V krajinách vrátane štátov západnej Európy, USA či Austrálie dlhodobo klesá miera sobášnosti a mediánový vek pri prvom sobáši rastie. Mladí ľudia odkladajú manželstvo alebo sa mu úplne vyhýbajú.
Podľa údajov austrálskeho štatistického úradu klesla v roku 2025 hrubá miera registrovaných sobášov na 5,3 sobáša na 1 000 obyvateľov starších ako 16 rokov. Rok predtým to bolo 5,5 sobáša. Najvýraznejší pokles pritom zaznamenali vekové skupiny od 25 do 29 rokov a od 30 do 34 rokov. Teda práve tie, ktoré historicky tvoria jadro sobášnej aktivity.
Podobný trend je viditeľný v Európe. Podľa Eurostatu padla priemerná hrubá miera sobášnosti v krajinách EÚ na približne 3,9 sobáša na 1 000 obyvateľov (2024) a priemerný vek pri prvom sobáši dlhodobo rastie. V mnohých krajinách už dokonca prekračuje 30 rokov u žien a ešte viac u mužov.
Na Slovensku podľa Štatistického úradu SR uzavrelo v roku 2024 manželstvo 24 842 párov, čo je medziročne o 1 642 menej. Priemerný vek pri prvom sobáši dosiahol 33,3 roka u mužov a 30,8 roka u žien.
Pre časť verejnej debaty, najmä v progresívnych kruhoch, ide o pozitívny vývoj. Jeho zástancovia argumentujú, že generácia Z pristupuje k vzťahom rozumnejšie, lepšie pozná seba samu a odmieta vstupovať do nešťastných alebo predčasných manželstiev.
Mohlo by Vás zaujímať
Progresívci si mýlia dáta s pravdou. Manželstvo nie je experiment
Ekonomické a demografické súvislosti
Za odkladom manželstva však nestojí len zmena hodnôt. Výraznú úlohu zohrávajú ekonomické faktory. Mladí ľudia čelia vysokým cenám bývania, rastúcim životným nákladom a neistote na trhu práce. Vlastné bývanie, ktoré bolo pre predchádzajúce generácie dôležitým predpokladom založenia rodiny, sa stalo pre mnohých ťažko dosiahnuteľným.
Prieskumy opakovane ukazujú, že finančné obavy patria medzi hlavné dôvody, prečo generácia Z a mileniáli odkladajú veľké životné rozhodnutia vrátane sobáša a rodičovstva.
Neskorší vstup do manželstva a nižšia sobášnosť súvisia aj s celkovým poklesom pôrodnosti. V mnohých západných krajinách neustále klesá počet detí pripadajúcich na jednu ženu.
Na prirodzené udržanie počtu obyvateľov bez započítania migrácie je potrebná miera plodnosti približne 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Žiadna krajina EÚ ani USA túto hranicu v súčasnosti nedosahuje.
Priemer za všetky krajiny Únie v roku 2024 bol 1,34 dieťaťa na jednu ženu, pričom najlepšie na tom boli Bulharsko (1,72), Francúzsko (1,61) a Slovinsko (1,52). Na opačnom konci sa nachádzajú Litva (1,11), Poľsko a Španielsko (po 1,10) a Malta (1,01). V najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku, pripadalo na jednu ženu 1,35 dieťaťa. Na Slovensku toto číslo predstavovalo 1,40 dieťaťa na jednu ženu.
Manželstvo historicky fungovalo ako stabilný rámec pre výchovu detí a medzigeneračný prenos majetku a hodnôt. Jeho oslabovanie preto nie je len súkromnou voľbou jednotlivcov, ale má aj širšie spoločenské dôsledky.
Mohlo by Vás zaujímať
Generácia Z je testerom nového spôsobu dospievania vo virtuálnom svete
Generačné porovnanie
Ešte v 70. a 80. rokoch minulého storočia bol na Slovensku a vo väčšine Európy bežný skorý vstup do manželstva. Priemerný vek pri prvom sobáši sa u mužov pohyboval okolo 24 až 25 rokov a u žien okolo 21 až 22 rokov. Manželstvo bolo v tom čase takmer univerzálnou normou a väčšina ľudí ho uzavrela ešte pred 30-tkou.
Od 90. rokov 20. storočia sa situácia výrazne zmenila. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol v roku 2024 priemerný vek pri prvom sobáši 33,3 roka u mužov a 30,8 roka u žien. Ide o historické maximá.
Podobný posun zaznamenáva aj Eurostat naprieč Európskou úniou, v mnohých krajinách západnej a severnej Európy už priemerný vek pri prvom sobáši prekračuje 30 rokov u žien a 33 až 35 rokov u mužov, v niektorých členských štátoch už dosahuje približne 35 až 37 rokov.
Tento posun nevypovedá len o posunutí sobáša o niekoľko rokov. Znamená, že generácia, ktorá dnes vstupuje do dospelosti, zažíva úplne iný časový rámec založenia rodiny než generácia jej rodičov. Manželstvo sa posunulo z ranej dospelosti do obdobia, keď už majú ľudia za sebou štúdiá, prvé pracovné skúsenosti a často aj dlhšie obdobie spolužitia bez sobáša.
Mohlo by Vás zaujímať
Sila mladých netkvie v ich veku. Bez konkrétnych hodnôt sa menia na nástroj pre iných
Čo ukazujú dáta
Štatistiky potvrdzujú, že manželstvo nezmizlo, ale výrazne oslabilo svoje postavenie. Stalo sa menej univerzálnym a viac selektívnym. Ľudia, ktorí sa dnes berú, vstupujú do zväzku neskôr a s väčšou opatrnosťou. Zároveň však rastie podiel tých, ktorí manželstvo nikdy neuzavrú alebo ho odkladajú až do veku, keď je rodičovstvo biologicky náročnejšie a z demografického hľadiska menej priaznivé. V prípade žien ide napríklad o blížiaci sa 40. rok života.
V debate sa stretávajú dva pohľady. Jeden vníma pokles sobášnosti ako prejav väčšej slobody a rozumnejšieho rozhodovania. Druhý upozorňuje, že oslabovanie stabilných manželských zväzkov má merateľné demografické a spoločenské dôsledky – nižšiu pôrodnosť, neskoršie rodičovstvo a rastúci podiel ľudí, ktorí zostávajú bez detí.
Dáta ukazujú, že zmena nie je len výsledkom súkromných rozhodnutí. Ide o štrukturálny posun, ktorý mení základné podmienky fungovania rodiny a medzigeneračnej kontinuity. Mladí ľudia sa berú neskôr a častejšie manželstvo odkladajú.
Pre časť spoločnosti ide o pokrok. Pre inú časť ide o trend, ktorý oslabuje stabilitu rodiny ako základnej jednotky spoločnosti. Štatistiky samy osebe nerozhodujú o hodnotách, ale jasne ukazujú, že táto zmena má dlhodobé a ťažko zvrátiteľné dôsledky.
Mohlo by Vás zaujímať
Prečo ľudí z generácie Z priťahuje socializmus
