Popredné modely umelej inteligencie (AI) sa v posledných mesiacoch úspešne „vyslobodili“ zo zabezpečených testovacích prostredí. Systémy ako Claude od Anthropicu, GPT-5.6 od OpenAI či nemenovaný model od Mety prelomili svoje zabezpečenie a dostali sa na verejný internet.
Claude Mythos vytvoril niekoľko falošných profilov, ktoré pôsobili ako ľudia, zatiaľ čo model firmy Marka Zuckerberga doslova hackol inú spoločnosť. Napriek týmto incidentom – ktoré od seba delí len niekoľko týždňov – požíva umelá inteligencia dôveru svetových veľmocí. Na úrovni bežných občanov sa to však čoskoro môže otočiť.
Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) totiž koncom júla spustil verejné obstarávanie na AI systém na prevenciu trestnej činnosti. Jeho súčasťou má byť prediktívne modelovanie založené na údajoch v databázach vyšetrovateľov.
„Pri načítaní nových údajov musí systém analyzovať podobnosť, zhodu vzorcov a koreláciu atribútov s existujúcimi záznamami, aby predpovedal, kde sa môžu získať ďalšie relevantné informácie v rámci federálnych systémov,“ citoval z podkladov obstarávania portál Reason.
Na koho ukážu prstom ako na potenciálnu hrozbu?
Prediktívne, teda predpovedajúce modelovanie tak pôsobí ako systém PreCrime z diela Minority Report – hoci tamojšia technológia pracovala s ľudskými médiami. AI model, o ktorý má FBI záujem, však bude rovnako vyhľadávať vzorce správania sledovaných osôb a následne vyhodnotí, či predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Centrum na vyhodnocovanie hrozieb (TSC) ako súčasť úradu chce podľa Reasonu „využiť umelú inteligenciu na to, aby pomohla predpovedať, kto by mohol byť teroristom“, portál tiež poznamenal, že pod vedením riaditeľa Kasha Patela sa americkí federáli pomaly preorientovali na „domáci disent“.
Namiesto občanov Jemenu, Nigérie či hociktorej inej krajiny považovanej za sídlo organizácií Al-Káida či Islamský štát sa tak FBI postupne začína sústreďovať na vlastných občanov. „Zoznam osôb podozrivých z terorizmu v správe TSC je už zo svojej podstaty nástrojom zameraným na prevenciu trestnej činnosti – jeho cieľom je stíhať trestné činy ešte predtým, ako k nim dôjde,“ vysvetlil Reason.
Patel na vypočutí pred Senátom a Snemovňou reprezentantov v marci 2026 vyzdvihol rozmach spomínaného centra s tým, že zaznamenalo „dvojciferný nárast“ pri nasadzovaní biometrických technológií a zbere spravodajských informácií. V sekcii boja proti terorizmu stúpol aj počet agentov v teréne a spravodajských analytikov, poznamenal.
Riaditeľstvo FBI pre spravodajstvo pritom už v máji prišlo na nápad, ako sa dá obísť zákaz špehovania Američanov, ktorý vyplýva zo zákona Patriot Act (ten je aj bez toho terčom kritiky za narúšanie práva na súkromie).
Federálni agenti totiž prejavili záujem o nákup údajov od súkromných firiem. Jednou z najznámejších je spoločnosť Flock Safety, ktorá po celých Spojených štátoch montuje kamery na čítanie evidenčných čísel, a ktorá sa v dôsledku spolupráce s FBI stala terčom ničenia týchto zariadení.
Tieto autonómne zariadenia s vlastným solárnym napájaním skenujú EČV všetkých prechádzajúcich vozidiel a porovnávajú ich s centrálnou databázou v „takmer reálnom čase“ – čo je presne to, čo úrad hľadal, ako poukázala investigatíva portálu 404 Media.
Najprv cudzích, potom našich
Namiesto využívania vlastnej siete sa tak FBI obrátila na súkromných kontraktorov, čo je v podstate rovnaký proces, ako keď sa paralelná Ústredná spravodajská služba (CIA) obráti na Facebook či Instagram so žiadosťou o geolokáciu používateľov.
Patel počas vypočutia pred Kongresom priznal aj to, že jeho úrad vo veľkom nakupuje spravodajské informácie, z ktorých sa dá rekonštruovať trasa pohybu či posledné lokality, na ktorých sa ľudia zdržiavali.
Týždenník Politico pripomenul, že naposledy o nákupe súkromných údajov hovoril republikánov predchodca Christopher Wray, riaditeľ vyšetrovateľov z obdobia Joea Bidena. Ten zároveň v roku 2023 spochybnil, že by FBI robil to isté počas jeho éry.
