Počas pandémie štát zatváral ekonomiku, zachraňoval pracovné miesta a financoval zdravotníctvo miliardami eur. O niekoľko rokov neskôr podobne pomáhal domácnostiam a firmám zvládnuť rekordné ceny energií. Takéto zásahy boli možné vďaka tomu, že si Slovensko ešte dokázalo požičať peniaze za prijateľných podmienok.
Ak by však podobná kríza prišla dnes, možnosti štátu by boli podstatne menšie. Nie preto, že by nechcel pomôcť, ale preto, že jeho finančná rezerva sa prakticky vyčerpala. Vyplýva to z najnovšej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s názvom Fiškálny priestor Slovenska. „Fiškálny priestor Slovenska je dnes, na rozdiel od minulých kríz, prakticky vyčerpaný,“ konštatuje rada vo svojej správe.
Verejný dlh už dosiahol približne 61,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a bez ďalších opatrení môže podľa projekcií RRZ do roku 2030 vzrásť na približne 75 percent HDP. Krajina tak postupne prichádza o takzvaný fiškálny priestor, ktorým je schopnosť financovať mimoriadne výdavky bez ďalšieho výrazného zadlžovania.
Tóth varuje pred nástupom fiškálneho stresu
Predseda RRZ Ján Tóth upozorňuje, že hlavnou úlohou štátu už nie je vytvárať nové výdavky, ale zastaviť rast dlhu. „Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať priestor na zvládanie možných budúcich rizík,“ uviedol.
Rada zároveň zdôrazňuje, že Slovensku bezprostredne nehrozí bankrot. Varuje však pred postupným nástupom takzvaného fiškálneho stresu. To znamená, že pri ďalšej väčšej kríze bude štát čeliť drahšiemu financovaniu a zároveň bude mať podstatne menší priestor na pomoc ekonomike bez prijatia bolestivých úsporných opatrení.
Dlh rastie aj bez ďalšej krízy
Najväčším varovaním podľa analytikov pritom nie je súčasná výška nášho verejného dlhu, ale jeho ďalší vývoj. Ten má rásť aj v prípade, že Slovensko nezasiahne žiadna ďalšia pandémia, vojna ani hospodárska recesia.
Dôvodom sú vysoké každoročné deficity, pomalší rast ekonomiky a predovšetkým starnutie populácie. Rástuci počet dôchodcov bude zvyšovať výdavky na penzie, zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby, zatiaľ čo ekonomicky aktívnych ľudí bude ubúdať.
Práve demografický vývoj podľa RRZ postupne znižuje aj hranicu bezpečného zadlženia. Kým dnes ju rada odhaduje na približne 50 percent HDP, v budúcnosti môže klesnúť až k úrovni okolo 40 percent. Inými slovami, aj keby sa dlh ďalej nezvyšoval, Slovensko bude mať čoraz menší priestor na zvládanie budúcich hospodárskych šokov.
Správa modeluje aj scenár vážnejšej recesie. Ak by prišla v najbližších rokoch, verejný dlh by sa podľa výpočtov RRZ mohol zvýšiť o viac ako 10 percent HDP a dostať sa výrazne nad hranicu 80 percent.
Do výpočtov pritom ešte nie sú zahrnuté všetky budúce riziká. Rada upozorňuje aj na rast obranných výdavkov, klimatické zmeny, investičný dlh, problémy automobilového priemyslu či postupné obmedzovanie eurofondov.
Úroky ukrajujú z rozpočtu miliardy eur
Analytici odmietajú zjednodušenie, že za súčasný stav verejných financií môžu iba posledné krízy. Podľa nich Slovensko prichádzalo o fiškálny priestor postupne celé roky. Po finančnej kríze ani počas obdobia silného hospodárskeho rastu dostatočne neznižovalo verejný dlh, a tak každá ďalšia kríza zastihla krajinu vo výrazne horšej finančnej kondícii.
Analytici hovoria o asymetrickej fiškálnej politike – počas zlých rokov dlh prudko rástol, no v dobrých časoch sa vytvorená rezerva neobnovovala. Odhadujú, že len v rokoch 2009 až 2025 Slovensko nevyužilo príležitosť na zníženie dlhu približne o 11 percent HDP.
