Nemecká strana AfD je na vzostupe a jej priaznivci sú nadšení. V mnohých otázkach teraz jasne vyjadruje názory nemeckých voličov. Zdá sa však, že stále existujú faktory, ktoré ju brzdia.
Vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú sériu volebných úspechov môže byť pre priaznivcov a pozorovateľov strany AfD lákavé prehliadnuť jednu veľmi jednoduchú, hoci možno na prvý pohľad neintuitívnu otázku. Nedosahuje táto strana v skutočnosti vrchol svojich možností?
Táto otázka sa môže zdať hlúpa. AfD teraz vo väčšine nemeckých prieskumov stabilne dosahuje výsledky tesne pod tridsiatimi percentami.
Navyše fakt, že ostatné strany s ňou odmietajú vládnuť, môže dnes u niektorých voličov vyvolávať dojem, že hlas pre túto stranu je premrhaný. Jej podpora by tak ešte mohla rásť. Prispieva k tomu aj skutočnosť, že v niektorých otázkach – najmä pri migrácii – sa jej snažia kradnúť programové body už aj tradičné strany, ktoré zároveň trvajú na tom, že AfD je extrémistická, a snažia sa jej potenciálnych voličov odpudiť.
Avšak akákoľvek analýza, ktorá sa zameriava iba na podporu strán v prieskumoch a ignoruje preferencie voličov v konkrétnych otázkach, by nebola úplná. A práve pri skúmaní týchto preferencií vyvstáva otázka, či AfD nedosiahla pomyselný strop.
Vlna, na ktorej sa AfD nesie už dnes
V najdôležitejšej otázke nemeckej politiky, ktorou je imigrácia, má AfD jasnú výhodu. V tejto oblasti sa jej názory pevne zaraďujú do hlavného prúdu nemeckej verejnej mienky. Až 71 percent Nemcov podporuje podľa augustového prieskumu rozšírenie kontrol na hraniciach krajiny – čo je vyše dvaapolkrát viac, ako je podpora strany v tom istom prieskume.
Približne polovica respondentov v ňom zase podporila takzvané externé návratové centrá [zariadenia mimo EÚ, kam by členské štáty posielali nelegálnych migrantov so zamietnutou žiadosťou o azyl, kým sa neuskutoční ich definitívna deportácia do domovskej krajiny, pozn. red.]. AfD však v súčasnosti podporuje menej než polovica Nemcov, ktorí sú za takéto opatrenie.
Až tretina Nemcov považuje prisťahovalectvo za jeden z najväčších problémov krajiny. Opäť je to o čosi väčší podiel, než je súčasná podpora AfD. Migrácia však nie je jedinou témou, v ktorej sa zdá, že strana má potenciálnu voličskú základňu podstatne väčšiu, než je jej skutočná.
Ďalším príkladom sú kriminalita a bezpečnosť. V auguste 28 percent Nemcov uviedlo kriminalitu a násilie medzi tromi najväčšími problémami, ktorým ich krajina čelí. V júlovom prieskume sa až 67 percent respondentov vyjadrilo, že Nemecko robí príliš málo na to, aby sa ochránilo pred teroristickými útokmi. Ďalších 57 percent si želalo prísnejšie zákony týkajúce sa osôb, ktoré úrady považujú za potenciálnu bezpečnostnú hrozbu.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
A čo energetika, klíma a životné náklady?
Aj v týchto otázkach sa dôležité body programu AfD pohodlne zhodujú s názorom väčšiny. Nedávny prieskum zistil, že 53 percent Nemcov je proti postupnému ukončeniu využívania jadrovej energie v krajine. A AfD chce, aby sa Nemecko k jadru vrátilo.
Strana požaduje aj zrušenie uhlíkových daní. V júli 54 percent Nemcov odmietlo návrh, aby sa environmentálne náklady vznikajúce pri výrobe tovarov a služieb výraznejšie premietali do ich cien, napríklad prostredníctvom dane z oxidu uhličitého.
Prečo sa teda v súvislosti s AfD vôbec spomína téza, že už napĺňa svoj potenciál?
