Slovensko stráca rezervu. Dlh rastie, ďalšia kríza môže priniesť tvrdšie škrty a vyššie dane

Počas pandémie štát zatváral ekonomiku, zachraňoval pracovné miesta a financoval zdravotníctvo miliardami eur. O niekoľko rokov neskôr podobne pomáhal domácnostiam a firmám zvládnuť rekordné ceny energií. Takéto zásahy boli možné vďaka tomu, že si Slovensko ešte dokázalo požičať peniaze za prijateľných podmienok.

Ak by však podobná kríza prišla dnes, možnosti štátu by boli podstatne menšie. Nie preto, že by nechcel pomôcť, ale preto, že jeho finančná rezerva sa prakticky vyčerpala. Vyplýva to z najnovšej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s názvom Fiškálny priestor Slovenska. „Fiškálny priestor Slovenska je dnes, na rozdiel od minulých kríz, prakticky vyčerpaný,“ konštatuje rada vo svojej správe.

Verejný dlh už dosiahol približne 61,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a bez ďalších opatrení môže podľa projekcií RRZ do roku 2030 vzrásť na približne 75 percent HDP. Krajina tak postupne prichádza o takzvaný fiškálny priestor, ktorým je schopnosť financovať mimoriadne výdavky bez ďalšieho výrazného zadlžovania.

Tóth varuje pred nástupom fiškálneho stresu

Predseda RRZ Ján Tóth upozorňuje, že hlavnou úlohou štátu už nie je vytvárať nové výdavky, ale zastaviť rast dlhu. „Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať priestor na zvládanie možných budúcich rizík,“ uviedol.