Plyn ponúka najrýchlejšiu cestu

Zemný plyn poskytuje okamžité riešenie. Plynové turbíny dokážu dodávať veľké množstvá elektrickej energie nepretržite a ich inštalácia je oveľa rýchlejšia ako v prípade veľkých nových jadrových elektrární alebo prenosovej infraštruktúry.

Spoločnosť xAI Elona Muska už siahla po plynových turbínach, ktoré zásobujú elektrinou jej rýchlo sa rozširujúcu výpočtovú infraštruktúru v okolí Memphisu v štáte Tennessee. Výroba elektriny v blízkosti dátového centra umožňuje prevádzkovateľom zvyšovať výpočtovú kapacitu bez toho, aby museli roky čakať na rozšírenie sieťovej infraštruktúry energetickými spoločnosťami.

Táto rýchlosť však má svoju cenu. Spaľovanie zemného plynu produkuje emisie uhlíka a iné znečisťujúce látky, čo vytvára potenciálny konflikt medzi klimatickými záväzkami technologického priemyslu a jeho snahou o rozšírenie infraštruktúry AI.

Turbíny využívané spoločnosťou xAI vyvolali aj odpor miestnych obyvateľov. Environmentálne organizácie tvrdia, že ich emisie zhoršujú kvalitu ovzdušia v komunitách v okolí zariadení firmy.

Technologickí giganti preto hľadajú iný spoľahlivý zdroj elektriny s podstatne nižšími emisiami uhlíka – jadrovú energiu.

Návrat jadrovej energie

Jadrová energia je čoraz atraktívnejšia, pretože reaktory dokážu nepretržite dodávať veľké množstvá elektrickej energie bez priamych emisií uhlíka spojených s výrobou elektriny z plynu.

Problémom je rýchlosť. Získanie povolení a výstavba konvenčných jadrových elektrární môžu trvať mnoho rokov, čo ich robí nevhodnými pre odvetvie umelej inteligencie, v ktorom môžu byť nové dátové centrá sprevádzkované už v priebehu dvoch či troch rokov.

Technologické spoločnosti sa preto obzerajú aj po iných možnostiach než po tradičných reaktoroch. Malé modulárne reaktory (SMR) sľubujú menšie zariadenia, ktoré by sa v budúcnosti mohli vyrábať a nasadzovať rýchlejšie. Podľa IEA technologické spoločnosti oznámili plány financovať SMR s celkovým výkonom viac ako 20 gigawattov, hoci ich výraznejšie rozšírenie nemožno očakávať pred koncom desaťročia.

Ešte ambicióznejšiu možnosť predstavuje jadrová fúzia, ktorá by potenciálne mohla poskytovať obrovské množstvo nízkouhlíkovej energie. Napriek miliardám dolárov prúdiacim do spoločností zaoberajúcich sa jadrovou fúziou však zostáva jej komerčné využitie neisté a bezprostredný nedostatok elektriny pre infraštruktúru AI pravdepodobne nevyrieši.

V nasledujúcich rokoch sa preto bude odvetvie spoliehať na kombináciu viacerých technológií. IEA očakáva, že najväčšiu časť dodatočnej spotreby elektriny dátových centier do roku 2030 pokryjú obnoviteľné zdroje. Nasledovať majú zemný plyn a uhlie, pričom jadrová energia bude ku koncu desaťročia a v nasledujúcich rokoch zohrávať čoraz významnejšiu úlohu.

Mnohí nechcú dátové centrá vo svojom susedstve

Zabezpečenie dostatočného množstva elektrickej energie nie je jedinou prekážkou.

Napriek rastúcemu strategickému významu čelia dátové centrá zásadnému problému: sú hlučné, energeticky náročné a môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie.

Podľa spoločnosti Gallup sedem z desiatich Američanov nesúhlasí s výstavbou dátových centier pre AI vo svojom okolí. Takéto projekty rozhodne odmieta približne 56 percent demokratov v porovnaní s 39 percentami republikánov.