Existujú dve hlavné oblasti, v ktorých sa AfD a nemeckí voliči príliš nezhodujú. Tento rozpor je natoľko výrazný, že poskytuje pomerne presvedčivé vysvetlenie toho, prečo sa zdá, že jej volebný výsledok – zatiaľ – nedokáže prebiť 30-percentnú métu.
Pokiaľ ide o Rusko, Ukrajinu a Európsku úniu, AfD zaujíma postoje, ktoré sa výrazne vymykajú hlavnému prúdu – a ktoré môžu odradiť veľké množstvo Nemcov, ktorí by s názormi strany inak súhlasili.
AfD už dlho presadzuje zásadný obrat v nemeckých vzťahoch s Moskvou. Jej program požaduje zrušenie hospodárskych sankcií voči Rusku, obnovenie normálnych obchodných vzťahov a opravu a opätovné spustenie plynovodov Nord Stream. V širšom zmysle strana tvrdí, že Rusko musí byť nakoniec začlenené do novej európskej bezpečnostnej architektúry a že trvalý mier na kontinente si vyžaduje uvoľnenie napätia medzi Berlínom a Moskvou.
Hoci formálne nepodporuje inváziu Vladimíra Putina na Ukrajinu, pre túto kombináciu politických postojov sa javí ako jedno z najviac proruských politických hnutí v Európe.
A jej názory v tomto ohľade sa radikálne líšia od názorov, ktoré zastáva väčšina Nemcov.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Nedávny septembrový prieskum to dobre ukazuje. Na otázku, či Rusko predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Nemecka, 56 percent Nemcov odpovedalo, že ide o silnú alebo veľmi silnú hrozbu, 39 percent ju považovalo za miernu alebo neexistujúcu.
Medzi priaznivcami AfD boli tieto čísla prakticky obrátené: približne dve tretiny považovali ruskú hrozbu za nízku. Naznačuje to, že proruskí voliči už dobre vedia, ktorá strana je im v tejto otázke najbližšia – a mnohí z nich už AfD volia.
Práve v tom môže byť problém pre ďalší rast strany. Ak chce AfD získavať nových voličov, nemôže sa spoliehať na rovnakú skupinu ako doteraz. Proruských voličov, ktorých by ešte mohla presvedčiť, totiž zostáva relatívne málo. Oveľa väčší priestor na rast má medzi Nemcami, ktorí Rusko vnímajú ako hrozbu – práve tam jej však môže jej súčasná zahraničná politika voličov odrádzať.
V otázke Ukrajiny je AfD opäť mimo
V tom istom septembrovom prieskume 42 percent Nemcov uviedlo, že dodávky zbraní na Ukrajinu zašli príliš ďaleko. Podobne ako v prípade Ruska, aj toto číslo je pomerne vysoké a prevyšuje súčasné preferencie AfD.
No ďalších 38 percent respondentov považovalo súčasnú úroveň podpory Ukrajiny za primeranú, zatiaľ čo 14 percent chcelo, aby Nemecko urobilo ešte viac. Inými slovami, väčšina naďalej podporovala buď zachovanie statusu quo, alebo zvýšenie nemeckej vojenskej pomoci Kyjevu.
Volebný program AfD na rok 2025 vyzýval nielen na ukončenie sankcií, ale aj na to, aby sa zachovaný plynovod Nord Stream 2 uviedol do prevádzky „čo najskôr“ a aby sa poškodená infraštruktúra Nord Streamu opravila. Strana naďalej tvrdí, že lacný ruský plyn by sa mal opäť stať dôležitou súčasťou nemeckého energetického mixu, čo je v rozpore s názorom významnej časti voličov, ktorí sa obávajú závislosti od Moskvy pre riziko, že by im mohla uzavrieť kohútiky.
Pre súčasného voliča AfD to nemusí predstavovať žiadny problém. Pre ďalších 10, 15 alebo 20 percent Nemcov, ktorých názory na prisťahovalectvo, jadrovú energetiku, kriminalitu alebo uhlíkovú daň sa zhodujú s názormi AfD, to však môže byť oveľa väčšia prekážka.
A tým sa to nekončí.
