Historicky nízka hladina riek prinútila Maďarsko bojovať o udržanie svojej jadrovej elektrárne v prevádzke, zatiaľ čo Rumunsko muselo odstaviť svoj posledný fungujúci reaktor. Táto situácia vyvoláva otázky, ako prispôsobiť jadrovú energetiku čoraz extrémnejším klimatickým podmienkam.
Závislosť od riečnej vody pri chladení jadrových reaktorov je dlhodobým problémom a najmä počas letných mesiacov už opakovane viedla k obmedzeniu výroby elektriny. Platí to predovšetkým pre Francúzsko, ktoré je od jadrovej energetiky závislé viac než ktorákoľvek iná krajina.
Mimoriadne sucho a horúčavy, ktoré tento rok zasiahli Európu, však dodali diskusii o nevyhnutných adaptačných opatreniach novú naliehavosť.
Maďarsko muselo začiatkom augusta znížiť výkon svojej dvojgigawattovej jadrovej elektrárne Paks na úroveň približne 10 percent. Po prvý raz za 44 rokov sa len tesne vyhlo jej úplnému odstaveniu. V súčasnosti elektráreň pracuje na 25 percent svojej kapacity.
Rumunská štátna spoločnosť Nuclearelectrica vo štvrtok odstavila svoj posledný fungujúci reaktor po tom, ako ani snahy o presmerovanie chladiacej vody do elektrárne nepriniesli dostatočný výsledok.
Núdzové riešenia na udržanie prevádzky
Výhodou jadrových elektrární je, že dokážu stabilne vyrábať elektrinu bez emisií uhlíka. Zohrávajú preto dôležitú úlohu pri obmedzovaní spaľovania fosílnych palív a v deklarovanom boji proti klimatickej zmene.
Rumunsko aj Maďarsko plánujú rozširovať výrobu elektriny z jadra, čo im môže zabezpečiť dostatok energie z domácich zdrojov. Musia však nájsť spôsob chladenia reaktorov, ktorý bude menej závislý od výšky hladiny riek.
Diana Ürgeová-Vorsatzová, profesorka Stredoeurópskej univerzity vo Viedni, uviedla, že podľa vedeckých modelov budú stredná a východná Európa postupne čoraz suchšie.
„Nespôsobuje to iba menšie množstvo zrážok. V posledných rokoch klesajú aj vlhkosť pôdy a hladina podzemných vôd, pričom úbytok zrážok a častejšie vlny horúčav vysušovanie pôdy ešte zhoršujú,“ povedala.
Vodohospodári už na minuloročnej konferencii Maďarskej hydrologickej spoločnosti upozorňovali, že prietokové pomery na Dunaji, jednej z najdlhších európskych riek, môžu byť „čoraz extrémnejšie a nestálejšie“.
Vlády teraz pod tlakom hľadajú riešenia. Núdzové obmedzenia výkonu jadrových elektrární v Maďarsku a Rumunsku ich totiž prinútili vyzvať podniky aj domácnosti, aby znížili spotrebu elektriny.
Maďarský premiér Péter Magyar v stredu oznámil, že jeho vláda plánuje vybudovať podvodný prah v riečnom koryte – ponorenú konštrukciu pripomínajúcu hrádzu –, ktorý by zvýšil hladinu rieky.
Už v piatok by zároveň mohli potopiť dve nákladné riečne lode, aby zdvihli hladinu vody a pokúsili sa zabrániť odstaveniu elektrárne. Očakáva sa totiž, že Dunaj bude v nasledujúcich dňoch ďalej klesať.
Budapešť zároveň prehodnocuje projekt plánovaného rozšírenia elektrárne Paks 2, ktorý počíta s využívaním vody z Dunaja na chladenie. Bývalá vláda Viktora Orbána vybrala v roku 2014 na realizáciu projektu ruskú spoločnosť Rosatom.
Voda je nevyhnutná aj pri odlišných technológiách
Rumunská spoločnosť Nuclearelectrica prevádzkuje dva reaktory s výkonom po 706 megawattov, ktoré zabezpečujú pätinu výroby elektriny v krajine. Využívajú kanadskú technológiu CANDU (CANada Deuterium-Uranium), založenú na ťažkej vode, v ktorej je bežný vodík nahradený jeho ťažším izotopom. Ťažká voda slúži na spomaľovanie neutrónov.
Štyri reaktory maďarskej elektrárne Paks, ktoré vyrábajú približne polovicu elektriny v krajine, sú tlakovodné reaktory ruskej výroby.
Oba typy reaktorov čerpajú na chladenie vodu z Dunaja a následne ju vypúšťajú späť do rieky.
České a slovenské jadrové elektrárne naproti tomu využívajú mokré chladiace veže, ktoré spotrebujú menej vody. Para vznikajúca pri chladení sa vypúšťa do ovzdušia.
Vedci navrhujú aj hybridné chladenie, pri ktorom by sa chladenie riečnou vodou doplnilo chladiacimi vežami.
Attila Aszódi, profesor a odborník na jadrovú energetiku z Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzity, však považuje dodatočné vybudovanie chladiacej veže pre pôvodné reaktory elektrárne Paks za ekonomicky málo pravdepodobné.
„Nemyslím si, že by sa na zostávajúcich viac než dvadsať rokov životnosti elektrárne Paks 1 oplatilo vybudovať veľkú chladiacu vežu,“ povedal Aszódi agentúre Reuters. „Určite je však potrebné nanovo posúdiť možnosti chladenia, ktoré sú v tejto lokalite k dispozícii,“ doplnil.
Rumunsko plánuje zásah do koryta Dunaja
Jediná rumunská jadrová elektráreň leží pri riečnom ramene nazývanom Starý Dunaj, ktoré sa stretáva s ďalším ramenom menom Bala.
V roku 2024 vláda schválila projekt v hodnote 1,02 miliardy lei (bezmála 195 miliónov eur), ktorého cieľom je zvýšiť dno ramena Bala a lepšie regulovať prúdenie vody.
Navrhované riešenie počíta s posunutím sútoku oboch ramien vyššie proti prúdu a so zvýšením prahu koryta rieky v hlbšom ramene Bala.
Projekt však nabral meškanie a vláda neposkytla žiadne informácie o tom, kedy by mohol byť dokončený.
Na otázku, ako nízka hladina Dunaja ovplyvní plány na výstavbu ďalších dvoch reaktorov, spoločnosť Nuclearelectrica agentúre Reuters odpovedala, že podľa uskutočnených štúdií by projekt na ramene Bala zabezpečil prevádzku všetkých štyroch reaktorov na plný výkon.
Eugenia Gușilovová, riaditeľka analytického centra Romania Energy Center, súhlasí, že je to uskutočniteľné. Dodala však, že ešte pred začatím výstavby by bolo vhodné zvážiť aj alternatívne spôsoby chladenia.
„Výstavba tretieho a štvrtého bloku má stále zmysel, ak sa uskutočnia potrebné vodohospodárske úpravy,“ uviedla.
(reuters, luc)