„Slovenské zdravotníctvo čelí jednej z najväčších personálnych výziev – starnutiu sesterskej populácie a nedostatku nových absolventov. V najbližších rokoch bude potrebné nahradiť tisíce sestier odchádzajúcich do dôchodku. Nový model by mal mladým ľuďom ponúknuť atraktívnejšiu a efektívnejšiu vzdelávaciu cestu k povolaniu všeobecnej sestry, pričom zachováva rovnakú odbornú úroveň prípravy a plnú kompatibilitu s požiadavkami Európskej únie,“ vyslovil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).
Dodal, že model bol konzultovaný s Európskou komisiou aj so zástupcami sektora v rámci odvetvovej tripartity.
Situácia s chýbajúcimi sestrami je kritická
Na Slovensku aktuálne chýba 14-tisíc zdravotných sestier, pričom ročne do systému príde 500 sestier. V rámci Európskej únie máme na tisíc obyvateľov len 5,7 sestry, pričom európsky priemer je 8,4.
Stredné zdravotnícke školy dnes vzdelávajú záujemcov prevažne v odbore praktická sestra. Rozdiel medzi praktickou sestrou a všeobecnou sestrou je v rokoch štúdia a v následných kompetenciách v praxi.
Praktická sestra študuje štyri roky na strednej zdravotníckej škole. Ak chce byť všeobecnou sestrou s vyššími kompetenciami, musí pokračovať na vysokej škole v odbore ošetrovateľstvo.
Kým praktická sestra sa stará o stravu, hygienu či polohovanie pacienta, meria mu fyziologické funkcie alebo pripravuje pacienta na liečbu, všeobecná sestra sa stará o podávanie liečby, ale aj ošetrovanie vstupov, kanýl, katétrov a o dokumentáciu.
Budú šestnásťroční študenti pripravení na kontakt s ťažko chorými pacientmi?
Nový model vzdelávania vyvolal v odbornej verejnosti rozličné reakcie. Asociácia nemocníc Slovenska, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb či Slovenská lekárska komora zmenu vítajú.
„Historická skúsenosť nám ukázala, že tlačiť plošne všetky sestry do vysokoškolského štúdia bola chyba. Aj toto rozhodnutie z minulosti odtrhlo systém od reality a zapríčinilo akútny nedostatok sestier v našich nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb a ambulanciách,“ napísali na sociálnej sieti zdravotnícki odborári.
Lekárska komora však zároveň zdôraznila, že súbežne s novým vzdelávaním bude nevyhnutné zlepšiť kompetencie sestier, ich spoločenské postavenie, platové ohodnotenie a podporiť ďalšie vzdelávanie súčasných praktických sestier.
Zásadný nesúhlas voči novej vzdelávacej reforme vyslovilo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek.
Nerozumejú, prečo sa ministerstvo rozhodlo experimentovať práve so vzdelávaním sestier. Podľa ich slov Slovensko dnes netrápi nedostatok záujmu o štúdium ošetrovateľstva. Problémom je, že absolventi po skončení školy často odchádzajú zo zdravotníctva alebo do zahraničia.
Príčinou teda nie je dĺžka štúdia, ale pracovné podmienky, spoločenské postavenie a finančné ohodnotenie.
„Sestra 21. storočia nie je tou istou profesiou ako pred tridsiatimi rokmi. Dnes pracuje s modernými medicínskymi technológiami, elektronickou zdravotnou dokumentáciou, vykonáva množstvo odborných výkonov, ktoré v minulosti patrili výlučne lekárom, a nesie vysokú mieru zodpovednosti za bezpečnosť pacienta. O to viac nás znepokojuje snaha skracovať alebo meniť systém prípravy bez jasne predstaveného obsahu vzdelávania,“ reagovali.
Prekáža im aj ministrovo tvrdenie, že o zmenách diskutoval na odvetvovej tripartite. „Za naše združenie sa musíme jednoznačne ohradiť, že na odvetvovej tripartite neprebehla žiadna odborná diskusia. Model nám bol predstavený ako hotové rozhodnutie bez priestoru na pripomienky či diskusiu a bez snahy hľadať odborný konsenzus,“ doplnili vo svojom stanovisku na sociálnej sieti.
