Dermatologička Mečiarová: Keď potenie začne riadiť váš život, treba spozornieť
Potíme sa všetci. V horúčavách, pri športe či v strese. Pre niektorých ľudí však potenie nie je len prirodzenou reakciou tela, ale problémom, ktorý zasahuje do každodenného života.
Potenie je dôležitým mechanizmom, ktorým sa telo ochladzuje a chráni pred prehriatím. Môže mať mnoho podôb a jeho intenzita sa medzi ľuďmi prirodzene líši. Niekto sa výraznejšie potí v podpazuší, iný na dlaniach, chodidlách či na tvári.
Problém nastáva najmä vtedy, keď človek začne svoje potenie prispôsobovať každodennému životu. Vyberá si oblečenie podľa toho, na ktorom nebudú vidieť škvrny, nosí so sebou náhradné tričko alebo sa vyhýba situáciám, pri ktorých by si jeho potenie mohli všimnúť ostatní.
Môže ísť o hyperhidrózu, teda nadmerné potenie, pri ktorom telo produkuje viac potu, ako potrebuje. Nejde pritom iba o estetický problém. Nadmerné potenie môže mať rôzne príčiny a v súčasnosti existujú možnosti, ako ho účinne zmierniť.
Nadmerným potením trpí tri až päť percent ľudí
Dermatologička z banskobystrickej Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Petra Mečiarová vysvetľuje, že o nadmernom potení, teda hyperhidróze, hovoríme vtedy, keď človek produkuje viac potu, než je potrebné na reguláciu telesnej teploty a keď potenie zároveň zasahuje do kvality života.
„Varovným signálom je napríklad potenie v pokoji a bez zjavného dôvodu, pravidelne premočené oblečenie, potreba meniť si tričko niekoľkokrát denne, kvapkanie potu z dlaní alebo problémy pri podávaní ruky, písaní, používaní telefónu či výbere oblečenia,“ vymenúva lekárka možné príznaky tohto ochorenia.
Hyperhidrózou trpí približne tri až päť percent ľudí. Mečiarová hovorí, že veľká americká štúdia zistila výskyt tohto ochorenia u 4,8 percenta ľudí, čo predstavuje približne jedného človeka z 20.
„Skutočný počet môže byť vyšší, pretože veľa prípadov zostáva nediagnostikovaných. Ľudia sa často hanbia a nevedia, že existuje účinná liečba. Toto ochorenie pritom nie je prejavom nedostatočnej hygieny a môže výrazne zhoršiť pracovný, spoločenský aj partnerský život,“ konštatuje odborníčka.
Vysvetľuje, že existujú dve formy hyperhidrózy. Pri primárnej býva potenie obojstranné a symetrické, objavuje sa aspoň raz týždenne, často sa začína pred 25. rokom života, môže sa vyskytovať v rodine a počas spánku zvyčajne ustupuje.
Ak sa však potenie objaví náhle, postihuje celé telo alebo sa vyskytuje aj v noci, treba myslieť na inú, sekundárnu príčinu.
Nadmerným potením najčastejšie bývajú postihnuté podpazušia, dlane, chodidlá, tvár a vlasatá časť hlavy. V týchto oblastiach sa podľa slov lekárky nachádza vysoká koncentrácia potných žliaz a ich činnosť výrazne ovplyvňuje nervový systém.
Dermatologička Petra Mečiarová. Foto: Archív PM
„Pri primárnej hyperhidróze môže byť nadmerná nervová stimulácia obmedzená iba na konkrétne oblasti, preto sa niekto potí najmä na dlaniach a chodidlách, iný v podpazuší alebo na tvári. Častá je kombinácia potenia dlaní a chodidiel. Celotelové potenie, najmä ak vznikne náhle v dospelosti alebo pokračuje počas spánku, svedčí skôr o sekundárnej forme,“ približuje Mečiarová.
Príčinou nemusí byť hneď zdravotný problém
Nie každý, kto sa potí viac ako ostatní, má automaticky zdravotný problém. Niekto sa jednoducho potí viac prirodzene. Svoju úlohu pritom môže zohrávať genetika, telesná stavba, kondícia, hormóny a aj to, ako citlivo jeho telo reaguje na teplo či stres. Rozdiely medzi ľuďmi preto môžu byť pomerne veľké.
Pri primárnej hyperhidróze nie je za nadmerným potením iné ochorenie. Nervový systém jednoducho vysiela potným žľazám príliš silný signál, hoci telo sa v skutočnosti nepotrebuje ochladzovať. Často sa to začína už v detstve alebo puberte a podobný problém môže mať aj niekto ďalší v rodine.
Iné je to pri sekundárnej hyperhidróze. Vtedy je nadmerné potenie dôsledkom niečoho iného, napríklad ochorenia, hormonálnych zmien alebo užívania niektorých liekov. Častejšie sa objaví až v dospelosti a na rozdiel od primárnej formy môže človeka trápiť na celom tele aj počas spánku.
Práve vtedy treba podľa dermatologičky spozornieť. Ak sa človek začne zrazu výrazne potiť bez zjavnej príčiny, najmä ak sa k tomu pridajú aj iné zdravotné ťažkosti, môže ísť napríklad o problém so štítnou žľazou, cukrovku, hormonálne zmeny počas menopauzy, infekciu či niektoré neurologické alebo srdcovo-cievne ochorenia. Potenie môžu vyvolať aj niektoré lieky alebo abstinenčný stav.
