Keď začala umelá inteligencia (AI) postupne prenikať do našich životov aj do životov našich detí, ozývali sa kritické hlasy a skúsenosti, keď negatívne ovplyvnila životy mladistvých.
Počas dvoch rokov tu boli hlavne obavy z toho, že ju mladí budú brať ako svojho najlepšieho kamaráta. Diskutovalo sa aj o prípadoch, keď komunikácia s četbotom mohla negatívne ovplyvniť psychický stav mladého človeka alebo ho podporiť v nebezpečnom konaní.
Najnovší prieskum však spochybňuje zjednodušenú predstavu, že AI automaticky vytláča medziľudské vzťahy. Mladí vo veku 15 až 30 rokov podľa prieskumu IPčka vedia kriticky zhodnotiť podporu a pomoc, ktorú môžu očakávať od AI, kamaráta či odborného poradcu.
Prieskum nepotvrdil ani obavy, že mladí začnú četboty považovať za plnohodnotnú náhradu odbornej psychologickej pomoci či blízkych vzťahov. Odborníci z IPčka tvrdia, že mladí ľudia stále jasne rozlišujú medzi funkčnou hodnotou AI a hodnotou blízkeho medziľudského vzťahu.
Na prieskume, ktorý sa realizoval s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis, sa zúčastnilo 712 respondentov. Z nich len 6,9 percenta vníma AI ako kamaráta a 14,9 percenta jej zveruje svoje súkromné veci.
Prieskum však nie je reprezentatívny a jeho výsledky nemožno automaticky zovšeobecniť na všetkých mladých ľudí na Slovensku.
Výraznou výnimkou bola osamelosť
Iba pri modelovej situácii opisujúcej osamelosť hodnotili mladí odporúčanie AI ako rovnako dôveryhodné a kompetentné – alebo dokonca dôveryhodnejšie a kompetentnejšie – ako odporúčanie kamaráta či odborníkov z poradne IPčko.
Pri úzkosti sa dôvera mladých presunula ku kamarátovi a k poradni IPčko.
Ako však pre Štandard spresňuje Zuzana Juráneková, výkonná riaditeľka IPčka, z prieskumu ani z každodennej praxe zatiaľ nevyplýva, že by osamelosť automaticky viedla mladých ľudí k tomu, že nahradia skutočné vzťahy komunikáciou s umelou inteligenciou.
„Skôr vidíme, že práve v období osamelosti, neistoty alebo psychickej záťaže sú mladí zraniteľnejší a prirodzene siahajú po tom, čo je pre nich okamžite dostupné,“ opisuje Juráneková.
AI je dostupná nepretržite, nehodnotí, neodsudzuje a človek pri nej nemusí mať obavu z odmietnutia či z toho, že niekoho obťažuje. Aj preto podľa výkonnej riaditeľky môže byť prvým miestom, kam sa mladý človek obráti vo chvíli, keď mu je ťažko.
„Vnímame ju skôr ako akúsi prvú zastávku alebo priestor, kde si človek usporiada myšlienky, než ako náhradu skutočných vzťahov,“ mieni.
Výsledky prieskumu ukazujú, že umelá inteligencia sa stala prirodzenou súčasťou života mladých ľudí. Juráneková na základe vlastnej praxe tvrdí, že pre časť ľudí sa vzťah s AI stáva intenzívnejším.
Výsledky prieskumu dopĺňa údajmi z ich poradenskej praxe. V prvom polroku 2026 analyzovalo IPčko 3 008 kontaktov. Takmer pri každom desiatom kontakte, v ktorom sa objavila téma umelej inteligencie, ju ľudia opisovali ako blízkeho priateľa alebo spoločníka.
„Približne pri štyroch percentách kontaktov sme zaznamenali opakované, ťažko kontrolovateľné vracanie sa ku komunikácii s AI, ktoré samotní klienti a klientky opisovali ako formu závislosti,“ spresňuje. Aj preto by sme sa teda podľa nej nemali pýtať len na to, či mladí ľudia AI používajú a koľko času s ňou strávia, ale najmä prečo, v akých situáciách a čo im v skutočnosti nahrádza.
Takýto prístup je podľa odborníkov z IPčka oveľa bližší realite života mladých ľudí než jednoduché delenie na online a offline svet.
AI ako pomoc pri duševných ťažkostiach
Ako IPčko konštatuje, viaceré štúdie upozorňujú na rastúce psychické zaťaženie mladých ľudí, zvyšujúci sa výskyt emocionálnych ťažkostí a pokles životnej spokojnosti najmä u dievčat. Mladí teda prirodzene využívajú AI ako nástroj na rýchlu spätnú väzbu.
Viac ako tri percentá oslovených v prieskume uviedli, že umelá inteligencia je pre nich podpora v ťažkých situáciách. Podľa vyjadrení respondentov im prináša pochopenie, že nie sú na všetko sami, aj keď nikoho nemajú. AI je vtedy pre nich akýsi bezpečný priestor.
„Znamená to pre mňa, že keď sa niečo deje, viem, kam sa obrátiť – a to aj v prípade osamelosti či samovražedných myšlienok,“ uviedla jedna respondentka.
Štandard zaujímalo, či súčasná AI dokáže dostatočne rozpoznať, že dieťa alebo mladý človek prežíva vážnu psychickú krízu, a bezpečne ho nasmerovať na odbornú pomoc. Ako spresňuje Juráneková, veľa závisí od toho, ako človek s umelou inteligenciou komunikuje.
