V Európskej únii pribúda firiem, ktoré končia, a zároveň mierne klesá počet nových podnikov. Podľa Eurostatu sa v druhom štvrťroku 2026 počet nových registrácií znížil o pol percenta, kým bankrotov bolo viac o necelých šesť percent.
Podobný vývoj vidíme aj na Slovensku. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau v júli skončilo v konkurze 36 firiem, najviac za uplynulých 21 mesiacov. V júni ich pritom bolo 29.
Európske a slovenské čísla sa nedajú porovnávať úplne priamo. Eurostat sleduje štvrťročný vývoj v celej EÚ, druhá štatistika mesačné údaje zo Slovenska. Obe však hovoria o tom istom – firiem, ktoré končia v bankrote, pribúda.
Menej nových biznisov v priemysle aj gastre
Rozdiely medzi odvetviami sú pomerne výrazné. Menej nových firiem pribudlo napríklad v priemysle či v ubytovacích a stravovacích službách.
Opačným smerom idú technológie. V informačných a komunikačných činnostiach sa počet nových spoločností zvýšil takmer o desatinu.
Celkové číslo za EÚ tak veľa neprezradí o tom, čo sa deje v jednotlivých častiach ekonomiky. Jedno je však zrejmé. Kým v tradičnejších odvetviach je záujem o zakladanie firiem slabší, technologický sektor stále rastie.
Výraznejšie sa zmenili čísla pri bankrotoch. V druhom štvrťroku ich bolo v EÚ viac než v prvých troch mesiacoch roka.
Ani tu však nie je situácia všade rovnaká. Zaujímavým príkladom je gastro. Nových podnikov v tomto odvetví ubudlo, no zároveň klesol aj počet bankrotov. Menej nových teda automaticky neznamená, že tie existujúce vo väčšom počte krachujú.
Na Slovensku bol júl najslabší za 21 mesiacov
V júli skončilo v konkurze 36 slovenských firiem, čo je najvyšší mesačný počet od novembra 2024. Oproti júnu ide o nárast približne o štvrtinu.
Veľkú časť tvorili malé firmy. Najviac konkurzov bolo v Bratislavskom kraji, kde ich bolo 13. Treba však dodať, že práve v tomto regióne sídli aj veľká časť slovenských podnikov.
Najviac bankrotov bolo medzi firmami z odborných, vedeckých a technických činností a z priemyselnej výroby.
Podľa analytičky CRIF Jany Markovej firmám dnes komplikuje situáciu viacero vecí naraz. Okrem ekonomického vývoja ide o konsolidáciu verejných financií, ceny energií, vojnové konflikty či neistotu v obchodných vzťahoch.
„V tejto situácii je náročné udržať si finančné zdravie. Bankroty vo vyššej miere zaznamenávame na
vyspelejšom západe Slovenska, lebo je tam väčšia koncentrácia podnikov, ale nevyhýbajú sa
ani východu či stredu Slovenska,“ komentuje situáciu.
Firmy, ktoré v júli skončili v konkurze, po sebe zanechali aj dlhy voči štátu. CRIF ich vyčíslil na približne 1,4 milióna eur. Oveľa vyššie záväzky však majú firmy, pri ktorých sa konkurzné konanie ešte len začalo. Ich dlhy voči štátu presahovali 19 miliónov eur.
Medzi bankrotmi je aj firma z kauzy futbalového zväzu
Medzi júlovými prípadmi bola aj nitrianska spoločnosť Best Press, známa z takzvanej mobilovej kauzy Slovenského futbalového zväzu. Spomedzi júlových bankrotujúcich firiem mala najvyšší obrat. V roku 2024 jej tržby presiahli 22 miliónov eur.
Prípad súvisí s obchodmi s elektronikou, pri ktorých prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik ručil za Best Press.
Dodávatelia si od futbalového zväzu uplatňujú pohľadávky v desiatkach miliónov eur. Prípad vyšetrujú a rozhodovať o ňom majú aj súdy.
Zamestnávatelia už obmedzujú investície aj výrobu
Rast počtu firemných bankrotov podľa zamestnávateľov nie je izolovaným javom. Podniky už dlhšie čelia kombinácii vyšších nákladov, slabšieho dopytu a zhoršovania konkurencieschopnosti. Problémy sa pritom nemusia okamžite prejaviť konkurzom.
„Situáciu nevnímame len cez aktuálne štatistiky konkurzov. Tie sú skôr oneskoreným ukazovateľom problémov, ktoré sa v podnikateľskom sektore kumulujú už dlhšie,“ vysvetľuje pre Štandard výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Podľa neho firmy najskôr obmedzujú alebo odkladajú investície, redukujú výrobu, rušia zmeny či prehodnocujú zamestnanosť. Nové projekty môžu zároveň smerovať do krajín s priaznivejšími podmienkami.
„Konkurz alebo zatvorenie podniku je až poslednou fázou. Z pohľadu ekonomiky je však veľmi vážnym signálom už to, keď podnik prestane investovať do rozvoja, modernizácie a nových výrobných kapacít,“ konštatuje.
Za hlavné problémy považuje Klub 500 drahé energie, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, konsolidačné opatrenia, reguláciu, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Situáciu komplikuje aj slabší zahraničný dopyt, najmä problémy nemeckého priemyslu.
Tlak môže rásť
Podobný vývoj pozoruje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Firmy podľa nej reagujú na neistotu zvýšenou opatrnosťou. „Firmy odkladajú alebo obmedzujú investície, prehodnocujú nábor nových zamestnancov, hľadajú úspory v prevádzke a pri slabšom dopyte upravujú aj objem výroby,“ dopĺňa hovorkyňa inštitúcie Miriam Filová v reakcii pre Štandard.
Najzraniteľnejšie sú podľa asociácie menšie podniky, ktoré majú menšie finančné rezervy. Rast nákladov alebo výpadok objednávok sa preto môže rýchlejšie premietnuť do problémov s cash flow.
Zamestnávatelia nevylučujú, že situácia sa môže ďalej zhoršovať. „Pokiaľ sa ekonomické prostredie výraznejšie nezlepší a firmy budú zároveň čeliť ďalšiemu rastu domácich nákladov, nemožno vylúčiť, že sa tlak v nasledujúcich mesiacoch prejaví vyšším počtom zatvorených prevádzok, obmedzovaním pracovných miest aj rastom počtu firemných bankrotov,“ upozorňuje hovorkyňa asociácie.
Gregor rovnako nepredpokladá automatické zlepšenie. Za potrebné považuje prorastové opatrenia, konkurencieschopnejšie ceny energií, stabilnejšie podnikateľské prostredie a konsolidáciu založenú vo väčšej miere na znižovaní výdavkov štátu než na ďalšom zvyšovaní nákladov firiem.