V posledných rokoch rastie medzi mladými ľuďmi podpora socialistických a demokraticko-socialistických myšlienok. Nie je to náhoda ani čistý ideologický výkyv.
Za týmto posunom stojí predovšetkým rastúca ekonomická frustrácia generácie Z. Typicky ide o mladých ľudí, ktorí už vyrastali s internetom, so smartfónmi a sociálnymi sieťami ako bežnou súčasťou života.
Viaceré prieskumy ukazujú, že najväčšie problémy, ktoré mladí vnímajú, nie sú abstraktné ideály, ale veľmi konkrétne prekážky: nedostupné bývanie, vysoké životné náklady a slabé vyhliadky na finančnú stabilitu. Keď sa vlastníctvo stáva pre veľkú časť generácie ťažko dosiahnuteľným cieľom, logicky rastie aj ochota hľadať politické alternatívy.
Len na ilustráciu, 21 percent mladých Američanov vo veku 18 až 29 rokov uviedlo, že podporujú socializmus. Pri osobitne formulovanom demokratickom socializme bola podpora až 29 percent.
Ak slobodný trh prestane ponúkať reálnu šancu na vlastné bývanie, založenie rodiny a budovanie majetku, vzniknuté vákuum prirodzene zaplnia politici, ktorí sľubujú viac štátu, regulácií a prerozdeľovania.
Otázkou preto nie je, prečo mladí inklinujú k socializmu, ale prečo im trh prestáva dávať dôvod, aby mu dôverovali.
Ekonomická realita generácie Z
Generácia Z vyrastala v období, keď sa vlastníctvo stalo pre veľkú časť mladých ľudí takmer nedostupným luxusom. Ceny nehnuteľností v mnohých krajinách vrátane Slovenska rastú rýchlejšie ako mzdy. Nájomné pohlcuje čoraz väčšiu časť príjmu a pre mladých ľudí často predstavuje najväčšiu mesačnú položku.
Študentské pôžičky, nestabilné pracovné zmluvy, agentúrne práce a rastúce ceny energií, potravín a služieb vytvárajú pocit, že aj pri poctivej práci a dobrom vzdelaní je ťažké dosiahnuť to, čo predošlé generácie považovali za samozrejmosť, teda vlastný byt, stabilný príjem a možnosť založiť rodinu.
Prieskumy opakovane potvrdzujú, že mladí ľudia považujú za svoju najväčšiu starosť práve ekonomickú neistotu. Nie ideologickú čistotu ani abstraktné politické otázky, ale praktickú otázku, či si vôbec budú môcť dovoliť bývať, založiť rodinu a niečo vlastniť.
Na mnohých miestach sa cesta k prvému bytu predĺžila o celé desaťročia alebo sa stala takmer nedostupnou. Vlastníctvo sa tak mení z bežného cieľa na výsadu a prestáva byť motiváciou. Keď motivácia mizne a pocit, že systém funguje proti mladým, rastie, logicky sa zvyšuje aj ochota hľadať alternatívy, ktoré sľubujú rýchlejšie a naoko spravodlivejšie riešenia.
Keď trh prestáva fungovať
Slobodný trh historicky fungoval ako sľub: ak budeš pracovať, šetriť a niesť riziko, máš šancu zlepšiť svoje postavenie. Pre generáciu Z sa tento sľub v mnohých krajinách vyprázdnil. Regulácie, byrokracia, nedostatok nových bytov, špekulatívne investície a rastúce náklady na život vytvárajú situáciu, v ktorej sa cesta k vlastníctvu predlžuje alebo úplne uzatvára.
V takejto atmosfére prestáva byť argument „pracuj a uspeješ“ presvedčivý. Mladí ľudia vidia, že aj s vysokým vzdelaním a so stabilnou prácou často zostávajú v nájme, odkladajú rodičovstvo a žijú s pocitom, že systém je nastavený proti nim. Tento pocit nie je čistou ilúziou. Je to reakcia na konkrétne ekonomické prekážky.
Tam, kde trh prestáva ponúkať reálne možnosti, vzniká politické vákuum. Do tohto priestoru vstupujú politici a hnutia, ktoré sľubujú viac štátnych zásahov, cenové stropy, prerozdeľovanie a ochranu pred „trhovými silami“. Socializmus a demokratický socializmus sa mladým javia ako logická odpoveď na frustráciu, nie ako abstraktná ideológia.
Nie je to primárne láska k Marxovi. Je to reakcia na pocit, že systém im neponúka férovú šancu. Keď sa vlastníctvo stáva nedostupným, rastie atraktivita tých, ktorí hovoria o spravodlivejšom prerozdeľovaní. Keď sa stabilita javí ako ilúzia, rastie ochota experimentovať s väčšou rolou štátu.
Čo by mala robiť pravica?
Namiesto toho, aby pravica len obhajovala abstraktný koncept voľného trhu, mala by hľadať konkrétne spôsoby, ako opäť sprístupniť mladým cestu k vlastníctvu, osobnej zodpovednosti a ekonomickej slobode.
To znamená zníženie prekážok pri výstavbe bytov, zjednodušenie povolení, podporu prvého bývania, reformu daňového a regulačného prostredia a vytvorenie podmienok, v ktorých sa práca a šetrenie opäť oplatia.
Ak pravica dokáže obnoviť dôveru, že poctivá práca vedie k reálnemu pokroku, zníži sa priestor na socialistické sľuby. Ak to neurobí, bude naďalej strácať mladú generáciu nie preto, že by bola ideologicky zlá, ale preto, že jej systém prestáva dávať dôvod, aby mu verila.
Rastúca podpora socializmu medzi generáciou Z nie je primárne ideologickou módou. Je to reakcia na ekonomickú realitu, v ktorej sa vlastníctvo, stabilita a budovanie majetku stávajú pre mnohých nedostupnými. Ak trh prestane ponúkať mladým reálnu šancu, vzduchoprázdno zaplnia ideologické sľuby.
Pravica preto nemá bojovať len proti socializmu. Má obnoviť podmienky, v ktorých má zmysel byť za trh, za vlastníctvo a za osobnú zodpovednosť. Lebo ak tieto podmienky zmiznú, zmizne aj dôvod, prečo by ich mala mladá generácia brániť.
