Hľadanie inteligentného života vo vesmíre? Temný les vás možno presvedčí, že je to zlý nápad

Otázka mimozemského života je stará stáročia, ak nie tisícročia. Dnes žijeme v dobe, keď máme nástroje na zachytenie správ od iných civilizácií. Zatiaľ sa tak však nestalo a vesmír pre nás ostáva prázdny. Čo je za touto skutočnosťou? Podľa niektorých názorov je realita oveľa temnejšia, ako mnohí očakávajú.

Ľudstvo premýšľa nad iným, cudzím životom od nepamäti. Už v staroveku poznáme takzvaný vesmírny pluralizmus, podľa ktorého existuje mnoho obývaných svetov, nielen ten ľudský. Návštevu mesiaca či iných obežníc poznáme z európskej, arabskej i východoázijskej kultúry.

Premýšľanie o mimozemskom živote v užšom slova zmysle prišlo až s rozvojom hviezdovedy, ako sa slovensky starobylo nazýva astronómia. Presadenie heliocentrického modelu slnečnej sústavy a rozvoj vedomostí o vesmíre priniesli novú, racionálnejšiu polemiku o možnom živote mimo Zeme.

V súčasnosti je pátranie po cudzej inteligentnej civilizácii živé ako nikdy predtým. Umožňuje to naša technologická úroveň a stále rastúce vedomosti o vesmíre. Napriek rôznym pokusom a snahám nás stále stíha neúspech. Čisto teoreticky by to tak však nemalo byť.

Fermiho paradox

Stretávame sa tu s takzvaným Fermiho paradoxom, ktorý predstavuje rozpor medzi absenciou dôkazov o existencii mimozemských civilizácií a skutočnosťou, že by ich aspoň teoreticky malo byť neúrekom (Drakeova rovnica). Na niečo podobné narážal nedávno aj riaditeľ NASA Bill Nelson, ktorý sa domnieva, že vo vesmíre nie sme sami.

„Môj osobný pohľad je, že vesmír je taký veľký… teraz dokonca už existujú teórie o ďalších vesmíroch. V takom prípade, kto som ja, aby som povedal, že planéta Zem je jediné miesto so životom, ktorý je civilizovaný a organizovaný ako ten náš?“ vyjadril sa riaditeľ.

Skutočne čisto štatisticky by mal byť vesmír posiaty životom. Len naša galaxia Mliečna dráha má odhadom sto až štyristo miliárd hviezd, pričom počet slnečných sústav podobných tej našej sa odhaduje na desiatky miliárd.

Počet galaxií vo viditeľnom vesmíre sa odhaduje skutočne zoširoka. Od niekoľko stoviek miliárd do dvoch biliónov. Pri takom počte slnečných sústav a galaxií je jednoducho vysoko nepravdepodobné, že podmienky na život vznikli len na Zemi.

Pokrok ich vyhladil

Samozrejme, záleží, čo berieme ako dôkaz. Rôznych hlásení i záznamov o zahliadnutí neidentifikovateľných lietajúcich objektov je mnoho. Pochádzajú prevažne z anglosaského sveta, ale neprikladá sa im veľká váha. Avšak ani vážnejšie a vedecky podložené teórie o možnom (aj neinteligentnom) živote, napríklad na Venuši, sa zatiaľ nepodarilo preukázať.

To ale neznamená, že sa vedci i laici nesnažia vysvetliť Fermiho paradox. Teória od vedcov z Kalifornského inštitútu technológie a laboratória NASA napríklad tvrdí, že nedostatok dôkazov o inteligentnom živote je výsledkom privysokej technologickej vyspelosti mimozemských civilizácií.

Podľa nich totižto civilizačný pokrok nevyhnutne vedie k absolútnemu zničeniu a úplnej biologickej degradácii. Inak povedané, Mliečna dráha bola v ďalekej minulosti plná života, ktorý sa však sám vyzabíjal. Ľudstvo je v toku času relatívne mladé, preto sa nám zatiaľ tento osud vyhol.

Sladké ticho

Existuje tiež teória zvaná temný les. Tú predostrel čínsky spisovateľ Liou Cch’-sin vo svojej trilógii vedecko-fantastických románov, nazývané kolektívne podľa prvého titulu Problém troch telies. Druhá kniha vysvetľuje, prečo sme zatiaľ nezachytili žiadnu správu od mimozemskej spoločnosti. Vychádza z troch základných axióm:

1. Všetok život si praje prežiť.
2. Vo vesmíre sa nedá spoľahlivo zistiť, či nás mimozemšťania nezničia, pokiaľ dostanú príležitosť.
3. Najbezpečnejšia možnosť pre každú civilizáciu je teda zničiť všetky ostatné, než ony spravia to isté.

„Vesmír je temný les. Každá civilizácia je ozbrojený lovec, ktorý sa zakráda pomedzi stromy ako duch… Lovec musí byť opatrný, pretože po celom lese sú rovnakí lovci ako on. Ak nájde iný život – iného lovca, anjela, démona, od novorodenca po starca, vílu alebo poloboha –, môže spraviť len jednu vec: vystreliť a vyhladiť ich,“ píše sa v knihe.

Nejde o úplne nový koncept. Podobné riešenie nedostatku dôkazov o mimozemšťanoch, špecificky rádiových vĺn, navrhoval už americký vedec David Brin. Skutočná realita teda je, že jednoducho nič presné nevieme.

Človek si tak môže vybrať z niekoľkých možností riešenia Fermiho paradoxu, z ktorých ale žiadna nie je príjemná. Sme vo vesmíre sami? Existoval život, avšak vymrel? Alebo je vesmír plný lovcov, ktorí len čakajú na možnosť zničiť našu civilizáciu?