostať do krajinského parlamentu Meklenburska-Predpomoranska, keď získala menej ako päť percent hlasov. Po prvýkrát v takmer 80-ročnej histórii spolkovej republiky sa jednej z bývalých hlavných všeobecných strán krajiny nepodarilo dostať do krajinského parlamentu. Ide o významný zlom, politické zemetrasenie.

Druhé zemetrasenie prišlo ešte toho istého večera vo voľbách do berlínskej snemovne, parlamentu tohto mestského štátu. So ziskom takmer 26 percent hlasov sa najsilnejšou stranou stala strana Die Linke (Ľavica), ktorá chce vyvlastniť bytové spoločnosti a otvorene sa angažuje v antisemitskej agitácii. Jej hlavná kandidátka Elif Eralpová má teraz veľkú šancu stať sa budúcu primátorkou Berlína. Snaží sa presvedčiť Zelených a SPD, aby vstúpili do koalície.

V Sasku-Anhaltsku chýbali strane AfD po víťazstve v krajinských voľbách začiatkom septembra len tri kreslá k dosiahnutiu vlastnej parlamentnej väčšiny. Pozorovatelia očakávajú, že jej charizmatický hlavný kandidát Ulrich Siegmund bude zvolený za premiéra s možnou podporou prebehlíkov z CDU alebo malej, k Rusku priateľsky naklonenej, ľavicovo-konzervatívnej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW).

Ak by sa obe vlády sformovali týmto spôsobom, Nemecko by malo dve krajinské vlády na čele so stranami, ktoré vyšli z politických okrajov straníckeho spektra. Strana Ľavica je už súčasťou krajinských vlád v Brémach a Meklenbursku-Predpomoransku.

AfD ako nová univerzálna strana Nemecka

Po volebných porážkach v septembri 2026 je ťažké si predstaviť, ako by sa CDU/CSU mohla vrátiť k svojej pôvodnej sile. Mnohí voliči sklamaní z CDU/CSU a SPD našli nový politický domov v AfD.

AfD teraz čerpá podporu zo všetkých vrstiev spoločnosti a v posledných berlínskych krajinských voľbách ukázala, že dokáže získať značnú podporu aj v miliónovom meste, ktoré tradične inklinuje viac doľava. Za stranami Die Linke a CDU je tretia najsilnejšia sila v novom Spolkovom sneme pred Zelenými a SPD, ktoré po desaťročia obsadzovali berlínskeho primátora.

Tak v Meklenbursku-Predpomoransku, ako aj v Sasku-Anhaltsku AfD viac než zdvojnásobila svoj výsledok v porovnaní s predchádzajúcimi krajinskými voľbami. Takmer 44 percent v Sasku-Anhaltsku a viac ako 38 percent v Meklenbursku-Predpomoransku ukazujú, že AfD dosahuje silné výsledky nielen v prieskumoch verejnej mienky, ale aj pri volebných urnách.

V oboch spolkových krajinách si počínala ešte lepšie, ako naznačovali predvolebné prieskumy.

Spolková vláda kresťanských demokratov a sociálnych demokratov občas reagovala na silu AfD panikou. Hovorca vlády nedávno dokonca obvinil prieskumy verejnej mienky z negatívnej nálady verejnosti a kritizoval prieskumné inštitúty. Je to ako rozbiť zrkadlo, pretože sa v ňom už nechcete vidieť.

Úroveň popierania reality v Nemecku tak dosiahla nový vrchol.

Merz je nepopulárny medzi voličmi aj členmi strany

Zatiaľ čo kancelár Friedrich Merz sa snaží vzbudiť dojem, že všetko môže pokračovať ako doteraz, čoraz viac politických osobností uvažuje nad tým, čo by mohlo nastať po súčasnom šéfovi vlády.

Nemeckého kancelára volí Spolkový snem a na zvolenie potrebuje podporu absolútnej väčšiny poslancov. V posledných federálnych voľbách vo februári 2025 získali CDU/CSU a SPD spolu 45 percent hlasov, čo im zabezpečilo parlamentnú väčšinu. Dnes má CDU/CSU podporu 19,5 percenta a SPD 13,5 percenta, čo spolu predstavuje 33-percentnú podporu. Ak by sa dnes konali federálne voľby, únia a SPD by na zabezpečenie parlamentnej väčšiny potrebovali ďalšieho partnera, napríklad Alianciu 90/Zelených.

