Najvyšší súd SR v reakcii na jeho vyjadrenia vysvetlil zmeny v senáte odkazom na nález Ústavného súdu SR a procesnú opatrnosť, aby o danej veci nerozhodovali sudcovia, ktorí by mali byť vylúčení.

Samotná zmena senátu bola vysvetlená písomne, hoci sudca Kliment tvrdil, že „nebola nikde vysvetlená“.

K tvrdeniam sudcu zaujal kritický postoj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko, ktorý ich označil za „báchorky a rozprávky“. Postoj a výroky sudcu Klimenta k celej veci označil sudca Šamko za prejav „politického aktivizmu“.

Vzhľadom na neobjektívne informácie a pochybnosti o dovolacom rozsudku šírené v médiách verejne vystúpil aj predseda Najvyššieho súdu SR František Mozner a podrobne vysvetlil okolnosti zloženia senátu a jeho rozhodnutia.

Predseda Najvyššieho súdu podrobne vysvetlil podozrenia

Predseda Mozner ozrejmil problematické nastavenie Najvyššieho súdu SR tým, že v trestných veciach rozhoduje tak odvolací, ako aj dovolací súd. Dovolacie senáty preto preskúmavajú rozhodnutia vlastných kolegov a pri obmedzenom počte trestných sudcov nie je možné personálne úplne oddeliť odvolacie a dovolacie rozhodovanie.

Práve takáto situácia nastala aj v prípade Dušana Kováčika, keď pôvodný senát musel byť zmenený s poukazom na nález Ústavného súdu SR, pretože jeho členovia už rozhodovali o námietkach zaujatosti ako odvolací sudcovia. Ten istý sudca nemôže posudzovať rovnakú otázku zaujatosti v odvolacom aj dovolacom konaní.

Predseda Mozner pripomenul, že zmeny v senátoch ani zrušenie právoplatného rozsudku dovolacím súdom nie sú ničím výnimočným. František Mozner pri vysvetľovaní zmeny senátu dodal, že členovia pôvodného senátu prijali záver o svojom vylúčení a noví sudcovia nevzniesli voči prideleniu veci Dušana Kováčika námietky. Zmenu nenamietala ani žiadna zo strán konania.

Prečo sa Kliment ozval až teraz?

V súvislosti s tvrdeniami sudcu predseda Najvyššieho súdu SR uvažoval nad tým, prečo sa jeho pochybnosti objavili až s takým časovým odstupom namiesto okamžitej reakcie pri zmene senátu. Predseda sa rovnako pýtal, prečo sa tieto podozrenia šíria bez konkrétnych dôkazov, čím narážal aj na pochybnosti o stretnutí Moznera s predsedníčkou dovolacieho senátu.

František Mozner vysvetlil, že ako predseda súdu sa musí stretávať so sudcami a riešiť organizačné, personálne a administratívne otázky, pričom nemôže riadiť súd „zo slonovinovej veže“. Zároveň tvrdí, že nikdy žiadnemu sudcovi nehovoril, ako má v konkrétnej veci rozhodnúť, a rešpektovanie nezávislosti rozhodovania považuje za neprekročiteľnú hranicu.

Sudcovia nie sú bábky

Večerný čas stretnutia Mozner vysvetľuje tým, že časť sudcov dochádza do Bratislavy zo vzdialenejších regiónov pre agendu vyžadujúcu ich prítomnosť na súde, a preto zostávajú v budove aj vo večerných hodinách. Stretnutia v popoludňajších a večerných hodinách sú preto podľa Moznera bežné.

Predseda Najvyššieho súdu SR v súvislosti s podozreniami týkajúcimi sa večernej návštevy pripomenul, že „sudcovia Najvyššieho súdu nie sú bábky“, ktoré by rozhodovali podľa želaní iných. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že taký rozsiahly rozsudok nie je možné napísať či zmeniť iba dva dni pred jeho vydaním.

Ak teda chcel sudca naznačiť, že pri večernom stretnutí mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu senátu s požiadavkou na vydanie priaznivého rozsudku pre Kováčika, hoci pôvodne malo byť rozhodnutie v jeho neprospech, ide o časovo vylúčený predpoklad.

Médiá ďalej tlačia naratív o pochybnom rozhodnutí

Napriek tomu médiá namiesto objektívneho vysvetlenia Klimentových tvrdení verejnosti vydali v reakcii na Moznerove vyjadrenia články s titulkami, ktoré opäť vyvolávajú dojem spochybňovania rozhodnutia dovolacieho senátu.

