Fico informoval, že podľa štatistík OECD pripadajú na 1 000 obyvateľov priemerne 3,9 až štyria lekári. Slovensko sa nachádza na úrovni 3,8.
„Stále máme priestor, ako zvyšovať počet lekárov s vysokoškolským vzdelaním. Rovnako si myslíme, že nie je celkom geograficky správne rozdelené to, čo produkujú naše lekárske fakulty. Momentálne máme na Slovensku dve lekárske fakulty v Bratislave, jednu lekársku fakultu v Martine a jednu v Košiciach. Vláda dnes rozhodla, že urobíme významný krok aj tu v Banskej Bystrici,“ povedal premiér.
Z fakultnej nemocnice vznikne univerzitná
So vznikom novej lekárskej fakulty súvisí aj transformácia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici na univerzitnú nemocnicu.
„To znamená oveľa viac ako výmena tabuľky na budove. Stredné Slovensko si prestane vychovávať lekárov na diaľku a začne ich vychovávať vo svojom kraji,“ vysvetlil na tlačovej konferencii minister Šaško.
Dodal, že podľa dát je práve v Banskobystrickom kraji najnižší počet zubných lekárov a spolu s Nitrianskym, Trnavským a Trenčianskym krajom má podpriemerný počet lekárov.
Predseda vlády skonštatoval, že nová lekárska fakulta bude bezprostredne spojená s novou špičkovou banskobystrickou nemocnicou, ktorá je aktuálne vo výstavbe.
Okrem novej nemocnice tak na strednom Slovensku pribudne integrovaný ekosystém, v ktorom sa spoja vysokoškolské vzdelávanie, klinická medicína, biomedicínsky výskum, inovácie a transfer poznatkov do zdravotnej praxe.
„Mladí dostanú ďalší dôvod ostať v srdci Slovenska, aby sa mohli priamo tu vzdelať pod dohľadom renomovaných lekárov,“ podotkol minister. V rámci rozvoja novej nemocnice by podľa jeho slov mali v areáli pribudnúť aj nájomné byty pre zdravotníkov.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) pripomenul, že na začiatku funkčného obdobia si vláda stanovila za cieľ zvýšenie počtu študijných miest pre medikov o 150. „Dostatok sme teda zvládli. To, aby ostali po štúdiu na Slovensku, je už úlohou ministerstva zdravotníctva. Pred nami je ešte jedna výzva, a to zdravotné sestry,“ skonštatoval Drucker v súvislosti so zmenou vzdelávania sestier.
Dodal, že dostatok vzdelávacích kapacít na Slovensku bude priťahovať aj ľudí z Európskej únie, čo bude pre Slovensko znamenať prísun peňazí a talentov.
Transformáciu banskobystrickej nemocnice vidí pozitívne aj predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer). Upozornil, že Banskobystrický kraj patrí k regiónom s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí a preventabilných ochorení na Slovensku.
„V našom kraji máme dosť zaostalé zdravotníctvo. Univerzita nám umožní ďalší rozvoj pre našich pacientov,“ dodal.
Poisťovne majú v budúcnosti zohľadňovať potreby regiónov
Vláda tiež vo štvrtok prijala dokument, ktorý hovorí o takzvanej zonácii nemocníc. Ide o metodiku, ktorá upravuje podporu nemocníc a ambulancií prostredníctvom poisťovní. Týka sa zariadení, ktoré najviac ohrozuje nedostatok zdravotníckeho personálu.
Má motivovať zdravotné poisťovne, aby v rámci možností rozpočtu tieto rizikové okresy finančne zohľadnili.
Metodiku založenú na analýze dát pripravil Inštitút zdravotných analýz. Ten v nej identifikoval deväť kľúčových okresov, ktoré si vyžadujú zvýšenú podporu: Rožňava, Rimavská Sobota, Komárno, Humenné, Levice, Čadca, Poprad, Považská Bystrica a Zvolen.
Cieľom všetkých opatrení má byť podľa ministra zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti mimo Bratislavy, a to nielen investíciami do budov a vybavenia, ale najmä tým, aby v regiónoch zostali lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci.
Zonácia má byť v roku 2026 implementovaná ako pilotný program.
Na pretras prišli aj klimatizácie
Minister Šaško po výjazdovom rokovaní vlády vyhlásil, že v blízkej budúcnosti chce riešiť aj nevyhovujúce teplotné podmienky v nemocniciach. Vláda už podľa jeho slov vo štvrtok prijala uznesenie, podľa ktorého má pripraviť konkrétny návrh, ako situáciu riešiť, vrátane harmonogramu a financovania.
Problémom sú najmä staré nemocničné budovy, ktoré neboli projektované na dnešné klimatické podmienky ani na súčasné nároky na elektrickú sieť.
„Naše budovy nemocníc majú už svoj vek, niektoré 70, 80 či dokonca 140 rokov. Neboli dimenzované na dnešnú elektroinštaláciu, a preto sa na to treba pozrieť dôsledne a hĺbkovo prostredníctvom auditu,“ povedal minister.
Podľa neho nejde o problém iba počas horúcich letných dní. Riešiť treba aj opačný extrém, a to nedostatočné vykurovanie v zime, napríklad na operačných sálach či v miestnostiach, kde sa skladujú lieky.
Ministerstvo chce preto najskôr zanalyzovať, kde a aké opatrenia sú potrebné. Niekde môže podľa ministra pomôcť jednoduchšie riešenie, inde bude potrebná väčšia investícia.
„Niekde to môže byť fólia, klimatická jednotka, to ukáže analýza, kde čo má byť. Platí, že najlepšou odpoveďou sú nové nemocnice a rekonštrukcie,“ uviedol. Prvé opatrenia by podľa neho mohli fungovať už počas najbližšej letnej sezóny.
