Na porušovanie práv počas pandémie upozornila aj sudkyňa

Počas pandémie určoval rozsah a spôsob obmedzení najmä hlavný hygienik Ján Mikas svojimi vyhláškami, ktoré však predstavovali podzákonné normy. Rovnako nimi zavádzal nové oprávnenia pre policajtov, ktoré však neboli obsiahnuté v zákone o Policajnom zbore.

Podzákonné normy sú všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú nižšej právnej sily ako zákony a musia byť s nimi v úplnom súlade. Obmedzenia a zásahy do ľudských práv však možno upravovať iba zákonmi.

Policajti tak nezákonne vykonávali kontroly a neoprávnene zasahovali do ľudských práv na základe vyhlášok hlavného hygienika, ktorý nemal právomoc takto rozširovať policajné právomoci.

Na tieto zásadné porušenia práv upozornila sudkyňa Správneho súdu v Bratislave Dana Jelínková Dudzíková.

Kontrola NKÚ hovorí o zlyhaní štátu pri MOM-kách

Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ukázala neuveriteľné zlyhania štátu pri hospodárení s verejnými financiami počas covidovej pandémie, pri ktorých došlo k netransparentnému plytvaniu stovkami miliónov eur prostredníctvom MOM-iek.

NKÚ odhadol, že štát v rokoch 2020 až 2023 vynaložil zo štátneho rozpočtu na mobilné odberové miesta až 317 miliónov eur, z čoho takmer 237 miliónov eur bolo použitých na testy v nich. Kontrola zistila, že do konca roka 2022 bolo do Národného registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zapísaných celkovo 2 915 MOM-iek.

Úrad pritom poukazuje na skutočnosť, že najziskovejšie subjekty mali pred pandémiou tržby na nulovej úrovni alebo v desiatkach až stovkách tisíc eur, no za rok 2021 ich tržby vzrástli o tisícky percent na úroveň miliónov eur. Viac ako desať percent celkového počtu registrovaných MOM-iek pritom pripadá iba na osem konkrétnych právnických osôb obsiahnutých v správe NKÚ.

Nominant vtedajšieho OĽaNO na MOM-kách kráľovsky zarábal

Rekordérom v tejto oblasti bol bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva za čias Vladimíra Lengvarského a nominant vtedajšieho hnutia OĽaNO (súčasné Hnutie Slovensko) Kamil Száz.

Száz v rozhovore pre Denník N potvrdil, že cez svoje firmy prevádzkuje približne 20 MOM-iek a že sa necíti v konflikte záujmov. Na otázku, prečo mal taký vysoký počet odberných miest, odpovedal, že mu to „dávalo ekonomický zmysel“. Po medializácii oznámil ukončenie prevádzkovania MOM-iek a o pol roka po zverejnení tejto informácie ho vláda na jeho vlastnú žiadosť odvolala z funkcie.

Nadácia Zastavme korupciu vo svojej analýze uvádza, že priemerný mesačný príspevok na jednu MOM-ku bol približne 25-tisíc eur. Száz tak mohol prostredníctvom svojich firiem zarábať na štátnych príspevkoch približne 500-tisíc eur mesačne.

Nominant protikorupčného hnutia OĽaNO tak ekonomicky profitoval ako majiteľ a konateľ firiem zo štátom financovaného testovania a ako štátny tajomník bol vo vedení ministerstva, ktoré pripravovalo testovaciu stratégiu a pravidlá financovania odberových miest.

Konflikt záujmov podľa vlastných slov necítil a po kritike oznámil úplné ukončenie prevádzkovania MOM-iek s odôvodnením, že chce odstrániť aj samotný dojem, že môže ovplyvňovať pravidlá v prospech svojich spoločností. Koľko peňazí na štáte Száz zarobil, nikdy nezverejnil.

Tento netransparentný a mimoriadne podozrivý proces bol možný iba preto, že podľa kontroly NKÚ mnohé MOM-ky dostávali štátne financie napriek tomu, že tieto presuny peňazí nebolo možné relevantne skontrolovať.

Záhadne vymazaná databáza s údajmi

Podľa záverov NKÚ neexistovala pri MOM-kách kompletná databáza, ktorá by umožnila jednoznačné získanie dát o ich počte, o počte použitých antigénových a PCR testov alebo o finančných prostriedkoch vynaložených na jednotlivé odberové miesta. Viac ako desať percent všetkých registrovaných MOM-iek pripadalo na osem právnických osôb, ktorým v roku 2021 vzrástli tržby rádovo o tisícky percent.

Najväčšia databáza s dôležitými informáciami o odberných miestach bola v systéme Moje eZdravie. NKÚ kontrolou zistil, že niekto vymazal relevantné dáta zo systému tak, aby nebolo možné spätne preveriť dôležité informácie o počte odberných miest a tokoch verejných financií.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) na tlačovej konferencii 22. augusta tvrdil, že informačný systém, ktorý vláda po svojom nástupe našla vymazaný, sa medzičasom podarilo obnoviť. Podľa jeho vyjadrení by obnovené údaje mali vyšetrovateľom umožniť spätne preverovať prevádzkovateľov MOM-iek a porovnať vykázané výkony s vyplatenými sumami.

Ani bezbrehé rozkrádanie štátnych peňazí, ktoré mizli v obrovských sumách v pochybných MOM-kách, ani porušovanie pravidiel počas pandémie nikto z kompetentných v danom čase neriešil. Polícia začala konať až v roku 2026, zrejme iba zhodou okolností v čase, keď sa rozbieha kampaň pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.

