Starým svetadielom sa v roku 2026 prevalila vlna horúčav, tepla a sucha. Nepochybne je iba otázkou času, kedy začnú v súvislosti s neprehliadnuteľnými zmenami jednotlivé národné vlády prijímať viac či menej rázne opatrenia. Zároveň je však nad slnko jasnejšie, že problém s otepľovaním a vysušovaním Európy nevyriešia kroky presadzované klimatickými aktivistami, ako zdaňovanie emisií oxidu uhličitého či neplodenie detí.

S podobným problémom, akému dnes čelí Európa, sa v staroveku stretol aj Egypt. „Zmena podnebia, ku ktorej došlo približne pred 4 200 rokmi, priniesla obdobie výrazného globálneho sucha. Jeho prejavy boli zaznamenané v mnohých oblastiach sveta a podľa doterajších zistení zohralo významnú úlohu pri zániku viacerých významných starovekých civilizácií,“ píšu vedci v odbornom článku z roku 2022.

Na základe archeologických, geoarcheologických a bioarcheologických dôkazov uvádzajú, že egyptská Stará ríša sa zrútila v neposlednom rade pre postupné vysušovanie krajiny, pokles hladiny životodarného Nílu, s ním súvisiacu slabú úrodu a z nej prameniaci hladomor.

Nejde však ani zďaleka iba o Egypt. Suchá výrazne prispeli k zániku minojskej kultúry, Chetitskej ríše a mnohých ďalších národov a štátnych útvarov.