Zdá sa, že v žiare pódiových svetiel na rozpore medzi Campinovým posolstvom a nemeckými štatistikami kriminality príliš nezáleží.

Grönemeyerova propaganda a jej právna dohra

Nemecké popové hviezdy už dlho využívajú koncertné pódiá na politické prejavy. Herbert Grönemeyer vzbudil značnú pozornosť v septembri 2019, keď počas koncertu vo viedenskej Stadthalle vystúpil proti rasizmu, vylučovaniu ľudí zo spoločnosti a posunu doprava. Vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas sa mu za to úslužne poďakoval.

Takéto vystúpenia sa však nekončia vždy dobre. Jeden z Grönemeyerových kontroverzných prejavov na pódiu teraz vyústil do trestného konania. Počas koncertu v Dortmunde vo februári 2026 spevák hovoril o „pravicových potkanoch a pravicových rasistoch“ a vyhlásil: „Budeme držať spolu, kým nezalezú späť do dier, z ktorých vyliezli.“

Istý muž následne podal trestné oznámenie s tým, že Grönemeyer týmito slovami označoval stranu AfD a jej voličov. Dortmundská prokuratúra začala vyšetrovanie pre podozrenie z podnecovania nenávisti.

Rea Garvey počas turné Neon Summer v roku 2019 nielenže prerušoval koncerty vlastnými politickými vyjadreniami. Na veľkoplošnej obrazovke premietal aj Gretu Thunbergovú a publikum videlo úryvok z prejavu na klimatickej konferencii OSN v poľských Katoviciach.

V tom čase pätnásťročná aktivistka obvinila politikov a predstaviteľov podnikateľskej sféry, že napriek klimatickej kríze lipnú na existujúcom modeli hospodárskeho rastu. Vyhlásila, že civilizáciu obetujú preto, aby malý počet ľudí mohol naďalej zarábať obrovské množstvo peňazí. Garvey toto politické posolstvo spojil s piesňou Through the Eyes of a Child, čím ho zakomponoval priamo do koncertu.

Politika na medzinárodných pódiách

Tento jav sa zďaleka neobmedzuje iba na Nemecko. Americký spevák Bruce Springsteen využil svoje európske turné v roku 2025 na opakované útoky proti Donaldovi Trumpovi. Na koncerte v Manchestri označil jeho administratívu za „skorumpovanú, neschopnú a zradcovskú“ a vyzval publikum, aby sa ozvalo na obranu demokracie.

Na neskoršom koncerte v Berlíne jeho politické prejavy prekladali nemeckému publiku na veľkoplošných obrazovkách. Ľudia si zaplatili za hudbu a ako nevyžiadaný prídavok dostali aj ľavicovú politiku.

Billie Eilishová na festivale Austin City Limits v Texase v roku 2021 vystúpila na podporu zabíjania nenarodených detí. Publikum informovala, že spočiatku zvažovala zrušenie svojho vystúpenia, a následne zvolala: „Moje telo, moja zas**ná voľba!“ Na obrazovkách okolo pódia sa objavil nápis „Bans Off Our Bodies“ (Žiadne zákazy pre naše telá).

Britský spevák Morrissey už celé roky začleňuje svoje názory na práva zvierat priamo do koncertov. Počas piesne Meat Is Murder premieta na obrazovke zábery z bitúnkov. Podľa denníka Guardian na jednom z jeho londýnskych koncertov dokonca pri vstupe kontrolovali, či si návštevníci neprinášajú mäsové výrobky.

Americký raper Macklemore otvorene prejavil svoje výrazne protiizraelské postoje, keď začal skandovať „slobodná, slobodná Palestína“ a vyzval publikum, aby sa k nemu pridalo.

Roger Waters by sa medzi Macklemorovým publikom zrejme cítil ako doma. Bývalý frontman skupiny Pink Floyd opakovane čelil obvineniam z antisemitizmu a z protiizraelskej politiky urobil pravidelnú súčasť svojich vystúpení. V e-mailoch z roku 2010, ktoré zverejnila organizácia Campaign Against Antisemitism, Waters navrhoval, aby sa na nafukovacie prasa používané na jeho koncertoch napísalo hanlivé označenie „špinavý židák“ spolu s heslami ako „choďte po stopách peňazí“. Zároveň navrhoval „bombardovať“ publikum konfetami v tvare hákových krížov, Dávidových hviezd, dolárových znakov a ďalších symbolov.

Posolstvo je ľavicové

Zaujímavé je, že tieto vyjadrenia sú prevažne ľavicové: zľahčovanie obáv o vnútornú bezpečnosť a migráciu, nevraživosť voči hospodárskemu rastu, útoky na Trumpa, podpora vegetariánstva a potratov a, samozrejme, odpor voči Izraelu. Zábava už nie je prvoradá. Do popredia sa namiesto nej dostáva morálne, politické alebo spoločenské posolstvo.

Tento sklon nie je v prostredí kultúrnej ľavice ničím novým. Jeden z jeho intelektuálne ambicióznejších predobrazov možno nájsť v Nemecku.

Myšlienka, že umenie by nemalo publikum iba zabávať, ale aj vzdelávať, má v dejinách divadla hlboké korene. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov patril Bertolt Brecht. Zábavu chcel využívať ako prostriedok poznania. Jeho epické divadlo malo zabrániť tomu, aby sa diváci s postavami iba emocionálne stotožňovali.

Efekt odcudzenia mal vytvoriť odstup. Diváci mali pozorovať, porovnávať a uvedomiť si, že spoločenské pomery možno zmeniť. Brecht preto hovoril o divadle ako o druhu „vzdelávacej inštitúcie“, zároveň však trval na tom, že má prinášať aj potešenie. Vzdelávanie a zábava preňho neboli protikladmi, ale navzájom sa dopĺňali.

Brecht zrejme nie je priamym zdrojom inšpirácie na politické „kázanie“ na koncertoch. Takéto tvrdenie by bolo pritiahnuté za vlasy. Sklon politickej ľavice poučovať pri každej príležitosti však našiel u Brechta intelektuálne ambicióznu podobu – a u súčasných hudobníkov podobu podstatne otravnejšiu.

Každý, kto si zaplatil za hudbu, môže takúto spŕšku politických vyjadrení oprávnene považovať za nevhodnú. Slávny nemecký literárny kritik Marcel Reich-Ranicki to kedysi vyjadril takto: „Ak chcete počuť niečo mimoriadne hlúpe, stačí sa opýtať spisovateľa na jeho politický názor.“

Nie je dôvod domnievať sa, že hudobníci by na tom mali byť inak.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.