V niektorých prípadoch a pri témach súvisiacich s duševným zdravím dokáže vygenerovať odpoveď, ktorá pomenúva situáciu človeka, a ponúka všeobecné odporúčania na zvládanie náročného obdobia. Medzi nimi môže byť aj odporúčanie vyhľadať odbornú pomoc.
„Aj v našej praxi sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa na nás obrátili práve po tom, ako ich umelá inteligencia povzbudila kontaktovať psychológa alebo krízovú službu,“ potvrdila výkonná riaditeľka IPčka.
Na druhej strane však evidujú aj prípady, keď AI reagovala spôsobom, ktorý mohol byť rizikový – poskytla návod, vymenovala možné spôsoby alebo človeka v jeho uvažovaní utvrdzovala. Dokonca zaznamenali aj rizikové prípady, keď AI poskytla nebezpečnú informáciu, napríklad potvrdila, aká dávka liekov môže byť smrteľná.
Práve preto je podľa nej dôležité uvedomiť si, že AI nie je odborník. „Jej odpovede sa môžu výrazne líšiť podľa spôsobu, akým je otázka položená,“ dodáva. Môže byť podľa nej užitočným pomocníkom, no nemala by byť jediným zdrojom pomoci.
„Keď mladí ľudia v našom prieskume posudzovali odpovede na vážne témy, ako je napríklad sebapoškodzovanie, výrazne viac dôverovali odporúčaniam odborníkov než odporúčaniam umelej inteligencie,“ hodnotí Juráneková.
Prieskum teda podľa odborníkov naznačuje, že mladí ľudia dokážu rozlišovať medzi problémami, pri ktorých môže byť užitočná všeobecná podpora alebo praktická rada, a situáciami, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc.
Slovensko podľa odborníkov z IPčka dlhodobo čelí rastúcemu počtu mladých ľudí s psychickými ťažkosťami, pričom dostupnosť psychologickej a psychiatrickej starostlivosti zostáva nerovnomerná a v mnohých regiónoch nedostatočná. Upozorňujú, že čakacie lehoty na odbornú pomoc sú niekoľkomesačné.
„V takomto prostredí je prirodzené, že mladí ľudia využívajú rôzne dostupné zdroje informácií ešte pred kontaktovaním odborníka,“ tvrdia.
Prieskum však podľa nich ukázal, že AI vo všeobecnosti nenahrádza odborníkov z oblasti psychológie či psychiatrie: „Výsledok naznačuje, že mladí ľudia si uvedomujú závažnosť takýchto situácií a nepripisujú umelej inteligencii kompetencie, ktoré patria odborníkom.“
Podľa presných čísel z prieskumu vnímalo AI ako psychológa len niečo vyše percenta mladých a takmer dve percentá vnímali AI ako živú osobu.
Aj o súkromných veciach
Necelých sedem percent označilo AI za kamaráta, ktorý podporí, má vždy čas a hlavne nesúdi. Ako spresňujú odborníci, kamaráta, ktorému môžu povedať všetko alebo pri ňom môžu ventilovať emócie. Časť opýtaných využívala AI aj na delenie sa o súkromné veci či získanie povzbudenia a podpory.
Aj keď si väčšina mladých ľudí pri komunikácii s AI zachováva opatrnosť, každý šiesty oslovený uviedol, že mu nerobí problém hovoriť v tomto priestore o súkromných témach.
Odborníci preto upozorňujú na potrebu väčšej digitálnej gramotnosti a informovanosti o ochrane súkromia pri používaní AI nástrojov, keďže poskytované informácie môžu podliehať rôznym pravidlám spracovania a uchovávania údajov.
Vie pomôcť aj oklamať, konštatujú respondenti
Mládež vie podľa prieskumu kriticky vyhodnotiť pomoc umelej inteligencie a reálnu radu od kamaráta či odborného poradcu. Vníma ju najmä ako pomocníka pri učení a získavaní informácií, využíva ju najmä ako prostriedok pomoci a zdroj informácií.
Je to „pomôcka, ktorá mi pomôže doučiť sa to, čo sa učiteľom na hodine nepodarilo“, zaznelo od jedného z respondentov. Podľa odborníkov z IPčka je to pre mládež rýchly a vždy dostupný poradca, ktorý šetrí čas a prináša efektivitu.
Zároveň však pripúšťajú, že ide o nástroj, ktorý treba vedieť používať. „Vie pomôcť aj oklamať,“ konštatujú mladí.
Ako pozitívum IPčko vníma fakt, že približne štvrtina mladých, ktorí sa zúčastnili na výskume, vníma AI kriticky, uvedomuje si potenciálne hrozby, ktoré prináša, a okrem pozitív si uvedomuje aj riziká a negatíva.
Asi deväť percent oslovených vníma umelú inteligenciu ako hrozbu, pričom hlavnými dôvodmi boli jej zneužívanie na rôzne účely aj tvrdenia, že spôsobuje úpadok v logickom myslení, kazí kreativitu, šíri dezinformácie, ničí životné prostredie a vzťahy a berie ľuďom prácu.
„Ak nás vo všetkom prekoná, tak to nemusí dopadnúť dobre,“ vyjadril sa jeden respondent. Ak sa AI podľa neho vymkne spod kontroly, môže nám to negatívne ovplyvniť život.
