Podľa premiéra bol postup bývalej garnitúry o to menej pochopiteľný, že hliník je strategickou surovinou pre automobilový priemysel, modernú infraštruktúru aj obranný priemysel. Slovalco zároveň označil za jeden z energeticky a ekologicky najefektívnejších závodov svojho druhu v Európe. Jeho uhlíková stopa je podľa Fica približne päťnásobne nižšia než v prípade porovnateľných čínskych konkurentov.
Súčasná vláda tak prezentuje obnovenie výroby hliníka ako obrat oproti politike svojich predchodcov. Fico za zlomový moment označil memorandum o porozumení z februára tohto roka, na ktoré následne nadviazali konkrétne podporné opatrenia. Tie vláda schválila v júli.
Spúšťanie technologických zariadení je podľa premiéra naplánované na 29. augusta. Fabrika sa však okamžite nevráti na pôvodnú výrobnú kapacitu, hliník začne produkovať postupne. Reštart prevádzky má priamo podporiť vytvorenie viac ako 200 pracovných miest. Očakáva sa však, že ďalšie vzniknú v rámci dodávateľského reťazca.
Slovalco skončilo po energetickej kríze
Príbeh odstavenia fabriky je o niečo komplexnejší než dnešná Ficova kritika jeho predchodcov. Slovalco začalo obmedzovať výrobu už počas energetickej krízy v roku 2022, keď prudko rástli ceny elektriny. Na výrobu primárneho hliníka je totiž elektrická energia jedným z rozhodujúcich nákladov. Postupné odstavovanie elektrolýznych pecí vyústilo začiatkom roka 2023 do úplného zastavenia výroby primárneho hliníka.
Štandard však už v minulosti upozorňoval, že vedenie Slovalca nespájalo problém len s cenami energií, ale aj s nastavením kompenzácií pre energeticky náročný priemysel. Firma argumentovala tým, že výrobcovia v niektorých ďalších európskych krajinách dostávali výraznejšiu pomoc pri nepriamych nákladoch spojených s emisnými povolenkami. Slovenský závod sa tak podľa jeho predstaviteľov dostával do nevýhodnej konkurenčnej pozície.
Politická zodpovednosť za koniec výroby sa následne stala predmetom sporu. Fico a predstavitelia Smeru opakovane pripisovali odstavenie fabriky rozhodnutiam vlád z rokov 2020 až 2023 a zároveň ho používali ako príklad dôsledkov európskej klimatickej a energetickej politiky.
Zastavenie výroby však prichádzalo v čase celoeurópskej energetickej krízy, ktorá zasiahla energeticky náročný priemysel vo viacerých krajinách. Nešlo teda len o to, do akej miery vtedy mal a mohol štát domácemu producentovi pomôcť, ale aj o samotnú realitu na európskom energetickom trhu.
Reštart fabriky ako symbol obratu
Pár hodín po výjazdovom rokovaní vlády v neďalekom Hliníku nad Hronom prišiel premiér Robert Fico do haly žiarskeho Slovalca, aby symbolicky odštartoval proces, o ktorom jeho kabinet rokoval s vlastníkmi fabriky niekoľko mesiacov.
Technológia, ktorá nevyrábala primárny hliník viac ako tri roky, sa opäť pripája k elektrickej energii. Výroba sa však nerozbehne zo dňa na deň. Slovalco má celkovo 226 elektrolýznych pecí. V prvej fáze ich spustí sto a ich postupný nábeh potrvá až do konca februára.
„Samotné spustenie dnes je v tom, že technológia začne byť napájaná, začne sa zohrievať. Ďalší krok je zajtra, keď sa začne zohrievať jedna prvá konkrétna pec,“ vysvetlil generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý.
Prvá pec sa bude podľa neho zohrievať približne tri dni. Až následne do nej príde surovina a spustí sa elektrolytický proces, pri ktorom začne vznikať primárny hliník. Reštart pecí tak bude trvať približne pol roka.
Na plnú kapacitu sa pritom Slovalco zatiaľ nevracia. „Tých sto pecí budeme spúšťať do februára a potom budeme hľadať ďalšie riešenia, aby sme mohli ísť na plnú kapacitu,“ povedal Veselý. Rozhodujúcou premennou zostáva to isté, čo fabriku pred tromi rokmi pomohlo odstaviť – elektrická energia.
Sto miliónov na reštart a dlhodobá elektrina
Obnova produkcie bude kapitálovo náročná. Podľa premiéra musia vlastníci vložiť do procesu reštartu 100 miliónov eur. Veselý zároveň vyčíslil náklady, ktoré firma znášala počas odstávky len preto, aby technológia zostala schopná opätovného spustenia.
