Keď sa povie vyschnutá krajina alebo extrémne problémy so suchom v Európe, tak si človek predstaví rozpálenú Andalúziu alebo grécke ostrovy. Tento rok však je mapa sucha v Európe úplne iná.

Rok 2026 nepriniesol iba mnohé prekonania teplotných rekordov v Európe, ale predovšetkým obdobie sucha. European Drought Observatory na konci júla 2026 vydalo obsiahlejšiu štúdiu, ktorá sleduje aktuálny stav.

Na základe svojej metodiky považuje za najviac ohrozené oblasti časti Nemecka, Francúzska, Švajčiarska a severného Talianska. Druhé veľké ohnisko sucha sa nachádza v povodí Dunaja. Konkrétne teda ide už o časť Česka, Slovenska, Rakúska, Maďarska, Srbska a Rumunska.

Paradoxom je, že situácia na Pyrenejskom polostrove sa blíži viac-menej k normálu. Neznamená to, že by tam nebolo sucho alebo že by tam výrazne pršalo, ale to, že situácia nie je oproti ostatným rokom zvlášť kritická.

Niektoré z oblastí južných štátov sú na situáciu oveľa lepšie pripravené aj vzhľadom na škody. Krajinou, ktorá v tomto smere najviac pokročila, je Španielsko. Pestovanie plodín či fungovanie priemyslu sú prispôsobené vlnám horúčav. V prípade zvyšku Európy je to oveľa zložitejšie.

Účet za sucho rastie

Z čísel poisťovacieho domu Zurich Insurance vyplýva, že počet dní a dĺžka obdobia sucha sa od roku 2000 celosvetovo zvýšili takmer o 29 percent. Ekonomické straty pre krajiny EÚ a Britániu spoločnosť vyčísľuje na deväť miliárd eur ročne.

Každý stupeň Celzia navyše bude mať ekonomické dôsledky. Štúdia ponúka aj negatívny budúci scenár. Pri globálnom oteplení o dva až tri stupne Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu by sa mohli škody takmer zdvojnásobiť a dosiahnuť v celkovom súčte 17,3 miliardy eur ročne. To by potom znamenalo, že sucho by vystavilo Európanom dennú faktúru vo výške 50 miliónov eur.

Bohužiaľ, škody spôsobené suchom nie sú lineárne. Posledná veľká vlna sucha v roku 2022 stála podľa čísel Európskej agentúry pre životné prostredie viac než 50 miliárd eur, čo zodpovedá už tretine slovenského HDP.

Škody sa netýkajú iba poľnohospodárstva, ale aj energetiky, keď sa musia jadrové elektrárne vypínať alebo obmedzovať z dôvodu nedostatku vody na chladenie. Rovnako sa zastavuje riečna doprava. Veľké európske mestá musia riešiť problémy s nedostatkom vody a budovať väčšie zásobníky pitnej vody. Situácia sa tak bude pravdepodobne zhoršovať.

Riziko, ktoré sa zle poisťuje

A tu sa dostávame do kľúčového bodu z pohľadu poisťovní. Nejde len o to, že škody spôsobené suchom s najväčšou pravdepodobnosťou porastú. Ale sucho je navyše druh rizika, proti ktorému nie je ľahké sa poistiť. Poisťovne totiž fungujú veľmi dobre v prípade náhlych katastrof, ako sú povodeň alebo požiar. Ide z princípu o ojedinelú udalosť, proti ktorej sa chce poistiť veľké množstvo ľudí.

V prípade sucha je problém iný. Rozvíja sa postupne, môže trvať celé mesiace a zasahuje veľké množstvo klientov súčasne. Navyše nemá taký jednoznačný začiatok a koniec ako požiar alebo povodeň.

Podľa spoločnej štúdie EIB a Európskej komisie je prostredníctvom verejných, súkromných či vzájomných systémov krytých len 20 až 30 percent klimatických strát európskeho poľnohospodárstva. Inak povedané, veľká časť škôd zostáva mimo poistného krytia.

