„Bratislavský samosprávny kraj (BSK) spolu s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského (FaF UK) v Bratislave zriadi 24-hodinovú lekáreň na Ružinovskej ulici, v budove vedľa Ružinovskej polikliniky,“ povedala v stredu Štandardu hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Ako ozrejmila, otvorená bude nepretržite sedem dní v týždni vrátane víkendov a sviatkov.
Predseda BSK Juraj Droba pripomenul, že o návrate nonstop lekárne sa v Bratislave diskutuje dlhodobo, predchádzajúce zámery však podľa neho nepriniesli konkrétny výsledok. Kraj na súčasnom projekte údajne pracuje od februára.
Droba zároveň kritizoval verejné iniciatívy, ktoré otvorenie lekárne žiadali, keď hovoril o „zbytočných petíciách či prázdnych marketingových kampaniach“. „Kým iní o tomto projekte iba hovorili, my na ňom pracujeme od februára,“ konkretizoval.
Výsledkom má byť lekáreň, ktorá bude od 1. septembra dostupná nepretržite pre obyvateľov Bratislavy aj celého kraja.
Nepôjde pritom o úplne nové miesto. Na Ružinovskej ulici fungovala do augusta 2024 posledná nonstop lekáreň v Bratislave, ktorú prevádzkovala Univerzita Komenského. Neskôr skrátila otváracie hodiny na denný režim.
„Dvadsaťštyrihodinová lekáreň má na tomto mieste svoju históriu a prirodzené miesto. Nezačíname teda úplne od nuly,“ povedal dekan Farmaceutickej fakulty UK Ján Klimas.
Fakulta má zabezpečiť odborné zázemie prevádzky a v lekárni ponúkať aj rozšírené lekárenské služby.
Kraj zároveň priznal, že nepretržitá prevádzka nebude ziskovým projektom. BSK ju preto plánuje dotovať, aby mohla zostať otvorená počas celej noci. V oznámení však neuviedol výšku príspevku, predpokladané mesačné náklady ani obdobie, počas ktorého bude službu financovať.
Pohľad súkromného prevádzkovateľa
Štandard zaujímalo aj to, či takúto lekáreň s 24-hodinovou prevádzkou neplánuje otvoriť v hlavnom meste napríklad sieť Dr. Max.
Prevádzka lekární v nepretržitom režime by podľa PR manažéra Petra Sedláčka z Dr. Max mala najväčší význam najmä tam, kde existuje prirodzená a akútna potreba zo strany pacientov – predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach, kde je poskytovaná lekárska pohotovostná služba.
„Z praktického pohľadu by totiž dávalo najväčší zmysel, aby nonstop lekáreň fungovala priamo pri zdravotníckom zariadení,“ spresňuje pre Štandard Sedláček. Ako vraví, pacient by tak mal lieky dostupné okamžite po vyšetrení, bez potreby presúvať sa cez mesto a hľadať otvorenú lekáreň.
Zároveň je podľa jeho slov dôležité, aby takáto lekáreň fungovala v úzkej súčinnosti s lekármi. To znamená, aby vedela, aké lieky sa najčastejšie predpisujú, a mala ich dostupné na sklade. V opačnom prípade poukazuje Sedláček na skutočnosť, že nočná dostupnosť strácala svoj zmysel. „Treba zároveň zdôrazniť, že v prípade urgentných zdravotných stavov by mal pacient dostať nevyhnutné lieky priamo od lekára na urgente,“ vraví.
Spoločnosť Dr. Max má skúsenosť s nonstop lekárňou v Banskej Bystrici, ktorej prevádzka bola podľa slov PR manažéra dlhodobo ekonomicky neudržateľná. „Počas nočných hodín bol dopyt často orientovaný predovšetkým na voľnopredajný sortiment, ako sú lieky proti bolesti, kondómy či núdzová antikoncepcia, zatiaľ čo skutočne akútne prípady boli relatívne limitované,“ konštatuje Sedláček.
Pri tejto téme je preto podľa neho potrebné zohľadniť aj ekonomickú stránku a efektivitu prevádzky, keďže nočné služby sú spojené so zvýšenými nákladmi na personál aj chod lekárne. Aj on zdôraznil, že tento režim aktuálne nie je systémovo finančne podporený.
Dr. Max považuje prevádzku svojich pohotovostných lekární do 21.00 h za postačujúcu, pričom jej prípadné rozšírenie podmieňuje diskusiou o financovaní a udržateľnosti.
Štandard v tejto veci oslovil aj Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB). „Univerzitná nemocnica Bratislava neplánuje prevádzkovať lekáreň 24/7,“ potvrdila nám hovorkyňa UNB Eva Kliská. Na otázku, či sa uvažuje alebo rokuje o možnosti, že by takúto nonstop lekáreň v priestoroch či areáli niektorého pracoviska UNB prevádzkoval iný subjekt, už hovorkyňa nereagovala.