Keby bol kancelár volený priamo a voliči by mali na výber medzi Merzom a líderkou opozície v Spolkovom sneme za AfD Alice Weidelovou, 45 percent respondentov by si nevybralo ani jedného. Približne každý šiesty (17 percent) by hlasoval za súčasného kancelára Merza, zatiaľ čo takmer každý tretí (31 percent) by si vybral Weidelovú. Je zaujímavé, že 89 percent voličov AfD by podporilo Weidelovú, zatiaľ čo len polovica voličov CDU/CSU by si zvolila Merza.

Ak by sa namiesto Merza stal kandidátom CDU/CSU na post kancelára predseda vlády Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst, 29 percent by si zvolilo jeho, 30 percent Weidelovú a 31 percent by nezvolilo nikoho. Wüst by získal podporu 55 percent voličov CDU/CSU.

Ďalším menom, o ktorom sa uvažuje ako o možnom nástupcovi kancelára, je bavorský ministerský predseda Markus Söder, predseda CSU, bavorskej sesterskej strany CDU. Pri voľbe medzi Söderom a Weidelovou by 34 percent volilo Södera, 26 percent percent Weidelovú a 32 percent by nevolilo nikoho. Takmer tri štvrtiny voličov CDU/CSU (73 percent) by hlasovali za Södera, zatiaľ čo 83 percent voličov AfD by hlasovalo za Weidelovú.

Pre voličov by preto bol predseda CSU v súčasnosti najatraktívnejším kandidátom únie na post kancelára.

Rozčarovanie vedie k odchodu voličov od CDU/CSU a SPD

Každý kandidát na kancelára z radov CDU/CSU alebo SPD sa musí vyrovnať s tým, že hoci tieto strany v histórii Spolkovej republiky poskytli všetkých kancelárov, počet sklamaných bývalých voličov je v súčasnosti veľmi vysoký.

Približne jeden z piatich ľudí, ktorí niekedy vo federálnych voľbách hlasovali za CDU/CSU, SPD alebo za obe strany, uvádza, že bol natoľko sklamaný, že by za tieto strany už nikdy nehlasoval. Tento podiel predstavuje 26 percent medzi bývalými voličmi CDU/CSU a 25 percent medzi bývalými voličmi SPD.

Medzi tými, ktorí by v súčasnosti hlasovali za AfD, je 47 percent sklamaných bývalých voličov CDU/CSU a 38 percent sklamaných bývalých voličov SPD. Bez tohto sklamania z CDU/CSU a SPD, bývalých hlavných všeobecných strán Nemecka, by AfD v súčasnosti neviedla vo všetkých aktuálnych celonárodných prieskumoch s takým veľkým náskokom.

Vysoké očakávania voči AfD

Očakávania, že AfD bude v Sasku-Anhaltsku dobre vládnuť, sú dokonca vyššie ako jej súčasná podpora v najnovšom celonárodnom prieskume volebných preferencií, kde dosahuje 29,5 percenta. Ak by táto strana v budúcnosti viedla tamojšiu krajinskú vládu, 32 percent respondentov z celého Nemecka očakáva, že bude vládnuť pomerne dobre.

Väčšina z celej populácie (47 percent) očakáva, že AfD si vo vláde povedie skôr zle. Medzi voličmi AfD očakáva 86 percent z nich, že ich strana bude vládnuť dobre, rovnako ako približne jedna tretina voličov BSW (35 percent) a voličov FDP (31 percent). Naopak, väčšina voličov CDU/CSU (65 percent), SPD (70 percent), Zelených (79 percent) a Ľavice (78 percent) očakáva, že AfD bude vládnuť zle.

Existujú obavy z AfD ako vládnucej strany. Tieto negatívne očakávania však prevážia ešte negatívnejšie hodnotenia súčasnej vlády CDU/CSU a SPD. Viac ako tri štvrtiny Nemcov sú nespokojné s prácou kancelára a spolkovej vlády. Merzova vláda je najnepopulárnejšou vládou, akú Nemecko kedy malo.

Všetko so všetkým súvisí, dokonca aj v politike.