Neschopnosť médií pokrývať právne témy ohrozuje sudcov

Podpredsedníčke prekážalo zavádzanie v texte, podľa ktorého mali sudcovia rozsudkom pomôcť ministrovi vnútra, hoci iba postupovali podľa zákona. Podľa Pružinec Eren mala Tódová zámer „vyvolať vo verejnosti nejakú vlnu nevôle voči týmto sudcom a dokonca bezočivo označiť týchto sudcov za pomocníkov nejakej strane sporu bez toho, aby sama vôbec ovládala literu zákona“.

Sudkyňa pritom odkazuje na judikatúru v odôvodnení rozsudku, ktorú novinárka mala „úmyselne opomínať“, čo má svedčiť o „jej zlom úmysle. Opäť vyliať kýbeľ špiny na nejakých sudcov, pretože sa pani novinárke takéto rozhodnutie nepáči“.

Pri téme skresľovania právnych tém zo strany novinárky Tódovej je zaujímavý status podpredsedu KDH Viliama Karasa. Ten upozornil na rovnaký problém, keď mala Tódová „skresliť jeho postoje“ v rozhovore pre denník Postoj do tej miery, že ich označil za nepravdivé a odmietol účasť na rozhovoroch v Denníku N. Karas pripomenul aj vzťah novinárky a sudkyne Pamely Záleskej, ktorý „vyvolal otázky o dôvere“ pri vyšetrovaní závažných káuz.

Zavádzanie sudcu Klimenta a dojmy novinárov

Člen rady a advokát Martin Bezák upozornil na zavádzajúci rozhovor denníka Postoj so sudcom Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom, ktorý obsahoval Klimentove zavádzajúce tvrdenia o nezákonnom zložení senátu či podivných stretnutiach predsedu súdu Františka Moznera s predsedníčkou dovolacieho senátu, ktoré mali naznačovať ovplyvňovanie sudcov vo veci dovolania Dušana Kováčika.

Bezák označil rozhovor Klimenta s novinárom Marekom Vagovičom a šéfredaktorom Martinom Hanusom za „hrubé spochybňovanie zákonnosti rozsudku dovolacieho súdu Najvyššieho súdu SR“, ktoré je založené na ničím nepodložených domnienkach sudcu Klimenta.

Podľa Bezáka novinári „navodzujú dojem, že tento rozsudok bol vydaný nejak pofidérne“ tým, že pri rozhodovaní mali byť sudcovia ovplyvňovaní, hoci tam „zaznievajú rôzne hodnotiace úsudky, ktoré nemajú absolútne žiadny základ v skutočnosti“.

Mohlo by Vás zaujímať Politický aktivizmus a báchorky sudcu Klimenta kryje nekritické mediálne pritakávanie

Advokát Bezák poukazuje na rozhovor, v ktorom sú nosnou témou domnienky sudcu Klimenta „o tom, že takto sa to malo udiať a vlastne z toho sa dôvodzuje a tým sa prezentuje, že ten rozsudok je absolútne nezákonný. Vydali ho pofidérni sudcovia, ktorí vlastne tak konali na základe pokynu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo samozrejme nemá žiadny základ v skutkových okolnostiach“.

Člen Súdnej rady SR pripomína, že Kliment bol z daného prípadu vylúčený pre svoju zaujatosť, a pripomína mnohé Klimentove „prešľapy“ z minulosti, ako aj skutočnosť, že zo strany sudcu išlo o „hrubé a nenáležité spochybňovanie rozhodnutia svojich kolegov“.

Ayše Pružinec Eren navyše pri Klimentovi spomenula aj množstvo nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých tento súd opakovane konštatoval porušovanie práv sťažovateľov zo strany daného sudcu.

Pri „podozrivých stretnutiach“ sa sudkyňa pýta, „ako mohol Kliment navštevovať v tom čase advokáta Lipšica z advokátskej kancelárie Dentons práve v období rokov 2020 a 2021. Odpoveď sme dostali takú, že údajne trestný sudca a člen trestného kolégia na Najvyššom súde sa s advokátom Lipšicom rozprávali o reforme súdnej mapy. Neviem, čo mal Najvyšší súd so súdnou mapou a likvidáciou niektorých súdov a už vôbec neviem, čo s tým mal advokát Lipšic“.