Úradníčka dokázala podvodom previesť takmer dva milióny eur

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) informoval o odhalení podvodu za takmer 1,8 milióna eur. V rámci policajnej akcie Faktúra bolo A. K. vznesené obvinenie v súvislosti s podvodným vyplácaním finančných prostriedkov určených na prevádzku mobilných odberových miest.

Ide o bývalú účtovníčku ministerstva zdravotníctva, ktorá údajne od marca do decembra 2021 zadávala do účtovno-ekonomického systému ministerstva údaje z falošných faktúr. Na faktúrach vraj boli zneužité identifikačné údaje skutočných prevádzkovateľov MOM-iek, s ktorými malo ministerstvo uzatvorené zmluvy, no k týmto subjektom údajne boli priradené bankové účty patriace iným fyzickým osobám.

Skutok odhalili operatívnou činnosťou finančného vyšetrovania Národnej centrály osobitných druhov kriminality a až následne ministerstvo zdravotníctva podalo trestné oznámenie. Po odhalení podozrivých platieb údajne účtovníčka dostala výpoveď a v čase policajnej akcie už pracovala ako radová zamestnankyňa bratislavského magistrátu na oddelení kontaktu s verejnosťou.

Podľa informácií denníka Sme ide o Alenu Kratochvílovú. Denník sa o prípade rozprával s dvomi jej bývalými kolegyňami z ministerstva.

Pomerne primitívny podvod, pri ktorom sa iba vystavili falošné faktúry s falošnými číslami účtov na úhradu, nedokázal nikto v roku 2021 odhaliť, a to napriek tomu, že účtovníčka prevádzala obrovské sumy. To iba potvrdzuje zistenia NKÚ o zásadnej neschopnosti štátnych orgánov v danom období postupovať zákonne a transparentne.

Verejnosť sa musí pýtať: ak mohol byť takýto primitívny podvod odhalený až roky po skutku, koľko ďalších prípadov rozkrádania verejných financií sa muselo v danom období diať priamo pod dozorom polície, ktorá „mala rozviazané ruky“?

Iba jedna úradníčka dokázala previesť takmer dva milióny eur.

Prečo nešla obvinená úradníčka do väzby?

Pobúrenie časti verejnosti spôsobila aj skutočnosť, že obvinenú nevzali do väzby. Po zadržaní a obvinení ju vraj prokurátor písomným príkazom prepustil na slobodu, pretože súdu nepredložil návrh na jej vzatie do väzby.

Fico a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar označili zistenia za „škandalózne“. Generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii uviedol, že prípad je v počiatočnom a neverejnom štádiu a prokuratúra nie je povinná informovať politikov ani verejnosť o plánovaných úkonoch.

Z právneho hľadiska však ani samotná výška škody, ani obvinenie nestačia na väzobné stíhanie. Väzba nie je trest, ale zaisťovací inštitút, ktorý možno využiť iba v prípade, ak sú dané dôvody väzby. Obvinený môže byť vzatý do väzby, ak je okrem iného daná dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, pôsobiť na svedkov, skrývať sa alebo ujde.

Pokračovanie v trestnej činnosti nie je pri obvinenej možné, pretože už nepracuje na ministerstve a osobitný režim počas pandémie sa skončil.

Pri útekovej väzbe musí existovať relevantný dôvod na obavu, že sa obvinená bude skrývať alebo ujde – napríklad kúpené letenky do zahraničia či zachytená komunikácia o tom, že sa chystá ujsť.

Podobné dôkazy musia existovať aj na odôvodnenie obavy, že obvinená bude pôsobiť na svedkov. Nestačí iba predpoklad orgánov činných v trestnom konaní, ale musia mať zachytené konkrétne dôkazy o správaní, ktoré by bolo možné podradiť pod niektorý z dôvodov väzby.

Ak také dôkazy neexistujú, nemožno hovoriť ani o väzobnom stíhaní. Verejnosť má stále problém s odlíšením toho, že väzba a výkon trestu sú odlišné inštitúty. Skutočnosť, že obvinený nejde do väzby, vôbec neznamená, že nebude v konečnom dôsledku odsúdený. Ako príklad možno spomenúť ministrov SNS odsúdených na dlhoročné tresty pri nástenkovom tendri, hoci neboli väzobne stíhaní.

Prípad podvodu úradníčky ukazuje, ako ľahko sa mohlo počas pandémie kradnúť, a to nie v malých sumách. Rozkrádanie bolo odhalené až roky po skutku, pretože vtedajšia vládna moc nedokázala ani v elementárnej miere nastaviť pravidlá čerpania štátnych peňazí či zabezpečiť zákonnosť a transparentnosť celého procesu.

Bývalý štátny tajomník Száz a jeho biznis s MOM-kami sú krásnym obrazom doby, keď štátne peniaze mizli v nevídaných sumách a nikoho to nezaujímalo.

Vtedajších vládnych predstaviteľov to nezaujíma dodnes, pretože nechcú niesť zodpovednosť za babrácke vedenie krajiny.

Súčasná vláda sa prebudila pred voľbami, zatiaľ čo jej splnomocnenec iba ponúka verejnosti výhovorky o tom, prečo to nejde.

Zmiznuté či netransparentne minuté milióny eur akoby politické elity netrápili. Veď ide iba o peniaze občanov, o ktoré sa začnú zaujímať až v politicky vhodnej chvíli.