České profily vyzývajú na demonštráciu 29. augusta za zotrvanie v Českej republike a uvádzajú, že Česi tušia blížiaci sa vpád a predávajú nehnuteľnosti v oblasti, pričom využívajú vygenerované fotky domov.

Profil nejestvujúceho českého veľvyslanca vo Varšave zas šíri vygenerovanú listinu, podľa ktorej Varšava žiada Prahu, aby sa vzdala v prospech Poľska 368 hektárov pôdy v Moravskosliezskom a Libereckom kraji. Vzniklo dokonca falošné médium lRozhlas.cz, napodobňujúce skutočný portál iRozhlas.cz.

Falošný portál zaregistrovali cez nemeckú spoločnosť začiatkom augusta. Hackeri spätí s dezinformačnou kampaňou dokonca ukradli heslo jednému z poľských novinárov a vydali článok v skutočnom médiu PiK Radio o tom, že Poľsko plánuje obsadiť územie Českej republiky.

Bezpečnostné zložky a analytici označujú za možného pôvodcu kampane Kremeľ, ktorého cieľom by mohlo byť pomocou vplyvovej operácie rozhádať spojencov podporujúcich Ukrajinu. V minulosti už podobnú činnosť zaznamenali – rovnako v súvislosti so sporom o Tešínsko.

Úrodná pôda

Maciej Ruczaj, poľský politológ, bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe a tiež niekdajší veľvyslanec na Slovensku, sa v rozhovore pre nestranícky kresťanskodemokratický Klub Jagielloński v marci vyjadril, že medzi utvárajúcu sa českú vládu Andreja Babiša a vidinu zhoršenia vzťahov s Varšavou možno klásť znak rovnosti.

Poľský politológ vtedy nepredpokladal, že prvotný podnet k zhoršeniu dvojstranných vzťahov by mohol prísť z Varšavy, a nie Prahy.

Práve poľská vláda však podľa nemenovaného vládneho zdroja poľského portálu Fakt ešte na jeseň 2025 plánovala obnovenie poľsko-českých konzultácií na expertnej úrovni. Ich cieľom malo byť predstaviť stanovisko strán k spôsobu vyrovnania českého územného dlhu.

Poľsko bude podľa zdroja portálu požadovať od Prahy vyčlenenie 368 hektárov z územia Českej republiky a ich prevod pod svoju správu. Vedúca tlačového oddelenia českého ministerstva zahraničných vecí Mariana Wernerová pre daný portál uviedla, že rezort „v tejto chvíli nezverejňuje podrobnosti“.

Na české ministerstvo zahraničia sa obrátila aj redakcia Štandardu. Podľa Wernerovej „platí, že rokovania s Poľskom o vyriešení takzvaného územného dlhu prebiehajú už mnoho rokov“. Zopakovala však, že nateraz nebude v mene rezortu poskytovať žiadne podrobnosti.

Tlačové oddelenie poľského ministerstva zahraničia pre Štandard uviedlo, že otázka „takzvaného územného dlhu“ zostáva vo vzťahoch medzi Varšavou a Prahou stále aktuálna, avšak tento rok sa vo veci neviedli žiadne oficiálne rokovania.

„Naším cieľom naďalej zostáva vyriešenie tejto otázky v duchu dobrého susedského dialógu. Čas, keď bude dohoda uzatvorená, ako aj podoba, v akej bude dosiahnutá, budú predmetom dvojstranných rokovaní,“ uzavrel poľský rezort diplomacie.

Varšava územie nechce

Spomenutých 368 hektárov však nemá s Tešínskom nič spoločné. Ide o hraničný dlh Česka voči Poľsku, ktorý vznikol pri úprave československo-poľskej hranice v roku 1958. Poľsko odovzdalo Československu približne 1 205 hektárov územia, zatiaľ čo Československo Poľsku iba 837 hektárov.

Rozdiel bol 368 hektárov v prospech Československa a práve územie s takou rozlohou považuje Varšava za nevyriešený dlh.

Je však na vzájomnej dohode, ktoré územia s rozlohou takmer 370 hektárov Praha Varšave vyčlení s cieľom ich pričlenenia k Poľsku. Ani jediný centimeter štvorcový nemusí mať vzťah k Tešínsku, keďže ide o dva odlišné historické spory.

V reakcii na správu portálu RMF 24 poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski – ktorý spolu s prezidentom Karolom Nawrockým a premiérom Donaldom Tuskom tvorí trojicu najobľúbenejších poľských politikov – na sociálnej sieti vyzval, aby sa Poliaci a Česi nenechali rozhádať.

„Vstup do Zaolšia bol jedným z najhlúpejších rozhodnutí poľskej zahraničnej politiky v dejinách, ale dúfam, že českí bratia si pamätajú, že v osobe prezidenta Lecha Kaczyńského na Westerplatte v roku 2009 sa zaň Poľsko verejne ospravedlnilo,“ napísal Sikorski.

Narážal tým na rok 1938. Dňa 30. septembra vláda Jana Syrového počas zasadnutia v Prahe prijala všetky v Mníchove stanovené podmienky zachovania mierového stavu medzi Československom a Nemeckom. Pred polnocou toho istého dňa oslabenie Prahy využila Varšava.

Odovzdala ultimátum, v ktorom požadovala významnú časť Tešínskeho Sliezska, časti Oravy, Spiša a Kysúc. Ministerská rada ráno nasledujúceho dňa ultimátum prerokúvala. Len 15 minút po tom, ako sa na schôdzu dostavil prezident Edvard Beneš, bolo rozhodnuté. Československo odstúpilo Poľsku územie a do Zaolšia vstúpili poľské jednotky.

O necelý rok Nemecko zaútočilo na Poľsko a Varšava tak okrem území obsadených v Sliezsku a na severe Slovenska prišla na šesť rokov aj o svoju zvrchovanosť a nezávislosť. Rozhodnutím víťazov druhej svetovej vojny sa československo-poľská hranica obnovila v podstate v jej predvojnovom stave. Varšave dodnes zostala iba horná Orava a severný Spiš.

Podobne ako Sikorski odmieta rozdúchavanie starých sporov aj Tusk. Ten na sociálnej sieti napísal, že „Poľsko a Česko sú skutoční priatelia“, k čomu priložil obrázok kreslených postáv zo súčasných rozprávok oboch krajín: krtka a psíka Rexa. Podobne reagoval na sociálnej sieti aj poľský rezort diplomacie.