Pokračujú tak v trende neobjektívneho vysvetľovania okolností okolo dovolania Dušana Kováčika.

Denník N vydal text s názvom „Predseda Najvyššieho súdu Mozner priznal, že nevideli dôvod pustiť Kováčika z väzenia“ a rovnaký naratív v titulku prebral aj denník SME v článku s názvom „Šéf Najvyššieho súdu Mozner: Náš senát nevidel dôvod prerušiť Kováčikovi výkon trestu“.

Text tak môže u čitateľa vyvolávať dojem, že Kováčik nemal byť prepustený z výkonu trestu, hoci sa päťčlenný dovolací senát jednomyseľne zhodol na závažnom porušení jeho práv a potrebe začať celé konanie odznova.

Články následne opisujú Moznerove vyjadrenia k celej veci, no už samotný titulok môže prispievať k pochybnostiam o zákonnosti dovolacieho rozsudku, ktoré vychádzajú zo sporných argumentov.

Súdna rada SR bude riešiť mediálne útoky na sudcov

Téme mediálnych výstupov týkajúcich sa vyjadrení sudcu Klimenta k dovolaniu Dušana Kováčika sa mala venovať aj Súdna rada SR na svojom siedmom zasadnutí. To sa malo konať 14. júla 2026, no bolo zrušené, pretože Súdna rada SR nebola uznášaniaschopná.

Program zasadnutia obsahoval bod s názvom „Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k verbálnym útokom na sudcov“, pri ktorom možno racionálne predpokladať jeho presunutie na najbližšie zasadnutie.

V rámci tohto bodu sa Súdna rada SR bude zaoberať práve mediálnymi výstupmi a výrokmi na adresu sudcov Najvyššieho súdu SR a členov dovolacieho senátu Martiny Zeleňákovej, Beáty Javorkovej, Dušana Krč-Šeberu, Jozefa Šutku, Dušana Szabóa, ako aj predsedu súdu Františka Moznera.

Rada práve v súvislosti s vyjadreniami sudcu Klimenta a následným nekritickým preberaním jeho zavádzajúcich naratívov zo strany médií osobitne spomína články denníka Postoj, tlačovú besedu politickej strany Demokrati či komentár profesora a bývalého predsedu Súdnej rady Jána Mazáka v Denníku N. Výpočet mediálnych výstupov, samozrejme, nemusí byť konečný.

Pochybné a neobjektívne tvrdenia smerované verejnosti, založené na rovnako pochybných mediálnych vyjadreniach tohto sudcu, považovala Súdna rada za natoľko spôsobilé poškodiť povesť sudcov či ich nezávislosť, že ich zaradila pod bod „Verbálne útoky na sudcov“.

Ide najmä o vybrané médiá, ktoré dlhodobo spochybňujú rozhodnutie dovolacieho senátu neodbornými a miestami až smiešnymi argumentmi. Za všetky možno spomenúť „analýzu“ Denníka N s názvom „Odchýlka v systéme. Dovolací rozsudok v prípade Dušana Kováčika je iný ako stovky ďalších, vymyká sa praxi Najvyššieho súdu“, vytvorenú s pomocou umelej inteligencie. Tento text bol predmetom ostrej kritiky Súdnej rady pre jej nezmyselné a skresľujúce argumenty.

Údaje Reuters Institute Digital News Report 2026 pre Slovenskú republiku hovoria o tom, že dôvera Slovákov vo väčšinu mediálnych správ je iba na úrovni 19 percent, pričom globálny priemer skúmaných krajín predstavuje 37 percent.

Reuters Institute zároveň uvádza, že pokles všeobecnej dôvery v spravodajstvo na Slovensku v roku 2026 pokračoval a jeho tempo sa zrýchlilo.

Informovanie o dovolacom rozsudku v prípade Dušana Kováčika a šírenie neoverených a nekorektných tvrdení sudcu Klimenta s cieľom posilniť „správny pohľad“ na súdne rozhodnutie ukážkovo ilustrujú, prečo je dôvera obyvateľstva v médiá taká mimoriadne nízka.

Vybrané médiá totiž pri niektorých témach nemajú záujem informovať pravdivo. Majú záujem o to, aby presadili vlastné videnie sveta, ktoré si nastavili ako jediné pravdivé bez ohľadu na fakty či širšie pozadie.

Práve preto verejnosť čoraz menej verí tomu, čo sa médiá po vzore sudcu Klimenta snažia aktivisticky presadzovať vo verejnom priestore.