Kedy už nočné potenie nie je normálne?
Nočné potenie vie človeka poriadne zneistiť, najmä keď sa opakuje a ráno sa zobúdza s premočeným pyžamom. Nie každé spotenie počas spánku však znamená, že sa v tele deje niečo nezvyčajné.
„Ak je v spálni príliš teplo, používame hrubú prikrývku, pili sme alkohol, jedli pikantné jedlo alebo prežívame stresové obdobie, občasné spotenie počas noci nemusí znamenať ochorenie,“ ubezpečuje Mečiarová s dôvetkom, že nočné potenie je časté aj počas menopauzy, pri úzkosti, poklese hladiny cukru v krvi alebo ako nežiaduci účinok niektorých liekov.
Za klinicky významné nočné potenie považujú odborníci situáciu, keď sa človek opakovane zobúdza s natoľko premočeným pyžamom alebo posteľnou bielizňou, že sa musí prezliecť napriek primeranej teplote v miestnosti. Ak sa tieto epizódy pravidelne opakujú a zhoršujú sa, je vhodné vyhľadať lekára.
Rozpotiť nás môže aj to, čo jeme a pijeme
Na potenie pritom vplýva aj to, čo jeme a pijeme. Medzi časté spúšťače patria pikantné a horúce jedlá, alkohol, kofeín či veľmi teplé nápoje. „U niektorých ľudí môže potenie zhoršiť aj čokoláda, kyslé jedlá alebo veľké porcie. Reakcia je však individuálna,“ vysvetľuje Mečiarová. Pomôcť preto môže aj jednoduchý denník, do ktorého si človek zapisuje, čo jedol a pil a kedy sa potenie zhoršilo.
Potiť sa však môžeme aj v dôsledku užívania liekov. Nadmerné potenie môžu vyvolať napríklad niektoré antidepresíva, lieky proti bolesti, hormonálna liečba či lieky na vysoký tlak a cukrovku.
Svoje miesto má aj psychika. Stres a silné emócie môžu potenie výrazne zhoršiť, najmä na dlaniach, chodidlách, v podpazuší či na tvári. „Človek sa začne báť, že sa spotí, čím sa zvýši jeho napätie a potenie sa ešte zintenzívni. Vzniká začarovaný kruh,“ opisuje lekárka. Hyperhidróza tak môže postupne zasiahnuť aj sebavedomie a spoločenský život.
Pomôcť môže antiperspirant, botox či klipy v hrudníku
Ak potenie začne človeku výrazne zasahovať do života, nemusí sa s ním jednoducho zmieriť. V súčasnosti existuje niekoľko možností, ako ho dostať pod kontrolu. Pri miernejšom potení môže pomôcť aj bežný antiperspirant.
Potenie je prirodzeným ľudským mechanizmom. Ilustračná fotografia. Foto: Martin Baumann/TASR
Podľa Mečiarovej je však potrebné rozlišovať medzi dezodorantom a antiperspirantom. Dezodorant predovšetkým obmedzuje zápach, zatiaľ čo antiperspirant pomocou solí hliníka dočasne uzatvára vývody potných žliaz a znižuje množstvo potu.
„Bežné výrobky z drogérie spravidla obsahujú nižšie koncentrácie účinných látok. Antiperspiranty z lekárne môžu obsahovať napríklad 15 až 20 percent solí hliníka a sú účinnejšie, zároveň však môžu pokožku viac dráždiť,“ pripomína s dôvetkom, že dôležitá je ich správna aplikácia.
Prípravok je potrebné nanášať večer na úplne suchú a neporušenú pokožku. Je potrebné sa vyhnúť aplikácii tesne po holení a prípravok ráno umyť. Spočiatku sa používa niekoľko večerov za sebou, neskôr už iba v udržiavacom režime.
Ak to nestačí, existujú aj ďalšie možnosti. Botulotoxín typu A, známy ako botox, je pri hyperhidróze skutočnou liečbou, nie iba estetickým zákrokom. Dočasne totiž zablokuje nervový signál, ktorý aktivuje potné žľazy. Najčastejšie sa používa v podpazuší, kde jeho účinok vydrží približne sedem až deväť mesiacov. Použiť sa dá aj na dlane, chodidlá či niektoré časti tváre.
Pri výraznejšom potení môže dermatológ odporučiť napríklad iontoforézu, lieky alebo metódy, ktoré potné žľazy cielene poškodia či odstránia.
Chirurgické riešenia existujú tiež, no využívajú sa skôr v prípadoch, keď iná liečba nezaberá. Najradikálnejšou možnosťou je endoskopická hrudná sympatektómia, pri ktorej sa preruší alebo zaklipuje časť nervového reťazca v hrudníku.
„Najlepšie výsledky dosahuje pri ťažkej hyperhidróze dlaní, ktorá nereaguje na bežnú liečbu. Ide však o invazívny zákrok a rizikom je kompenzačné potenie, pri ktorom sa môže výrazné potenie presunúť na iné časti tela. Sympatektómia sa preto zvažuje až ako posledná možnosť,“ dodala na záver odborníčka.