Dôsledkom sú rastúce náklady na obsluhu dlhu. Podľa RRZ zaplatí Slovensko tento rok na úrokoch približne dve miliardy eur, pričom do konca desaťročia môžu tieto výdavky vzrásť až na štyri miliardy eur ročne. Ide o miliardy eur, ktoré namiesto výstavby nových nemocníc, ciest či modernizácie škôl skončia pri splácaní starých dlhov.
„Každé euro, ktoré ide na úroky, sa nemôže použiť na zlepšenie zdravotníctva, školstva či infraštruktúry. Práve preto je stabilizácia verejných financií dôležitá aj pre kvalitu života občanov,“ upozornil predseda RRZ Ján Tóth.
Len šetrenie nestačí
RRZ zároveň vyčíslila, aký veľký ozdravný krok bude potrebný. Ak chce Slovensko zastaviť ďalší rast verejného dlhu, bude musieť znížiť deficit verejných financií na približne 2,5 percenta HDP. To podľa rady znamená zlepšiť štrukturálne saldo o tri až štyri percentá HDP, teda trvalo ozdraviť rozpočet, nie iba využiť dočasne priaznivejší hospodársky vývoj.
Predseda RRZ Tóth pripomenul, že jedno percento HDP dnes predstavuje približne 1,3 miliardy eur. Potrebná konsolidácia preto znamená ozdravenie verejných financií v rozsahu približne štyroch až piatich miliárd eur. Podľa neho preto nepôjde o úlohu jedného rozpočtu ani jedného volebného obdobia, ale o dlhodobý proces kombinujúci úspory, vyššie príjmy štátu a opatrenia na podporu hospodárskeho rastu.
Bez rastu ekonomiky bude konsolidácia bolieť viac
Rada upozorňuje, že Slovensko zatiaľ neprijalo dostatok opatrení, ktoré by dokázali výraznejšie podporiť hospodársky rast. Ak bude ekonomika dlhodobo zaostávať za priemerom Európskej únie, ozdravovanie verejných financií sa bude musieť opierať najmä o vyššie dane alebo obmedzovanie verejných výdavkov.
Navyše väčšina avizovaných prorastových opatrení existuje zatiaľ skôr na úrovni zámerov než konkrétnych projektov. Ich realizácia je podmienená tým, či ich bude možné financovať zo štátneho rozpočtu.
„To je veľmi dôležitá poznámka. Všetko, čo by stálo za to aspoň v nejakej miere, je podmienené vetou – pokiaľ to umožnia možnosti schváleného štátneho rozpočtu. To znamená, že nateraz tam nie je takmer nič. Reálne sa preto čaká, čo prinesie pripravovaný rozpočet,“ povedala analytička RRZ Zuzana Múčka.
Podobne to vníma aj predseda RRZ Ján Tóth. Podľa neho prorastové opatrenia nemôžu nahrádzať ozdravenie verejných financií. „Prorastové opatrenia majú zmysel iba vtedy, ak sú fiškálne zodpovedné a ich financovanie je v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu,“ upozornil.
Dlh dnes znamená menej možností zajtra
Dôsledky vysokého verejného dlhu sa neprejavujú iba v štátnom rozpočte. Ak má krajina dostatočný fiškálny priestor, dokáže počas kríz rýchlo pomôcť domácnostiam a firmám, podobne ako to bolo počas pandémie či energetickej krízy.
Ak však rezervy chýbajú, možnosti štátu sa výrazne zužujú. Pri ďalšej recesii môže mať menej peňazí na kompenzácie cien energií, podporu zamestnanosti, výstavbu nemocníc alebo investície do školstva. Zároveň môže byť nútený zvyšovať dane alebo obmedzovať niektoré verejné služby práve v období, keď ich obyvatelia budú potrebovať najviac.
Vysoký verejný dlh preto neznamená, že občania pocítia dramatické zmeny zo dňa na deň. Znamená však, že Slovensko bude mať pri riešení budúcich kríz podstatne menej možností ako pred niekoľkými rokmi.