Zdôraznili, že dodnes nepoznajú podrobnosti nového modelu, nie je jasné, aký bude rozsah odbornej praxe, kto bude študentov pripravovať, ako bude zabezpečená kvalita klinickej výučby ani ako budú šestnásťroční študenti pripravení na kontakt s ťažko chorými pacientmi, utrpením či so smrťou.
„Ak chceme do zdravotníctva prilákať viac mladých ľudí, cesta nevedie cez znižovanie alebo obchádzanie požiadaviek na vzdelanie. Vedie cez dôstojné pracovné podmienky, spravodlivé odmeňovanie, spoločenský rešpekt a vytvorenie prostredia, v ktorom budú chcieť absolventi zostať pracovať,“ myslia si.
Sesterská komora: O nás bez nás
Na rozhodovanie o sestrách bez sestier poukazuje aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá zastupuje takmer 20-tisíc členov z viac než 31-tisíc registrovaných sestier a pôrodných asistentiek.
Slovensko podľa jej prezidentky Ivety Lazorovej dlhodobo čelí personálnemu kolapsu v zdravotníctve. Na utorkovej tlačovej konferencii uviedla, že od roku 2016 opakovane predkladali každému ministrovi zdravotníctva návrhy na riešenie stabilizácie počtu sestier, no nepremietli sa do praxe.
„Jediným čiastkovým opatrením bolo zvýšenie miezd a môžeme sa baviť o tom, či je na adekvátnej úrovni,“ poznamenala prezidentka.
O novom modeli vzdelávania s nimi vraj tiež nikto nediskutoval. Nepovažuje ho za prospešný. Vraví, že dnes v ošetrovateľstve nie sú najdôležitejšie manuálne zručné sestry, ale sestry, ktoré používajú vysokoodborné metódy na uplatnenie ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta.
„Vrátenie vzdelávania na stredné zdravotnícke školy problém nerieši. Ak máme nedostatok pilotov, tiež im skrátime tréning? Neohrozíme tým pasažierov? Nepoučili sme sa ani od našich českých susedov, kde sa model v znení 4 + 1 neosvedčil, pretože absolvent nemal kompetencie robiť samostatné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť,“ pripomenula s dôvetkom, že okolité krajiny nedostatok sestier neriešia zmenou vzdelávania.
Viceprezident komory Milan Laurinc poznamenal, že model u českých susedov neuspel aj preto, lebo vzdelanie sestry podľa európskej smernice musí obsahovať 4 600 hodín, z čoho minimálne polovicu tvorí prax. To sa podľa jeho slov v rámci štyroch rokov, kde je aj všeobecné vzdelávanie, naplniť nedá.
Laurinc si stojí za tým, že sestry, ktoré vzídu zo strednej školy, nie sú dostatočne zrelé na to, aby si uvedomovali potreby pacientov.
Skutočné jadro problému chýbajúcich sestier podľa neho nespočíva vo vzdelávaní, ale v starnúcej populácii sestier, v nedostatočných podmienkach pre sestry, ktoré sú zároveň matky, v slabom odmeňovaní a v rigidite systému.
„Stále počúvame, ako sú lekári nositeľmi zdravotníckeho systému, a ostatní zdravotnícki pracovníci akoby v systéme neexistovali,“ dodal.
Riešením je podpora vysokoškolského vzdelávania
Riešením nedostatku sestier by podľa komory sestier mohla byť podpora najmä vysokoškolského vzdelávania, zvýšenie kapacít a priestorov fakúlt ošetrovateľstva.
Na fakultách ošetrovateľstva končí ročne približne tisíc študentov, pričom fakúlt je osem. Prijať môžu okolo 120 študentov, no záujemcov je viac, a to približne 260. „Záujem o štúdium je, ale nemáme kapacity na to, aby vysoké školy prijali viac študentov,“ doplnila Lazorová.
V neposlednom rade by stabilizácii sesterského personálu pomohlo prilákanie slovenských mozgov späť z Českej republiky či Rakúska prostredníctvom vhodných pracovných podmienok a odmeňovania.
Jednou z možností je podľa komory aj adaptácia ukrajinských zdravotných sestier a vytvorenie podmienok na ich nostrifikáciu [úradné uznanie platnosti a rovnocennosti oprávnenia získaného v zahraničí, pozn. red.], aby mohli v slovenských nemocniciach pracovať ako všeobecné zdravotné sestry.