„Slovalco stálo to, že sme túto halu držali zapnuteľnú, mesačne 1,5 milióna až 2 milióny eur,“ povedal.
Ak by podnik takúto sumu vynakladal počas celých troch rokov, išlo by rádovo o desiatky miliónov eur ešte pred samotnými nákladmi na reštart. Vlastníci podľa vedenia fabriky počas odstávky udržiavali technológie a časť personálu práve preto, aby možnosť návratu k výrobe nezanikla.
Kľúčovým predpokladom obnovy je nový model dodávok elektrickej energie. Slovalco má od 1. januára budúceho roka odoberať elektrinu od štátnej Vodohospodárskej výstavby, ktorá prevádzkuje Vodné dielo Gabčíkovo. Kontrakt však nepokryje všetku spotrebu fabriky.
„My máme zmluvu s Vodohospodárskou výstavbou iba v tom objeme, ktorý Vodohospodárska výstavba vie garantovať,“ vysvetlil Veselý. Slovalco preto už uzavrelo ďalší kontrakt so Slovenskými elektrárňami na energiu, ktorú Gabčíkovo nedokáže zabezpečiť.
Problémom je najmä rozdiel medzi celoročnou produkciou vodnej elektrárne a okamžitou spotrebou hlinikárne. Gabčíkovo môže podľa Veselého za rok vyrobiť približne toľko elektriny, koľko Slovalco spotrebuje, výroba vodnej elektrárne však kolíše podľa hydrologických podmienok.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že nejde o dotovanú cenu elektriny. Dlhodobý kontrakt označil za trhový a uviedol, že pre Vodohospodársku výstavbu predstavuje obchod v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur.
Vládna pomoc Slovalcu nestojí na jednej dotácii, ale na kombinácii viacerých opatrení. Najdôležitejšie sú kompenzácie nepriamych nákladov systému emisných povoleniek ETS, ktoré energeticky náročným podnikom zmierňujú časť nákladov premietnutých do ceny elektriny.
Súčasná vláda túto schému upravila tak, aby bola pre priemysel štedrejšia a podobná ako má Nemecko, pričom podľa Tomáša Tarabu ju odsúhlasila aj Európska komisia. Podpora sa pritom netýka iba Slovalca, ale aj ďalších energeticky náročných fabrík.
Ľudia sa vracajú, plný výkon však zatiaľ istý nie je
Reštart sa prejavuje aj na zamestnanosti. Slovalco má v súčasnosti približne 250 pracovníkov. Podľa Veselého tvoria takmer 80 percent súčasného stavu ľudia, ktorí vo fabrike pracovali už pred odstavením výroby – buď v podniku zostali, alebo sa po prepustení vrátili.
Taraba hovorí, že pri maximálnom výkone by mohla fabrika priamo zamestnávať do 500 ľudí a na jej činnosť môže byť naviazaných ďalších približne päťtisíc pracovných miest.
Nórsky spoluvlastník Norsk Hydro zároveň posiela do Žiaru približne tucet skúsených pracovníkov, ktorí majú pomáhať počas nábehu výroby a odovzdávať skúsenosti slovenskému tímu. Zástupkyňa Hydro Hanne Simensen označila obnovenie Slovalca za projekt dôležitý nielen pre Slovensko, ale aj pre európsku bezpečnosť dodávok a znižovanie závislosti od dovozu hliníka.
Podstatná otázka po dnešnom symbolickom spustení však zostáva otvorená. Prvých sto pecí predstavuje menej ako polovicu z celkových 226. O osude zvyšných sa bude rozhodovať podľa ekonomických podmienok, predovšetkým podľa ceny elektrickej energie.
Slovalco totiž cenu svojho produktu nedokáže jednoducho premietnuť do vyšších nákladov. Cena hliníka sa tvorí na Londýnskej burze kovov a slovenský výrobca tak súťaží na globálnom trhu s producentmi, ktorí majú odlišné ceny energií aj environmentálne podmienky.
„My nevieme konkurovať cene, my vieme konkurovať kvalitou,“ zhrnul Veselý.
Dnešok preto znamená skutočný návrat výroby, nie však ešte návrat Slovalca v jeho niekdajšej sile. Po troch rokoch sa podarilo vyriešiť podmienky na spustenie prvých sto pecí. Či sa postupne rozsvieti všetkých 226, bude testom nielen dohody vlády s vlastníkmi, ale aj toho, či sa energeticky náročná výroba hliníka na Slovensku dokáže opäť dlhodobo ekonomicky udržať.