Na Slovensku funguje jediná nonstop lekáreň
Na Slovensku aktuálne funguje iba jedna lekáreň s nepretržitou 24-hodinou prevádzkou, a to v Prešove. Prevádzkuje ju však súkromná spoločnosť Pharmacy, ktorá náklady na nočný režim pokrýva z vlastných príjmov a financií.
Spoločnosť Pharmacy sa po oslovení k nákladom ani ekonomickej udržateľnosti nočnej prevádzky vyjadriť nechcela.
Podľa Silvie Pekarčíkovej, riaditeľky odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja, sa dlhodobo ukazuje, že bez finančnej podpory nie je nepretržitá prevádzka pre samotných prevádzkovateľov lekární ekonomicky efektívna.
„Lekáreň musí zabezpečiť odborný personál počas celého prevádzkového času vrátane nočných hodín, víkendov a sviatkov, pričom návštevnosť v týchto časoch býva veľmi nízka a tržby počas týchto hodín často nie sú dostatočné na pokrytie ani samotných personálnych nákladov,“ konštatuje Pekarčíková.
Hlasy za nonstop lekáreň
Kým niektorí obyvatelia sa stotožňujú s názorom, že základné lieky by mal mať každý v domácej lekárničke, iní opisujú prípady, keď si liek potrebovali vyzdvihnúť aj v neskorých nočných hodinách.
Podľa oslovenej respondentky sú aj nepredvídateľné situácie, keď má hnačku celá rodina, liekov je málo alebo niekoho chytia bolesti žlčníka, ktoré nikdy predtým nemal. Spomína aj problémy s uchom po plávaní, podráždené oko z prievanu či rôzne úrazy, ktoré sa stávajú pri športe.
„Nehovoriac o tom, že je tu veľa turistov a kopec študentov a naozaj pochybujem, že 18-ročné deti majú kompletne vybavenú lekárničku,“ spresňuje pre Štandard žena z Bratislavy. Otvorenie takejto nonstop lekárne by podľa názorov občanov pomohlo najmä rodičom detí, starších detí či turistov.
Do diskusie vstúpili aj Michaela Jakubová a Alena Novotná, ktoré pôsobia v KDH. Prostredníctvom petície žiadajú ministerstvo zdravotníctva, Bratislavský samosprávny kraj a hlavné mesto, aby našli spôsob, ako zabezpečiť dostupnosť liekov aj v nočných hodinách.
Ako vravia, nikto by nemal zostať bez pomoci len preto, že ochorel večer, v noci alebo počas sviatku.
„Veríme, že dostupnosť liekov v ktorúkoľvek hodinu dňa či noci je základným prvkom bezpečného a fungujúceho zdravotníctva,“ spresňujú v petícii, ktorá má do dnešného dňa takmer tritisíc podpisov.
Prekážkou zostávajú financie
Jednou z hlavných prekážok nepretržitej prevádzky lekární je ich financovanie. Bežný chod lekárne hradí prevádzkovateľ z príjmov z predaja liekov a ďalšieho sortimentu. Zdravotné poisťovne financujú hradenú časť ceny liekov na recept, za samotné zabezpečenie nočnej pohotovostnej služby však lekárne osobitnú platbu nedostávajú.
Kým fungovanie ambulantnej pohotovostnej služby (APS) finančne podporujú zdravotné poisťovne, pri pohotovostnej prevádzke lekární podobný systém nastavený nie je. Prevádzkovateľ preto musí zo svojich príjmov pokryť aj mzdy a príplatky za prácu v noci, cez víkendy a počas sviatkov.
„Z pohľadu prevádzkovateľov preto môže byť nepretržitá prevádzka za súčasných podmienok ekonomicky nerentabilná,“ konštatovala Pekarčíková.
Šaško avizoval pilotnú prevádzku
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) nedávno oznámil, že prebiehajú rokovania, ktoré smerujú k zavedeniu pilotného modelu nepretržitej lekárne v hlavnom meste. V prípade, ak by bolo toto pilotné riešenie úspešné, mohlo by sa podľa jeho slov uplatniť aj v iných krajských mestách a samosprávach.
„Áno, nepretržitá prevádzka stojí peniaze, najmä na personál. Práve preto sa táto téma v minulosti zatvorila ako ekonomicky náročná,“ spomína Šaško s tým, že spolu s krajmi a so zdravotnými odborníkmi v rámci platformy SK8 hľadajú riešenie.
„Samosprávne kraje v súčasnosti nemajú vytvorené finančné zdroje na to, aby mohli prevádzku nonstop lekární financovať,“ spresňuje Silvia Pekarčíková, ktorá je zároveň predsedníčkou zdravotníckej sekcie SK8.
Podľa ministra zdravotníctva však pacienta nezaujíma, kto má akú kompetenciu a z akého rozpočtu sa služba platí. „Potrebuje vedieť, že keď liek v noci potrebuje, má kam ísť,“ dodal pred časom.