Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Islanďania odmietli obnovenie rokovaní o vstupe do Únie

Občania Islandu v referende odmietli snahy vlády premiérky Kristrún Frostadóttirovej o obnovenie prístupových rokovaní s Európskou úniou, informovala stanica RUV. Voliči dali prednosť zachovaniu plnej suverenity a ochrane kľúčového rybolovného sektora pred prísľubmi ekonomickej stability či vstupu do eurozóny.

Rozhodnutie predstavuje sklamanie pre Brusel, ktorý vnímal 400-tisícový ostrov ako ideálneho kandidáta na posilnenie bezpečnosti v strategickej oblasti Arktídy.

Vláda presadzovala členstvo ako poistku voči geopolitickým neistotám, pričom zástancovia poukazovali najmä na možnosť zníženia vysokých úrokových sadzieb a inflácie. Opozícia však argumentovala, že hospodárske problémy musia riešiť domáci politici a členstvo v bloku by dlhodobo ohrozilo kontrolu nad islandskými vodami.

Aj keď Island prvýkrát požiadal o vstup v roku 2009 a rokovania zastavil v roku 2013, toto referendum otázku integrácie podľa premiérky nateraz definitívne uzavrelo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drucker pripustil debatu o zrušení ministerstva pre konsolidáciu

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v relácii Politika 24 na Joj24 pripustil, že v rámci debát o konsolidácii je otázkou aj prípadné zrušenie jedného z ministerstiev.

Zdôraznil však, že Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku sa podarilo čerpať financie z Európskej únie a krajina tak nepríde o stovky ani miliardy eur.

Na otázku, či by bolo v hre zrušenie práve tohto úradu, keďže na čerpanie eurofondov existuje taktiež ministerstvo investícií, reagoval: „Jedinou kompetenciou úradu podpredsedu vlády nebol plán obnovy.“ Dodal, že činnosť úradu vyhodnotia.

Podotkol tiež, že podľa platnej dohody sa po dokončení čerpania z Plánu obnovy a odolnosti SR otvorí aj personálna otázka. Drucker je totiž riadením úradu iba poverený po odchode Petra Kmeca (Hlas) v novembri minulého roka kvôli škandálu s netransparentným prideľovaním miliónových dotácií.

(max)

Minúta  |  

Chameneí z úkrytu poslal odkaz moslimským krajinám

Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí prostredníctvom aplikácie Telegram vyzval moslimské krajiny, najmä štáty z oblasti Perzského zálivu, k vzájomnej jednote a obrannej spolupráci.

Pri príležitosti Týždňa islamskej jednoty upozornil, že vnútorné rozdelenie moslimov slúži výhradne záujmom ich protivníkov, pričom poukázal na bezmocnosť Palestínčanov ako dôsledok chýbajúcej súdržnosti.

„Moje dôrazné a opakované odporúčanie vládcom islamských krajín je identifikovať svojho skutočného nepriateľa, pochopiť jeho plán a čeliť mu,“ poznamenal.

Chameneí sa na verejnosti neobjavil už šesť mesiacov, odkedy utrpel zranenia pri americko-izraelských náletoch. Tieto údery odštartovali vojnu v Iráne a zahynul pri nich jeho otec Alí Chameneí.

Apel na arabské monarchie prichádza v čase vyostreného napätia, kedy Teherán v rámci konfliktu zaútočil aj na americké vojenské základne a infraštruktúru v krajinách Perzského zálivu. Regionálne štáty pritom iránsku revolučnú ideológiu a jej vplyv dlhodobo považujú za priamu hrozbu pre svoju stabilitu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po streľbe na oslave vo Švajčiarsku hlásia obeť i zranených

Streľba na rave párty v hipodróme vo švajčiarskom meste Aarau si v nedeľu vyžiadala jednu obeť a najmenej päť zranených, pričom viacerí z nich sú vo vážnom stave. Pravdepodobný páchateľ z miesta činu ušiel a polícia po ňom vyhlásila rozsiahle pátranie.

V reakcii na incident úrady uzavreli veľké oblasti mesta a preventívne posilnili policajnú prítomnosť aj v okolitom regióne. Vyšetrovatelia zároveň vyzvali verejnosť na poskytnutie akýchkoľvek záberov či fotografií.

Aj keď má Švajčiarsko jednu z najvyšších mier vlastníctva zbraní v Európe, podobné tragické streľby sú v krajine ojedinelé. Prispelo k tomu aj sprísnenie legislatívy o kontrole zbraní, ktoré schválili v roku 2019.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európu znepokojujú kroky USA, centrálni bankári majú obavy

Vzťahy medzi európskymi centrálnymi bankármi a Washingtonom sú čoraz napätejšie. Po stretnutí v Jackson Hole zostávajú Európania znepokojení tým, či USA budú naďalej rešpektovať zaužívané pravidlá globálnej finančnej spolupráce.

Fed sa ich síce snažil upokojiť, nemôže však zaručiť, aké ďalšie kroky podnikne administratíva Donalda Trumpa.

Výraznú nevôľu vyvolala americká intervencia na podporu japonského jenu. Washington pri nej predával eurá, pričom európski partneri podľa zdrojov neboli vopred upozornení, ako bývalo zvykom.

Nervozitu zvyšujú aj plánované spätné odkupy amerických dlhopisov, ktoré podľa predstaviteľov naznačujú ochotu vlády používať netradičné nástroje na znižovanie nákladov na pôžičky.

Zároveň sa objavujú obavy, či by politické zásahy raz nemohli zasiahnuť aj dolárové swapové linky Fedu, ktoré pomáhajú stabilizovať svetový finančný systém počas kríz. Podľa amerických predstaviteľov však zostávajú výlučne v kompetencii nezávislého Fedu.

(reuters)

Minúta  |  

Fínsky prezident odmieta scenár ruskej vojny s NATO

Rusko podľa fínskeho prezidenta Alexandra Stubba pravdepodobne nebude riskovať priamy útok na NATO. V rozhovore pre Bild odmietol predpovede, že Moskva by mohla byť schopná napadnúť členskú krajinu aliancie už do roku 2029.

Podľa Stubba by útok na NATO vzhľadom na jeho prevahu v konvenčných zbraniach, raketách aj jadrovom arzenáli nedával zmysel. Dodal, že jeho hodnotenie podporujú aj spravodajské informácie.

Zároveň však varoval pred ruskou informačnou vojnou a snahou šíriť v Európe obavy. Moskva podľa neho na Ukrajine utrpí neudržateľné straty a v súčasnosti nemá dostatok síl na otvorenie druhého frontu proti NATO.

Stubb tvrdí, že Ukrajina je momentálne v silnejšej pozícii ako kedykoľvek počas vojny. Európa by preto podľa neho nemala poľaviť v podpore Kyjeva. Prípadnú porážku Ukrajiny považuje za vážnu bezpečnostnú hrozbu aj pre ostatné európske štáty.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.