Náklady potom musia niesť samotní poľnohospodári, prípadne v rôznych formách verejné rozpočty.
Situácia je však oveľa dramatickejšia. V realite poľnohospodárov totiž neplatí jednoduchý vzorec, že menej zrážok znamená viac sucha. Je pokojne možné, že rovnaké množstvo zrážok v dobrých rokoch neznamená automaticky rovnaké množstvo vody dostupné rastlinám.

Nejde teda len o to, koľko vody naprší, ale ako často a v akej intenzite bude pršať a koľko jej pôda v skutočnosti udrží. Dlhodobo degradovaná pôda má často nižší obsah organickej hmoty a horšie zadržiava vodu. Dlhé obdobie sucha môže jej stav ešte zhoršiť.

Keď potom príde prudký dážď, vyschnutá a degradovaná pôda nedokáže všetku vodu rýchlo vstrebať a jej veľká časť odtečie po povrchu. Paradoxne tak môže silno pršať bez toho, aby sa zásoby vody v pôde výrazne obnovili.

Táto skutočnosť značne komplikuje život aj farmárom, ktorí sa proti suchu poistia. Pri indexovom poistení sa totiž môže stať, že naprší viac, než je predpísaný limit pre poistnú udalosť, a rovnako sa ich úroda bude stretávať s problémami sucha, ale nevznikne im nárok na kompenzáciu.

Poisťovne sa snažia využiť najmodernejšie prostriedky, ako napríklad satelitné meranie vlhkosti pôdy, aby dokázali lepšie podchytiť tento fenomén sucha. To nás však len utvrdzuje v tom, že vyriešenie problému so suchom je komplexná záležitosť. Vyšší počet zrážok neznamená automaticky koniec problému so suchom.

Európa chce riziko rozdeliť

Európska únia reaguje svojím osobitým štýlom a navrhuje vytvoriť európsky stabilizačný mechanizmus. Tento systém by mal slúžiť v prípade veľkých prírodných katastrof. Sucho je práve na tomto zozname potenciálnych veľkých katastrof spomenuté explicitne. Zatiaľ ide iba o návrh, nie schválenú politiku.

Navrhovaný systém má mať dve vrstvy. Prvý má byť poistný pool, do ktorého by všetky poisťovne prispievali rizikovo odstupňovaným poistným. Zmyslom tohto fondu je rozložiť riziko medzi rôzne krajiny a rôzne druhy katastrof. Sucho v jednej časti Európy sa totiž nemusí časovo stretnúť napríklad s povodňou alebo inou katastrofou v inom štáte. Poisťovne by tak mali k dispozícii oveľa väčšie množstvo voľného kapitálu.

Ak by však katastrofy presiahli možnosti tohto poolu, nastúpila by druhá vrstva v podobe úverového backstopu. Poskytnutý úver by poisťovniam v prípade veľkých škôd umožnil rozložiť náklady v čase. Nejde iba o technické riešenie pre poisťovne. Vytvára sa tým systém, ktorý má umožniť lepšie zvládať veľké a opakujúce sa katastrofy, ktorých riziko je pre jednotlivé poisťovne ťažké niesť. Hlavným zmyslom celého mechanizmu je práve rozloženie rizika.

Problém sucha sa nás týka, aj keď nie sme poľnohospodári. Európske riešenie sa snaží náklady predovšetkým lepšie rozdeliť medzi viaceré subjekty a v čase.

Ani najlepší poisťovací systém však neodstráni samotný problém. Nezariadi viac zrážok ani nezlepší kvalitu pôdy. Iba rozhoduje, kto škodu zaplatí. Čím väčšie budú škody spôsobené suchom a čím častejšie budú podobné udalosti prichádzať, tým ťažšie bude nájsť niekoho ochotného niesť toto systémové riziko.