Súkromné firmy totiž nepodliehajú prísnym reguláciám zákona Patriot Act, a po súhlase so špehovaním či zdanlivo nevinným „ukladaním cookies“ do prehliadača (za účelom stopovania týchto súborov a výkonnosti stránky) môžu spoločnosti z kategórie Little Tech zozbierať všetko to, čo agenti potrebujú – a potom im to predať.
Zber údajov z EČV pritom nasadili už v máji minulého roka – ale nie voči Američanom, a nebol to FBI. Vlani sa o použitie celoštátneho špehovania postaral dnes už známy Imigračný a colný úrad (ICE), ktorý z rozsiahlych databáz dopravných kamier vytiahol informácie o pravidelnom pohybe nelegálnych migrantov.
Migranti však z podstaty veci nie sú občanmi, takže nepožívajú ochranu súkromia, akú by im aspoň do určitej miery poskytol Patriot Act. Bez ohľadu na právne zázemie sa tento proces stretol s pochvalnými reakciami medzi voličmi Republikánskej strany, keďže prezident Donald Trump hodlal splniť svoje predvolebné sľuby.
Agenti paralelného Pohraničného a colného úradu (CBP) dokonca v niekoľkých prípadoch zneužívali takto získané dáta na špehovanie svojich bývalých partneriek či kolegov, ako odhalila reportáž portálu Wired. Toto rozsiahle zneužívanie bolo takmer súčasťou akejsi štábnej kultúry a prebiehalo celé desaťročia.
Dá sa však konštatovať, že vláda proces kupovania informácií od súkromných kontraktorov najprv otestovala na migrantoch, ktorých právna ochrana je slabšia oproti občanom USA, a až neskôr ho začne zavádzať proti držiteľom cestovných pasov s orlom a trinástimi hviezdami.
Nakupovanie lokalizačných dát sa pritom tiahne niekoľko dekád do minulosti. Až v roku 2021 upozornilo ministerstvo financií svoju podriadenú organizáciu, že kupovanie GPS záznamov od súkromníkov môže byť protiústavné vo svetle precedensu z roku 2018.
Touto podriadenou organizáciou bol daňový úrad (IRS), čo znamená, že nepriznaný zber dát od súkromníkov sa už dávno týkal všetkých od teroristov až po drobných dlžníkov – akurát v zákulisí.
Podobný AI systém, ktorý pospája informácie nadobudnuté z telefónov, dronov či z odpočúvania klávesníc, začal po pagerových útokoch v Libanone využívať aj Izrael. Ten pri likvidácii jedného z miestnych veliteľov hnutia Hizballáh nasadil výnimočnú kombináciu dronov a odpočúvania.
Ahmad Turmus vo februári zahynul po útoku izraelského dronu, bezpilotné zariadenia ho však obletovali niekoľko mesiacov predtým. Jeho prípad opísal denník Los Angeles Times, ktorého anonymný respondent vysvetlil fungovanie použitého AI modelu.
Bývalý zamestnanec obrannej firmy, ktorá je dodávateľom izraelskej armády, priblížil, že kamery pravdepodobne zaznamenali jeho tvár, EČV či miesto trvalého pobytu, a drony boli zrejme opatrené zariadeniami známymi ako stingrays – ide o simulátor mobilného vysielača bežne používaný tajnými službami.
„Aj keby Turmus vymenil SIM kartu, stále by bol sledovaný,“ podotkol špecialista. „Ide o obrovský tok údajov: telefónne metadáta, signály o polohe, výmeny SIM kariet, používanie aplikácií, správanie na sociálnych médiách, niekedy dokonca aj bankové údaje alebo údaje z rozpoznávania tváre,“ doplnil s tým, že aj Izrael „získava“ veľa údajov zo súkromného sektora.
Tieto zozbierané údaje by však človek spracúval najmenej niekoľko rokov. Preto sa v súčasnosti už bežne nasadzuje umelá inteligencia, ktorá informácie takpovediac preoseje a zistené vzorce predostrie ľudskému používateľovi. Najúspešnejším je podľa zdroja LA Times systém Maven od jednej známej firmy.
Všemocný Palantir
Vo veľdiele Pán prsteňov existovali artefakty známe ako vidiace kamene. Tie boli vzájomne prepojené pradávnou mágiou a bolo tak možné cez ne nahliadať do vzdialených krajín. Ich elfský názov palantír sa stal základom pre pomenovanie jednej z najúspešnejších technologických firiem miliardára Petra Thiela.
Palantir Technologies podľa LA Times často hovorí o spolupráci s AI centrom izraelskej armády, ktorému dodáva technológie používané na likvidáciu vybraných cieľov. Rovnaká firma však úradu ICE poskytla podobne naprogramovaný systém ImmigrationOS, ktorý už od septembra slúži na sledovanie nelegálnych migrantov za účelom ich jednoduchšieho odhalenia a deportácie.
