Najdôležitejším makroekonomickým údajom počas týždňa bola americká inflácia za mesiac júl. Situácia medzi Iránom a USA sa práve na konci júna zhoršila, čo malo za následok rast ceny ropy. To vyvolalo obavu, že sa inflácia po júlovom prepade znova nadýchne.
Toto nebezpečenstvo sa však nepotvrdilo. Aj napriek júlovému nárastu ceny ropy celková inflácia za minulý mesiac bola dokonca o niečo nižšia a dosiahla 3,4 percenta. Nižšie číslo sa navyše hneď automaticky premietlo do očakávania zvýšenia sadzieb na ďalšom zasadnutí.
Nástroj FedWatch znížil pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb o štyri percentá na aktuálnych 36 percent. Ak nebudeme svedkami náhlej eskalácie konfliktu, ktorá by spôsobila výrazný rast cien ropy, pravdepodobnosť, že Fed nechá sadzby na existujúcich úrovniach, je naozaj veľká.
Ropa drží Fed v šachu
Vývoj na trhoch nám však umožňuje lepšie pochopiť stratégiu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Konflikt v Iráne zostáva veľmi citlivým miestom, a to nielen pri cene ropy, ale najmä pri inflácii a následnom zvyšovaní sadzieb.
Pripomeňme, že väčšina investorov z veľkých amerických inštitúcií čakala jedno alebo dve zníženia sadzieb na tento rok. Dnes budú trhy vďačné, ak Fed svoje sadzby nezvýši. To je veľký problém, pretože tieto inštitúcie a banky mali svoju stratégiu postavenú práve na ich pozvoľnom znižovaní.
Zvýšenie sadzieb by bolo jednoducho čiarou cez rozpočet a investičné stratégie, tak starostlivo budované na začiatku roka, by boli úplne chybné. Udržanie stability sadzieb nie je len o splnení priania amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale aj o zachovaní krehkej ekonomickej rovnováhy.
Už minulú stredu malo byť údajne podpísané nové memorandum medzi Iránom a USA. Hlavnou témou rozhovorov bola predovšetkým prevádzka v Hormuzskom prielive. Išlo pritom aj o technickú debatu o tom, kadiaľ má viesť nový bezpečnostný koridor.
Cez víkend zverejnil iránsky režim svoje predstavy o memorande. Tie prakticky znamenajú uznanie výhry a zaplatenie reparácií Iránu. Na túto správu reagoval šéf Bieleho domu po svojom. Chcel, aby Irán „zaplatil reparácie za všetky svoje teroristické akcie“. To je naozaj detinská požiadavka, najmä ak si pamätáme, že USA s Izraelom zaútočili na Irán ako prví.
Spomenutá epizóda len potvrdila, že dohoda je stále v nedohľadne. Zmysel tejto americkej reakcie môžeme považovať za hru o čas. To je práve nová stratégia amerického prezidenta. Sám túto zmenu stratégie oznámil svojím typickým záhadným vyhlásením, že teraz hrá s Iránom šach.
Toto rozhodnutie má istú logiku. Trumpova administratíva potrebuje zabezpečiť, aby Fed do novembrových volieb nezvýšil sadzby a aby cena ropy neexplodovala. A to sa jej zatiaľ darí.
Aj napriek tomu, že iránske gardy pôsobia veľmi sebaisto a iránsky ľud je určite oveľa lepšie pripravený priniesť vojnové obete, ekonomická situácia Iránu nie je nijako ružová.
Inflácia v krajine v júli dosiahla 88,6 percenta. Iránska centrálna banka má naozaj úplne iné starosti ako Fed, kde je hlavnou dilemou či zdvihnúť úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Iránska ekonomická situácia tak zostáva nepriaznivá, čo dáva zmysel vyčkávacej stratégii Trumpovej administratívy.
Barely kupujú Trumpovi čas
Posledným kamienkom do stavebnice bolo zverejnenie komerčných a strategických zásob USA. Čísla na prvý pohľad vyzerajú trochu rozporuplne. Komerčné zásoby ropy za jediný týždeň vzrástli o nečakaných 17,4 milióna barelov na 424,4 milióna.
Analytici pritom čakali pokles. Strategické rezervy sa však vybrali opačným smerom. Zmenšili sa o ďalších 6,1 milióna barelov na 298,7 milióna, čo je najnižšia úroveň za viac ako 40 rokov.
Rozpor je ale len zdanlivý. Do Spojených štátov prúdilo viac ropy, zatiaľ čo vývoz klesol a časť barelov zo strategických rezerv sa zároveň presunula do komerčného systému. Americký trh je tak momentálne zásobený celkom dobre. A to je práve pre túto chvíľu rozhodujúce. Na túto správu cena ropy reagovala poklesom.
Vďaka tomu má Trumpova administratíva dostatok priestoru na vyčkávanie. Hoci sa strategické rezervy od začiatku konfliktu veľmi stenčili – zo 415 miliónov barelov na aktuálnych 299 miliónov barelov –, stále sa uvažuje o kritickej hranici 180 miliónov barelov.
Menšie množstvo by totiž komplikovalo logistiku a fungovanie celých rezerv. Pre Trumpa je dôležité, aby si zaistil stabilnú cenu ropy do volieb. A na to má dostatok strategických zásob. Pre investorov z toho vyplýva, že obchody je potrebné prispôsobiť politickému kalendáru. Odteraz až do novembrových volieb sa americká administratíva bude snažiť čo najdlhšie udržať aktuálnu situáciu. Zmena smeru v zásadných otázkach tak príde až po novembrových voľbách.
Kruh, ktorý nie je kruhom
Nesmieme zabúdať ani na druhého hýbateľa trhov, a tým je umelá inteligencia. Najdôležitejšou správou bolo oznámenie Nvidie o novom programe financovania za 500 miliárd dolárov.
Do projektu sa zapojilo šesť finančných ťažkých váh: Apollo, BlackRock, Blackstone, Brookfield, Goldman Sachs a KKR. Ich úlohou bude dodať kapitál na stavbu datacentier a nákup či lízing výpočtovej techniky postavenej predovšetkým na čipoch Nvidie.
Inými slovami, pokiaľ zákazníkom spoločnosti Nvidia začínajú dochádzať peniaze na stále drahšiu AI infraštruktúru, Nvidia im pomáha nájsť niekoho, kto im ich požičia.
Na prvý pohľad geniálny obchodný model. Nvidia nemusí sama financovať stovky miliárd investícií, ale zároveň pomáha vytvoriť peniaze, za ktoré sa budú kupovať jej vlastné čipy. Tento model nie je ničím novým a často sa o ňom hovorí ako o kruhovom modeli.
Spoločnosť Nvidia však túto námietku odráža tým, že teraz pôjde o niečo iné. Najvýnosnejšia spoločnosť na svete sa rozhodla, že bude garantovať štvrtinu tejto pôžičky. Nie je to tak, že by veľkí kapitáni finančného priemyslu týmto firmám požičali peniaze samotnej Nvidie. Budú fungovať ako samostatní aktéri na trhu a sami sa rozhodnú, ktoré projekty podporia.
Z tohto pohľadu teda nejde o kruhový systém, niečo z neho však zostalo. Bankár sa inak rozhoduje pri úvere, keď vie, že 25 percent z pôžičky má garantovaných. Takže je to istá forma kruhu, ibaže sofistikovanejšia a menej viditeľná.
Rozhodnutie Nvidie stať sa garantom tak len ukazuje, že Achillovou pätou celého rastu okolo umelej inteligencie je práve otázka ďalšieho financovania, kým sa začne zvyšovať návratnosť kapitálu.