Starým svetadielom sa v roku 2026 prevalila vlna horúčav, tepla a sucha. Nepochybne je iba otázkou času, kedy začnú v súvislosti s neprehliadnuteľnými zmenami jednotlivé národné vlády prijímať viac či menej rázne opatrenia. Zároveň je však nad slnko jasnejšie, že problém s otepľovaním a vysušovaním Európy nevyriešia kroky presadzované klimatickými aktivistami, ako zdaňovanie emisií oxidu uhličitého či neplodenie detí.
S podobným problémom, akému dnes čelí Európa, sa v staroveku stretol aj Egypt. „Zmena podnebia, ku ktorej došlo približne pred 4 200 rokmi, priniesla obdobie výrazného globálneho sucha. Jeho prejavy boli zaznamenané v mnohých oblastiach sveta a podľa doterajších zistení zohralo významnú úlohu pri zániku viacerých významných starovekých civilizácií,“ píšu vedci v odbornom článku z roku 2022.
Na základe archeologických, geoarcheologických a bioarcheologických dôkazov uvádzajú, že egyptská Stará ríša sa zrútila v neposlednom rade pre postupné vysušovanie krajiny, pokles hladiny životodarného Nílu, s ním súvisiacu slabú úrodu a z nej prameniaci hladomor.
Nejde však ani zďaleka iba o Egypt. Suchá výrazne prispeli k zániku minojskej kultúry, Chetitskej ríše a mnohých ďalších národov a štátnych útvarov.
Voda nadovšetko
Dlhoročný – dnes už bývalý – pracovník Botanického ústavu Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) docent Jan Pokorný upozorňuje na skutočnosť, že podstata výrazného otepľovania krajiny a s ním spätého vysušovania súvisí okrem iného aj s vodou. Presnejšie, s nedostatkom vodných a zelených plôch v krajine. Pri styku s rastlinstvom zásobeným vodou, ako aj pri styku so samotnou vodou sa stovky wattov slnečnej energie spotrebujú na vyparovanie vody namiesto toho, aby ohrievali oblasť.
Naopak, pri styku so suchými plochami – parkoviská, cesty, strechy či solárne panely – sa slnečná energia spotrebúva na ohrev daných povrchov na 50 až 60 stupňov Celzia. To vedie k ohrievaniu okolitého vzduchu – ten rýchlo stúpa nahor, berúc so sebou vlhký vzduch z okolia. Vlhkosť v oblasti je následne nízka a teplota vzduchu vysoká. Teplo nie je skryté (latentné) vo vodnej pare, netvoria sa ranné hmly a mraky, z dôvodu čoho sa voda nevracia späť do krajiny a tá postupne vysychá, čo celý jav postupne ďalej zhoršuje.
„Úloha rastlinstva a vody je pre fungovanie krajiny a života na Zemi nezastupiteľná. Je nesporné, že lesy, mokrade alebo dostatok vody v krajine prostredníctvom výparov významne ovplyvňujú lokálne a regionálne podnebie,“ pripomína docent Martin Pivokonský, predseda Komisie pre životné prostredie AV ČR a Komisie AV ČR pre udržateľnosť. Dodáva však, že úprava krajiny vplyv otepľovania na lokálnej a regionálnej úrovni zmierňuje, avšak nedokáže ho ako celok zastaviť.
Prax ukazuje, ako na to
Pokorný v rámci medzinárodných projektov pomáha so zalesňovaním Arabského polostrova, s vodohospodárskymi plánmi zakladania rybníkov v Afrike a ako zemepisne blízky funkčný príklad úpravy krajiny často spomína rybníky v južných Čechách. Tento rok sa však k južným Čechám pridala obec na južnej Morave. O úspechu dediny s necelými 200 obyvateľmi okrem českých médií informoval aj slovenský portál o počasí iMeteo.
Vedenie obce Vohančice v okrese Brno-vidiek na čele s nezávislým starostom Petrom Blahákom za viac ako tri milióny eur premenilo 33 hektárov juhomoravskej krajiny. Vybudovali rybník a sústavu tôní, poldre, nádrže, valy, trávnaté plochy, vysadili šesťtisíc stromov, päťtisíc krov a postarali sa tak o to, že obec, ktorej pre akútny nedostatok vody hrozil zánik, sa v priebehu piatich rokov rozrastie o stovku nových domov.
Výrazná premena krajiny trvala osem rokov a obec hradila štvrtinu potrebnej sumy. V studniach viac nie je nedostatok vody a tá zrážková sa prirodzene vstrebáva, hoci pred ôsmimi rokmi pravidelne tiekla po ceste a vytápala po zvyšok roka suchú obec. Príklad Vohančíc podľa portálu iMeteo dokazuje, že budovanie vodných a zelených plôch môže spolu s opatreniami na zadržiavanie dažďovej vody výrazne zmierňovať následky sucha aj prehrievanie obcí.
Dve muchy jednou ranou
Za zmienku stojí, že v Severnej Amerike, na Slovensku, v Českej republike a ďalších európskych krajinách sa o obnovu výrazne poškodených vodných plôch postaral v posledných rokoch bobor vodný. Tomu podobne ako medveďovi hnedému hrozilo vyhynutie a do mnohých oblastí, v ktorých už bol býval vyhynul, ho začal postupne umelo vysádzať človek. Prítomnosť bobrov zvyšuje rozmanitosť druhov v oblasti a úpravou krajiny šetrí peniaze štátu a samospráv.
V Štandarde sme neraz písali o starých aj nových inváznych druhoch zvierat a rastlín. Ich výskyt treba aktívne sledovať na národnej aj medzinárodnej úrovni a v spolupráci s vedcami hľadať cesty, ako ich kynožiť a zmierňovať ich vplyv na zdravie ľudí a hospodárstvo. Takéto aktívne opatrenia stoja nemalé peniaze.
Avšak obnova starobylých vodných plôch, ako sú lužné lesy, tône, rybníky a mokrade, ako aj sprietočňovanie mŕtvych ramien má okrem prvotného účinku v podobe ozdravenia podnebia v oblasti aj druhotný účinok. Okrem teplotných a vlhkostných podmienok zlepšuje krajinu ako celok – zachytáva uhlík, zvyšuje rozšírenie ohrozených domácich vodomilných rastlín, poskytuje pestrú pastvu dobytku a v neposlednom rade podľa vedcov pomáha v boji proti inváznym rastlinám.
Obnova vodných plôch tak funguje aj ako pasívne opatrenie – vo výsledku ušetrí peniaze, ktoré by museli byť vynaložené na aktívne ničenie invázneho rastlinstva. Pod tlakom zmeny podnebia a neustáleho zvyšovania počtu inváznych rastlín tak dochádza k prehodnocovaniu starších predstáv o prospešnosti a škodlivosti niektorých zásahov do prírody. Zatiaľ čo v minulosti z dôvodu rozširovania poľnohospodárskej pôdy či hľadania stavebných pozemkov ľudia mokrade vysúšali, dnes ich obnovujú.