Problém s Bruselom
Ak je Rusko najzreteľnejším politickým problémom AfD, Európska únia je jednoznačne tým druhým.
AfD tvrdí, že súčasná EÚ by mala byť zásadným spôsobom rozložená a nahradená oveľa voľnejším zoskupením suverénnych štátov. V jej programe sa hovorí o „Európe vlastí“, o vrátení právomocí späť národným vládam a v konečnom dôsledku o vystúpení Nemecka z EÚ, ak sa EÚ nepodarí zreformovať v tomto duchu. AfD chce aj to, aby Nemecko vystúpilo z eurozóny.
Nemalá časť Nemcov môže mať k tomuto názoru blízko, avšak AfD tu opäť zaujíma postoj, ktorý ju vzďaľuje od toho, čo si myslí väčšina.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
V májovom prieskume spoločnosti Infratest dimap až 82 percent respondentov vyjadrilo presvedčenie, že silná Európska únia je nevyhnutná, ak sa má kontinent udržať voči Rusku, Číne a Spojeným štátom. Pozoruhodné je, že táto téza získala väčšinovú podporu dokonca aj medzi súčasnými stúpencami AfD – strana tak nedokáže zmobilizovať ani väčšinu svojich vlastných stúpencov na podporu svojich kľúčových názorov na EÚ.
Iný prieskum z toho istého obdobia zistil, že 74 percent Nemcov verí, že krajina má z členstva v EÚ prospech, zatiaľ čo 71 percent považuje EÚ za zdroj stability v čoraz neistejšom svete. A až 87 percent respondentov podporuje spoločnú európsku obrannú a bezpečnostnú politiku.
Samozrejme, neznamená to, že v Nemecku neexistujú voliči kritickí voči EÚ: ten istý prieskum Infratest dimap zistil totiž aj to, že len 48 percent respondentov v súčasnosti považuje EÚ za účinný zdroj ochrany v krízových situáciách. Inými slovami, existuje priestor na to, aby strana kriticky argumentovala, že EÚ je byrokratická, neefektívna alebo potrebuje reformu.
Prieskumy však naznačujú, že voliči sa domnievajú, že podobne ako v prípade Ruska AfD zachádza príliš ďaleko.
Dve prepojené otázky
Problémom pre AfD je, že jej postoj k Rusku a kritika Európskej únie sa navzájom prelínajú. Odmietavý postoj k EÚ má totiž aj Kremeľ. Časť voličov tak môže nadobúdať dojem, že kritický postoj AfD k Únii nevychádza len z jej vlastného programu, ale súvisí aj s jej náklonnosťou k Moskve.
Všetky tieto názory spolu vytvárajú v očiach mnohých voličov doma aj v zahraničí jasný obraz o tejto strane: že bez ohľadu na to, do akej miery by človek mohol súhlasiť so stranou v otázkach migrácie, kriminality, terorizmu a životných nákladov, hlas pre ňu zostáva hlasom na podporu záujmov Vladimira Putina.
To samo osebe neznamená, že medzi AfD a Ruskom existuje nejaký neprípustný pozitívny vzťah. Je to však obhájiteľný záver, ku ktorému možno dospieť pri pohľade na politiku strany a na dôsledky, ktoré by jej uskutočnenie mohlo priniesť.
Pozoruhodný pritom nie je celkový smer tejto politiky – prieskumy naznačujú, že existuje značná skupina Nemcov kritických voči Bruselu aj rozsahu podpory Ukrajiny –, ale jej rozsah. Strana sa niekedy nezhoduje s názormi vlastných voličov.
To môže posilňovať dojem, že AfD je odhodlaná na svojich postojoch trvať aj za cenu strát. A keď strany zastávajú názory, ktoré ich stoja hlasy, nevyhnutne sa objavujú špekulácie o tom, či na ňu nepôsobia aj vonkajšie vplyvy.
Existujú aj iné otázky, ktoré brzdia AfD? Určite áno. Avšak v krajine, kde jasná väčšina obyvateľstva odmieta Rusko a podporuje EÚ, sa zdá, že nezriedka príliš proruská a protieurópska rétorika AfD tvrdo limituje rast jej podpory.
