Islanďania povedali Európskej únii cez víkend pomerne presvedčivé „nie“. Podľa výsledkov zverejnených v pondelok odmietlo obnovenie prístupových rozhovorov 52,8 percenta hlasujúcich, zatiaľ čo za ich obnovenie bolo 47,2 percenta.
Výsledok je pritom výraznejší, ako naznačovali posledné prieskumy, ktoré prakticky očakávali remízu. Ešte niekoľko dní pred referendom jeden z nich dokonca dával miernu prevahu zástancom pokračovania rokovaní.
Pre Brusel je to väčšia rana, než napovedá veľkosť Islandu, ktorý má len necelých 400-tisíc obyvateľov.
Islanďania totiž nehlasovali o vstupe do EÚ. Rozhodovali iba o tom, či sa vôbec majú obnoviť prístupové rokovania. Až keby bolo hlasovanie úspešné, nasledovalo by ďalšie referendum o skutočnom členstve. Väčšina Islanďanov teda odmietla už možnosť zistiť, aké podmienky by im Brusel ponúkol.
Práve to je pre Úniu politicky nepríjemné. Island by mal byť takmer ideálnym kandidátom. Je mimoriadne bohatý, demokratický, politicky stabilný a jeho inštitúcie sú veľmi blízke európskym.
Prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru je už zapojený do jednotného európskeho trhu, patrí do Schengenu a je členom NATO. Nejde teda o krajinu, ktorú by Brusel musel dlhé roky ekonomicky a inštitucionálne pripravovať.
Navyše sa hlasovalo v čase, ktorý mal zástancom členstva nahrávať. Geopolitický význam Arktídy rýchlo rastie, susedné Grónsko sa dostalo do centra svetovej politiky a vojna na Ukrajine posilnila význam bezpečnostného ukotvenia európskych krajín. Zástancovia EÚ ponúkali aj ekonomický argument: členstvo by mohlo Islandu otvoriť cestu k euru a podstatne nižším úrokom. Práve vysoké úroky a životné náklady patrili k hlavným témam kampane.
Ani to nestačilo. Proti tomu stála najmä obava zo straty kontroly nad rybolovom a časti národnej suverenity. Ryby nie sú na Islande okrajovým folklórom, ale strategickým hospodárskym aktívom. Dosť Islanďanov preto zjavne usúdilo, že ich súčasné postavenie je výhodnejšie: majú prístup na európsky jednotný trh, ale zároveň si zachovávajú väčšiu kontrolu nad vlastnými prírodnými zdrojmi. Práve ochrana rybolovných vôd je jedným z kľúčových motívov výsledku.
Dokonca ani argument lacnejšími hypotékami nemusí byť taký jednoznačný, ako vyzerá. Nižšie úroky zvyšujú sumu, ktorú si domácnosti môžu požičať, pretože pri obmedzenej ponuke bývania sa časť tejto výhody postupne kapitalizuje do vyšších cien nehnuteľností. Lacnejšia hypotéka teda automaticky neznamená rovnako lacnejšie bývanie.
Islandské hlasovanie predstavuje nepríjemnú ranu európskej politike rozširovania. Ak Únia nedokáže presvedčiť ani jeden z najbohatších, najstabilnejších a inštitucionálne najlepšie pripravených európskych štátov, aby si vôbec vypočul jej ponuku členstva, je to pre Brusel varovné.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.