Pripomeňme, že projekt Maven pod hlavičkou Pentagónu funguje od roku 2018, pôvodne ho zastrešoval Google. Keďže pracovníci divízie Gemini (podobne ako konkurenčný Anthropic) odmietli využívanie systémov vo vojne proti Iránu, námestník ministra Steve Feinberg ich nahradil Thielovým systémom.
Na riešenie migrácie vyčlenila Trupova administratíva viac ako 170 miliárd dolárov, čo bolo súčasťou balíka známeho ako Veľký krásny zákon (BBB). Časť týchto prostriedkov postupne získavajú kontraktori v odvetví AI špehovania, ako pre denník Wall Street Journal priznal šéf spoločnosti Airship AI Paul Allen.
Kontraktori, ktorí sa donedávna sústredili na zmluvy s ministerstvom obrany, sa postupne preorientovali na rezort vnútornej bezpečnosti, vysvetlil Allen. „Ak sa pozriete, kam smerujú peniaze, sú to ICE a CBP. Takže ak pôsobíte v tejto oblasti, presne toto robíte,“ dodal na pôde májovej výstavy Border Security Expo.
Obraz, ktorý svojím vyjadrením dokreslil, je právom znepokojivý. Systémy overené na bojisku či pri likvidácii nepohodlných „teroristov“ sa pomalým, no nezastaviteľným tempom dostávajú do civilnej sféry, kde ich federálna vláda začína používať proti vlastným občanom.
Rovnaký tón pritom použila nadácia Electronic Frontier Foundation pri kritike najnovšieho Trumpovho zákona Take It Down Act, ktorý nariaďuje sociálnym sieťam mazať príspevky spadajúce do kategórie deepfake.
Návrh senátora Teda Cruza a kongresmanky Maríe Salazarovej by prikázal platformám ako Facebook, Instagram či X, aby obsah označený ako „intímne zábery bez súhlasu“ (non-consensual intimate imagery) odstránil do 48 hodín.
AI sa však na týchto platformách využíva úplne bežne, najmä za účelom produkcie mémov. Tie zvyknú v polarizovanom svete niesť nejaký politický či ideologický odkaz, a môžu sa kedykoľvek stať terčom – zákon podľa EFF neposkytuje žiadne záruky ako možnosť odvolania.
Sledovanie občanov zo strany federálnych agentúr je stále protizákonné, už teraz však existujú metódy na obchádzanie legislatívnych prekážok. Otázne je, dokedy sa bude dať umelá inteligencia „využívať“.
„Diskutovať o tom, čo by teoreticky dokázala umelá inteligencia, je asi ako keby sa mravce rozprávali o tom, čo dokáže človek,“ poznamenal v marcovom podcaste Peter McCormack Show známy technologický výskumník Connor Leahy. Varoval tiež, že vývojári v skutočnosti nevedia, ako sa ich modely vyvíjajú a dokážu predstaviť len ich finálnu podobu.
O to znepokojivejšie sú správy o kódovaní nových vírusov, ktoré sa podarilo testovacím modelom Evo1 a Evo2. Podobne ako Chat-GPT skladá slová do viet a dopĺňa kontext, tieto systémy spájajú genetický materiál s cieľom vytvorenia nových „produktov“.
Modely pod vedením genetikov zo Stanfordovej univerzity tak vyvinuli stovky nových vírusov, ktoré predtým neexistovali. Patria však do kategórie bakteriofágov, teda vírusov, ktoré sú schopné nakaziť baktériu. Z 302 vhodných genómov zaúčinkovalo až 16 naprogramovaných vírusov.
Unikanie zo sandboxu, plánovanie smrtiacich útokov, špehovanie celých národov, či po novom aj navrhovanie patogénov – to všetko pravdepodobne viedlo Biely dom k zmene AI stratégie, ktorú vlani v júli predstavili ako „Zvíťaziť v AI pretekoch“.
Úradníci Bieleho domu takmer s istotou revidujú nové usmernenia Trumpovej administratívy týkajúce sa AI a rozšíria dohľad nad jednotlivými modelmi, priznali portálu Wired anonymné zdroje z administratívy. Ak sa ukáže, že AI model je príliš výkonný, vláda obmedzí jeho používanie v otvorenom režime.
Nebolo to tak dávno, čo jednotlivé modely vzbudzovali skôr pobavenie, najmä tým, že ich logá vyzerajú ako zvierače. V súčasnosti sa však nakopili varovania a pochybnosti týkajúce sa presahovania do vojny či právnych otázok, a medzi používateľmi sa ich postupne smeje čoraz menej.