Po Tarabovom nástupe na ministerstvo sa projekt opäť rozbehol. V januári 2024 Vodohospodárska výstavba vyhlásila tender. Obstarávanie sa však opakovane predlžovalo a vo februári 2025 ho podnik zrušil. Nasledoval nový postup a projekt získal status strategickej investície.
Medzitým starnúca technológia začala spôsobovať konkrétne problémy. Počas veľkých povodňových vĺn v roku 2024 sa podľa vedenia podniku objavovali zvýšené vibrácie a prehrievanie turbín. Gabčíkovo zároveň muselo preverovať, či dokáže bezpečne zvládnuť veľký prietok aj pri prevádzke siedmich z ôsmich sústrojenstiev.
Neskôr sa na turbíne TG1 objavil únavový lom naklápacieho ústrojenstva. Počas plánovanej odstávky 400-kilovoltovej rozvodne by pritom nedostupnosť turbíny podľa generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Petra Moldu znamenala stratu viac ako 200-tisíc eur denne.
Tarabov argument preto znie, že rekonštrukciu už nebolo možné ďalej odsúvať. Nefunkčné turbíny by neohrozovali iba výrobu elektriny, ale aj schopnosť vodného diela zvládať povodňové prietoky.
Cena za modernizáciu
Otáznikom zostáva cena. Na začiatku volebného obdobia sa pri modernizácii hovorilo približne o 240 miliónoch eur. Predpokladaná hodnota zákazky sa neskôr dostala približne na 350 miliónov eur bez DPH a výsledný kontrakt je v hodnote 465 miliónov eur.
Aj prvá ponuka vybraného rakúskeho dodávateľa sa podľa generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Petra Moldu pohybovala tesne pod hranicou 500 miliónov eur. Rokovaním sa ju podarilo znížiť na konečných 465 miliónov. Do súťaže sa prihlásili traja uchádzači. Molda nárast ceny vysvetľuje tým, že s odkladaním rekonštrukcie pribúdali ďalšie technické objekty, ktoré bolo potrebné modernizovať, a projekt sa rozšíril aj o nové technologické riešenia.
Investícia podľa vlády nemá mať priame nároky na štátny rozpočet. Fico uviedol, že Vodohospodárska výstavba a ďalšie organizácie rezortu majú aj vďaka príjmom z obdobia energetickej krízy dostatok vlastných zdrojov na financovanie projektu rozloženého na 10 rokov. Taraba zároveň oznámil, že rezort našiel možnosť využiť na modernizáciu aj dotáciu z európskeho Modernizačného fondu, ktorý sa financuje najmä z výnosov z predaja emisných kvót v systéme EU ETS. Jej konkrétnu výšku na tlačovej konferencii neuviedol.
Výsledkom nebude iba výmena ôsmich turbín. Pôvodná technológia sa má demontovať a nahradiť novými zariadeniami vrátane súvisiaceho technologického zázemia.
Reálny výkon Gabčíkova, ktorý dnes podľa Moldu dosahuje približne 630 MW, by mal vzrásť približne o 10 percent. Projektovaný inštalovaný výkon elektrárne je 720 MW, v praxi ho však pre nedokončenie stupňa Nagymaros nikdy nedosahovala.
Prvá nová turbína má prísť približne do dvoch rokov, posledná v ôsmom roku. Celý projekt sa má dokončiť do 10 rokov. Elektráreň pritom musí zostať v prevádzke.
Od Gabčíkova cez Slovalco ku Košiciam
Energetický význam Gabčíkova vláda spája aj s návratom výroby primárneho hliníka v Slovalcu. Vodohospodárska výstavba podpísala so závodom dlhodobý kontrakt na dodávku elektriny.
Taraba odmietol tvrdenie, že Slovalco dostáva 100-miliónovú štátnu pomoc či zvýhodnenú elektrinu. Podľa neho ide o trhový kontrakt a schéma podpory pre celý energeticky náročný priemysel je naviazaná na príjmy z emisného systému ETS, nie priamo na štátny rozpočet.
Pri Gabčíkove a Slovalcu sa však Tarabove priemyselné ambície nekončia. Za ďalšiu veľkú výzvu označil U.S. Steel Košice, nad ktorým po prevzatí americkej materskej spoločnosti získal kontrolu japonský Nippon Steel.
V hre je podľa ministra 8 500 pracovných miest. Vláda sa teraz snaží s novým vlastníkom nájsť model, ktorý by košickú fabriku nielen udržal, ale umožnil aj jej rozsiahlu modernizáciu. Taraba pritom opäť hovorí o využití európskeho Modernizačného fondu tak, aby investícia priamo nezaťažila štátny rozpočet.
„Toto je teraz najväčšia výzva pre Slovensko,“ povedal o košických oceliarňach.
Je to zároveň celkom presná ilustrácia toho, čo Taraba myslí výrokom, že envirorezort nie je iba o medveďoch. Pod jeho agendu dnes spadajú rozhodnutia, ktoré sa cez emisné povolenky, Modernizačný fond, energetiku či povoľovacie procesy dotýkajú miliardových investícií a tisícov pracovných miest.
Gabčíkovo je prvým veľkým testom. Za 465 miliónov eur má dostať technológiu na ďalšie desaťročia. V Košiciach bude úloha komplikovanejšia: presvedčiť jedného z najväčších svetových výrobcov ocele, že sa mu oplatí investovať práve na Slovensku.
