Je len otázkou času, kedy sa tieto modely zlepšia a halucinácií bude ubúdať. Veľmi kvalitné modely existujú už dnes, len sú platené. Rozdiely medzi jednotlivými generáciami modelov sú obrovské a podobných chýb rýchlo ubúda. Stavať kritiku grafickej tvorby iba na týchto chybách nie je preto príliš rozumné.

Kde sa berie podobnosť obrázkov

Oveľa zaujímavejšie je niečo iné. Keď sa pozrieme na súbor obrázkov vygenerovaných umelou inteligenciou bez zjavných chýb, tak sa stále nemôžeme zbaviť pocitu, že majú niečo spoločné.

Väčšina plagátov, ktoré pozývajú na rôzne akcie, chce ľudí pritiahnuť pozitívnym motívom. Západ slnka patrí k estetickým zážitkom, ktoré nie sú výsadou vzdelaných elít ani určitej spoločenskej vrstvy. Jeho krásu môže obdivovať nemecký filozof Kant rovnako ako človek, ktorý si v živote nepoložil otázku o zmysle estetického zážitku.

Práve Kant sa pritom pokúsil vysvetliť, prečo máme na estetickom súde pocit, že nejde len o našu čisto súkromnú záľubu, ale o niečo, čo by mohli mať spoločné aj ostatní. A práve na tejto spoločnej predstave krásy, ktorú zachytáva zapadajúce slnko, môže umelá inteligencia stavať. Príjemné pastelové farby tak vo väčšine plagátov drvivo prevládajú.

Táto homogenizácia estetických výtvorov však nie je nedokonalosťou umelej inteligencie, ale jej princípom fungovania. Nikdy tak nemôže byť úplne odstránená. Iba lepšie skrytá.

Model umelej inteligencie vyberá štatisticky najpravdepodobnejšiu vizuálnu kombináciu. Na vytvorenie pozitívneho efektu modely často využívajú teplé farby a mäkké svetlo. A pokiaľ sa novogenerované obrázky dostávajú späť do tréningových dát, môže sa táto tendencia ešte zosilňovať.

Umelá inteligencia tak tento všeobecný vzorec neustále reprodukuje a zosilňuje. A tak všetko smeruje k priemernosti, čo v estetickej rovine smeruje ku gýčovosti à la Walt Disney. Jeho kreslené postavičky s veľkými očami sú sladké a úlisné. Vďaka tomu dokážu osloviť väčšinu publika. Len nám potom všetky jeho rozprávky splývajú do jednej veľkej, ktorá na sebe nesie práve značku Walt Disney.

Adorno a pseudoindividualizácia

Rovnako ako nie sú originálne obrázky generované umelou inteligenciou, tak ani tento problém originality nie je ničím novým. Podrobne sa mu venoval filozof Theodor Adorno, ktorý ho pomenoval pseudoindividualizácia.

Ako základ na formulovanie tejto teórie Adorno nepoužil obrazovú produkciu, ale analyzoval populárnu hudbu svojej doby. Hudobný priemysel vyrába skladby podľa rovnakej šablóny. Líšia sa iba veľmi malými detailmi. A tak poslucháč nadobúda pocit, že počúva originálne dielo. Nejde teda o niečo výnimočné, ale individualita je iba na povrchu. Adorno však dodáva, že táto pseudoindividualizácia je absolútne potrebná, pretože inak by sme o ňu stratili záujem.

Túto požiadavku pseudoindividualizácie perfektne napĺňa práve AI. Pre ňu nie je problém vytvoriť nekonečnú variabilitu bez skutočnej originality. Práve s ľudskou originalitou však bude mať AI problém. Skutočná originalita totiž často predpokladá narušenie vzorca, zatiaľ čo generatívny model zo vzorcov, ktoré už pozná, zo svojej podstaty nevychádza.

Človek sa však nemá radovať predčasne, pretože splniť originalitu je skutočne výnimočné. Dobrým príkladom je aktuálne umenie. V záplave ľudskej produkcie je dnes skutočne veľmi málo originálnej produkcie. Nie je to v žiadnom prípade kritika aktuálnych pomerov, ale princíp fungovania. Originalita je vzácna ako šafran. A aby bol šafran vzácny, musí ho byť málo. Tu bude umelá inteligencia len ťažko konkurovať.

Medzi genialitou a gýčom

Znamená to, že grafici a umelci sa o prácu nemusia báť? Nie tak celkom. Vytýčený cieľ tvorby pomocou umelej inteligencie leží niekde inde. Cieľom pseudoindividualizácie je predovšetkým vytvoriť dojem, že obraz nie je zameniteľný. A tu AI môže konkurovať zavedeným grafickým štúdiám.

Väčšina zákazníkov nepotrebuje mať veci, ako keby prišli od Picassa alebo Dalího. Bude stačiť, keď ich grafický vizuál nebude zameniteľný s konkurenciou. Len málo firiem potrebuje takú silnú originalitu, že budú spoluvytvárať dejiny moderného dizajnu.

Väčšie zapojenie umelej inteligencie do grafickej tvorby je nevyhnutné. Originalitu, samozrejme, nenahradí. A jej cena by mala stúpať. Ľudia budú mať stále čo ponúknuť.

Problém však nebude zo strany ponuky, ale zo strany dopytu. Pretože bude čoraz menšia časť trhu, ktorá bude ochotná za túto originalitu platiť. Nie pre vysokú cenu, ale preto, že ju prakticky nevyužije.

Umelá inteligencia tak s najväčšou pravdepodobnosťou zaberie obrovské územie priemernej profesionálnej grafickej tvorby. Všetko, čo leží medzi genialitou a gýčom.