Nereálne ovplyvňovanie sudcov a agresívni Demokrati

Advokát Bezák ďalej pripomína, že laická verejnosť nerozumie odborným právnym procesom, a preto z toho aktéri takýchto rozhovorov ťažia s tým, že „verejnosť sa naozaj domnieva, že predseda súdu normálne príde do kancelárie sudcu a normálne povie – rozhodni takýmto spôsobom, lebo ja si to želám“.

Uvedený scenár je, samozrejme, nereálny, čo spolu s celou problematikou dovolania Dušana Kováčika zrozumiteľne vysvetlil predseda súdu František Mozner, ktorý odmietol verejné označovanie sudcov Najvyššieho súdu SR za akési „bábky“.

Mohlo by Vás zaujímať Klimentov aktivizmus ďalej plodí zavádzanie médií

Rozhovor novinárov Hanusa a Vagoviča so sudcom Klimentom bol podľa Bezáka akýmsi iniciačným momentom ďalších vystúpení iných aktérov verejného života, ktoré „nemožno hodnotiť inak ako výroky, ktoré sú útokmi na minimálne profesionálnu česť dotknutých sudcov“.

Kritika sa v tomto smere zniesla aj na stranu Demokrati a jej tlačovú besedu k danej téme. Bezák označil slovník Demokratov za „agresívny“ a uviedol, že v rámci tohto agresívneho slovníka strana neustále nekritizuje, ale doslova „kriminalizuje osoby, ktoré nekonajú tak, ako si to oni predstavujú, a neorajú hlboko po celom Slovensku bez zákonného a ústavného podkladu“.

Osobitne v súvislosti s dovolacím rozsudkom bol spomenutý Juraj Šeliga z Demokratov, ktorý spochybňoval vysvetlenie predsedu Moznera a svojimi otázkami navodzoval dojem ovplyvňovania senátu v tejto veci. Bezák označil Šeligove tvrdenia za „konšpirácie“, ktoré mal neskôr v rozhovore rozvíjať aj šéfredaktor Martin Hanus.

Pri Hanusovi Bezák hovorí o „konšpiráciách a výrokoch, ktoré sú evidentným útokom na profesionálnu česť dotknutých sudcov a teda opäť ide iba o ničím nepodložené tvrdenia“, ktoré majú hovoriť o obrovskej zločineckej skupine na Najvyššom súde SR.

Kritika v tomto smere mierila aj na profesora Jána Mazáka, ktorý mal označiť dovolací rozsudok za „skutočné ohrozenie právneho štátu do takej miery, do akej miery sme vnímali to ohrozenie v prípade Mečiarových amnestií“.

Za neprípustnú označil advokát snahu politika a generála Pavla Macka, ktorý sa vyjadril, že treba „zrušiť právo justičnej kasty na zákaz zverejňovania ich podoby. Naopak, občania majú právo vedieť, ako vyzerajú, kde bývajú, s kým sa stýkajú, aké majú majetky, aké majú majetky ich príbuzní a ako sa k nim dostali, a to aj v prípade rodiny Molnára a rodiny Šamka“.

Zverejňovanie adries a podôb sudcov vníma člen rady ako ich priame ohrozenie.

Odmietanie kritiky bez vecnej argumentácie

Na kritiku rady reagovali Demokrati odmietavým statusom, v ktorom si Juraj Šeliga „vyprosil“ osočenie zo šírenia nenávisti, pretože on „doslova vždy bránil sudcov a nezávislosť justície“.

Výhrady Súdnej rady SR odmietli aj novinári Hanus a Vagovič, no zrejme mimo rámca výhrad Súdnej rady SR. Súdna rada totiž kritizovala všeobecné a nepodložené tvrdenia novinárov, na čo redaktori Postoja reagovali všeobecnými formuláciami, no bez konkrétneho podloženia svojich tvrdení.

Mohlo by Vás zaujímať Dovolanie Kováčika: skresľovanie médií, mazanie dôkazov a problém vzťahu Tódovej a Záleskej

Šéfredaktor Hanus reagoval, že ani predseda Mozner „ho nepresvedčil“ a pri dovolacom rozsudku je „veľa vecí čudných“. Aké veci sú čudné a prečo podrobné vysvetlenie Moznera nestačilo, sa už verejnosť nedozvie. Novinári označili vystúpenie rady za „krčmovú úroveň a socialistickú mentalitu“, no nijako bližšie nevysvetlili konkrétne výhrady jednotlivých členov.