Vzniká tak čoraz zložitejší politický problém. Vlády chcú viac výpočtovej infraštruktúry, zatiaľ čo komunity, ktoré majú tieto zariadenia hostiť, sa môžu brániť proti dodatočnej elektrickej infraštruktúre, hluku, spotrebe vody a znečisteniu spojenému s veľkými zariadeniami.

Washington túto otázku čoraz častejšie vníma ako záležitosť národnej bezpečnosti. Prezident Donald Trump v máji 2025 nariadil, aby boli niektoré dátové centrá umelej inteligencie, ktoré sú prepojené so zariadeniami ministerstva energetiky, vo vhodných prípadoch označené za „kritické obranné zariadenia“. Nariadenie výslovne označilo pokročilé jadrové reaktory za potenciálny zdroj stabilných dodávok elektriny pre infraštruktúru AI a zariadenia súvisiace s národnou bezpečnosťou.

Táto súvislosť sa ešte výraznejšie prejavila v júni 2026, keď prezidentské memorandum o národnej bezpečnosti požadovalo vypracovanie plánu, ktorý zabezpečí americkému národnobezpečnostnému aparátu prístup k dostatočným pokročilým výpočtovým kapacitám vrátane vysokozabezpečených výpočtových zariadení pre AI.

Výsledkom je prehlbujúci sa rozpor. Infraštruktúra, ktorú Washington považuje za čoraz dôležitejšiu pre národnú bezpečnosť a technologické súperenie, je často tou istou infraštruktúrou, ktorú voliči nechcú vo svojom okolí.

Dátové centrá vo vesmíre ako potenciálne riešenie

Ak dostupnosť elektriny, kapacita sietí, nedostatok pozemkov a odpor miestnych obyvateľov obmedzujú rozširovanie dátových centier na planéte, jedným z radikálnych riešení je presunúť časť výpočtových operácií úplne mimo nej.

Vesmír ponúka jeden mimoriadne atraktívny zdroj – slnečnú energiu. Projekt Suncatcher spoločnosti Google skúma možnosť vytvorenia konštelácií satelitov napájaných slnečnou energiou, ktoré by niesli procesory umelej inteligencie a boli prepojené vysokorýchlostnými optickými spojeniami.

Google odhaduje, že na vhodnej obežnej dráhe by mohol byť solárny panel až osemkrát výkonnejší než na Zemi a vyrábať elektrinu takmer nepretržite. Výpočtové operácie by tak mohli prebiehať na obežnej dráhe bez využívania pozemkov, vody či kapacity elektrických sietí na modrej planéte.

Technické prekážky sú však obrovské. Vynášanie hardvéru do vesmíru je drahé a jeho opravy náročné, žiarenie môže poškodzovať procesory a chladenie výkonných počítačov vo vákuu si vyžaduje veľké tepelné žiariče.

Ďalší problém predstavuje vesmírny odpad. Rozsiahle konštelácie výpočtových satelitov by pridali ďalšie objekty na beztak preplnené obežné dráhy, čím by zvýšili riziko zrážok a vyžadovali by pokročilé systémy na predchádzanie kolíziám a na bezpečné opustenie obežnej dráhy.

Je preto nepravdepodobné, že vesmírne dátové centrá v dohľadnom čase nahradia zariadenia na Zemi. O bezprostrednej budúcnosti odvetvia umelej inteligencie sa namiesto toho rozhodne oveľa bližšie k domovu.

Obnoviteľné zdroje predstavujú najrýchlejšie rastúci zdroj elektriny pre dátové centrá. Zemný plyn ponúka rýchlosť a spoľahlivosť. Jadrová energia sľubuje nepretržité dodávky nízkouhlíkovej elektriny, vyžaduje si však dlhší čas na výstavbu potrebných zariadení. Ak tieto pozemské riešenia napokon narazia na tvrdé limity elektrických sietí, pôdy, vody a politickej prijateľnosti, vesmír bude predstavovať najradikálnejší posledný krok.

Preteky vo vývoji AI teda už nie sú len súťažou o lepšie čipy. Čoraz viac sa menia na zápas o zabezpečenie energie potrebnej na nepretržitú prevádzku dátových centier.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.