Aj tu sa prejavuje rozpor medzi právnym pochopením problematiky a laickým nahliadaním na odborné veci.

Nenávistné listy sudcom chodia vo veľkom množstve

Predsedníčka Súdnej rady SR v kontexte ohrozenia sudcov poukázala na nenávistné komentáre na adresu sudcov pod podobnými článkami, pričom desiatky anonymných listov prichádzajú priamo do kancelárie Súdnej rady SR.

Kosová prečítala jeden takýto list, ktorý je plný vulgarizmov a urážok voči predsedníčke rady a v ktorom anonym hrozí: „Občania vám rozbijú tie vaše drzé, arogantné, chrapúnske hlavy. Zatiaľ ste chránení. Prídu zmeny a potom už vám nikto nepomôže. Ani za.ebaná skorumpovaná polícia, skorumpovaná prokuratúra, nikto.“

Kritika členov rady následne smerovala k tomu, že politici burcujú svojimi prejavmi verejnosť, ktorá je sklamaná a ktorej sa ľahko podsúva naratív, že za všetko môžu konkrétni sudcovia či členovia rady.

Zároveň členovia rady poukazujú na to, že nemožno „vyčítať laikom, že nerozumejú komplexným systémom, komplexným vzťahom, ako ten štát funguje, aké má inštitúcie, čo všetko je potrebné urobiť na to, aby človek bol buď oslobodený, alebo odsúdený za trestný čin, a tak ďalej“.

Problém žurnalistiky a neschopnosti komentovať právne témy

Člen rady Adrián Kucek hovorí o tom, že „spoločnosť radikalizujú najmä politici. Politici a rôzni influenceri, ktorí s cieľom dosiahnuť nejakú mediálnu pozornosť, si vždy kopnú do toho, čo je, povedzme, pútavé. Tá justícia jednoducho púta pozornosť“.

Sudca Peter Šamko spomenul aj karikatúru v Denníku N pri článku Moniky Tódovej, na ktorej je vyobrazená sviňa v talári v pozícii sudcu. Sudca ďalej hovorí, že jemu osobne chodia anonymné vulgárne listy každý týždeň.

Bol to práve sudca Šamko, ktorý poukázal na celý problém. Podľa sudcu totiž „slovenská žurnalistika a v rámci toho aj politici – a teraz myslím aj vládnych, opozičných, akýchkoľvek – nevedia komentovať rozhodnutia súdov. Proste nevedia. Chcú, aby súdy rozhodovali podľa ich predstáv, a keď sa tak nestane, potom, samozrejme, kritizujú samotných sudcov. To potom takto nejakým spôsobom vyzerá“.

Podľa Šamka je v zahraničí absolútne neprípustná taká novinárska prax, aká je v Slovenskej republike, kde rôzni laici neodborne a na základe pocitov komentujú súdne rozhodnutia.

A práve táto prax je problém. Odborne nespôsobilé osoby alebo osoby s právnickým vzdelaním, no s politickým či ideologickým presvedčením, krivia výklad súdnych či iných právnych problematík. Cieľom má byť zaujať čitateľa, diváka či voliča, pretože táto stratégia priťahuje ľudí.

Nemôže predsa ísť o právne podložený záver pri „nesprávnych rozhodnutiach“ u ľudí, o ktorých vieme, že sú vinní.

Následná kritika nie je vecná, ale emotívna a burcujúca k potrebe „orať či čistiť Slovensko“. Novinárske poňatie dovolacieho rozsudku Dušana Kováčika je toho učebnicovým príkladom – konšpirácie a dohady o jeho vyhotovení sa bezbreho prezentujú ako fakty, ktoré majú spochybniť súdne rozhodnutie. O právnych záveroch z rozsudku nepadne jediné slovo.

Ako tento proces krivenia práva vyvrcholí, zhrnula podpredsedníčka rady Ayše Pružinec Eren.

Podľa sudkyne „oni týmto oslovujú to svoje publikum a naozaj je vážna obava, kam toto bude smerovať, pretože si pamätáme atentát na premiéra Fica a čo mu predchádzalo. Už dnes odsúdeného pána Cintulu, jeho opakované vyjadrenia, ako nesúhlasí, a tak ďalej a tak ďalej. A toto smeruje k tomu, čo my tu čakáme, kedy niekto z tých ľudí, ktorého oni vyburcujú týmito vyhláseniami, zoberie zbraň a zastrelí nejakého sudcu“.